33-krát viac || Max Verstappen

-26-

Domov sa vrátim nie veľmi v dobrej nálade. Je to aj preto, že Adam sa so mnou nerozpráva. Celý čas som sa mu snažila vysvetliť, čo ma viedlo k rozhodnutiu premýšľať nad druhou školou. Trošičku som aj dúfala, že to pochopí a podporí ma rovnako ako Max. Mýlila som sa. Bol ticho, odmietal sa so mnou rozprávať.

,,Tak čo, otvárame fľašu vína?" spýta sa ma môj starší brat Tobias, keď spolu s Adamom vstúpime do domu. Dnes mal totiž v práci voľno.

Povzdychnem si a záporne pokrútim hlavou.

Nič viac nepovie len ma pohltí do svojho objatia a hladká po chrbte: ,,To nevadí Vic. Nabudúce to vyjde."

,,Keď vôbec nejaké nabudúce bude," zašomre Adam a Tobias sa na neho zmätene pozrie.

,,O čom to rozprávaš?" spýta sa ho.

,,To sa spýtaj jej," ukáže na mňa a ja prekrútim očami.

,,Vážne to potrebuješ teraz vyťahovať? Veď som ti vysvetlila, že ešte nie som rozhodnutá!" zakričím po ňom. Unavuje ma, aký Adam dokáže byť bezohľadný a urážlivý. Mal by ma podporiť a nie správať sa ako rozmaznané dieťa.

,,Aj sa dozviem, čo sa stalo?" spýta sa Tobias a tentokrát sa pozrie na mňa svojimi tmavomodrými očami.

Otváram ústa chystajúc sa mu to povedať, no môj drahý mladší brat ma predbehne: ,,Chce skončiť s farmáciou."

Tobias stuhne a ja mám strašnú chuť hodiť niečo po Adamovi. Vytáča ma čím ďalej, tým viac.

,,Je to pravda?" spýta sa ma Tobias dúfajúc, že Adam opäť niečo zle pochopil.

,,Nie tak úplná," poviem a on sa trošičku upokojí.

,,Nie tak úplná?" zopakuje Adam s iróniou v hlase.

Vo mne už vrie, takže rýchlym krokom k nemu pristúpim a chystám sa ho zavraždiť pohľadom: ,,Ešte jedno slovo Adam a nerúčim za seba. Nechaj ma mu to vysvetliť, pretože tvoja tvár sa nechce stretnúť s mojou päsťou."

V Adamových očiach sa mihne strach. Vie, že som sa venovala boxu, takže nemám problém mu vraziť. Snáď už teraz bude držať jazyk za zubami.

Obrátim sa na Tobiasa, ktorý čaká na vysvetlenie.

,,Uvažujem o pedagogickej škole," poviem na rovinu. Nechcem chodiť okolo horúcej kaše.

,,To len preto, že sa ti dnes nepodarila skúška?" spýta sa Tobias.

,,Nie, už dlhší čas nad tým premýšľam. Ak mám byť úprimná, odkedy som sa vrátila z Rakúskych Álp začala som cítiť, že som sa s výberom školy rozhodla zle. Tento pocit som chcela potlačiť, nahovárala som si, že som sa rozhodla správne. Potom som sa o tom rozprávala s Maxom. Povedal mi, aby som nasledovala svoj sen a ak sa rozhodnem pre pedagogickú, podporí ma. Bude stáť pri mne. A ja by som vážne chcela pracovať s deťmi."

Tobias mlčí, premýšľa nad mojimi slovami. Nakoniec povie: ,,Ja tomu nerozumiem Vic. Prečo si potom išla na farmáciu?"

,,Pretože som musela."

,,Musela?" spýta sa Tobias zmätene.

,,Keď som raz spomenula pred rodičmi, že chcem ísť na pedagogickú, okamžite mi to zatrhli. Chceli, aby som pomáhala ľudom, tak ako oni, a tak ako vy."

,,Prečo si bola ticho? Prečo si nič nepovedala?"

,,Pretože som sa bála, že ty a Adam budete mať na to rovnaký názor. Boli ste takí hrdí, keď som sa dostala na farmáciu."