33-krát viac || Max Verstappen

-28-

Cítim, ako sa mi telo napĺňa strachom. Pri pohľade na chlapa predo mnou sa dostávam späť do obdobia, kedy moje srdce obklopovala temnota. Opäť sa stávam dievčaťom, ktoré bolo presvedčené o tom, že všetkým ubližuje a nikdy nebude milované. Minulosť ma dobehla. Bola som naivná. Myslela som si, že stačí spraviť hrubú čiaru za minulosťou a začať odznova. Síce to fungovalo, pretože som sa stala sebavedomou ženou, no to nestačilo. On si ma našiel. Teraz stojí pred Maxovými dverami, opiera sa o rám a svojimi tmavozelenými očami si ma prezerá. Na tvári ma drzý úsmev, havranie vlasy má rozcuchané do všetkých strán, ruky prekrížené cez hruď. Vôbec sa nezmenil.

,,Tipujem, že je to jeho tričko," povie ukazujúc prstom na tmavomodré tričko s červeným nápisom Red Bull Racing uprostred, ktoré mám oblečené. 

Neodpovedám. Nedokážem zo seba vydať ani hlásku. 

Jeho úsmev sa zväčší pri pohľade na mňa. Vidí totiž, aká som rozklepaná, ako ma zaskočil svojím príchodom. 

Zrazu sa vyrovná a bez opýtania spraví krok dnu do bytu. V tomto momente sa konečne preberiem z tranzu a svoju ruku mu položím na hruď, aby som ho vytlačila späť na chodbu. V žiadnom prípade neprekročí prah týchto dverí. Podarí sa mi ho vytlačiť na chodbu a zabuchnem za sebou dvere. Teraz je on ten prekvapený. Zjavne nečakal takúto moju reakciu.

,,Čo sa deje Victoria? Bojíš sa snáď, že tvoj priateľ bude na mňa žiarliť? No tak Victoria, priznaj sa. Že ty si mu o mne nepovedala?" 

Zatnem päste a snažím sa upokojiť pravidelným dýchaním. 

,,Takto mu klamať? Och Victoria, že sa nehanbíš. Opäť niekoho vodíš za nos," posmieva sa mi a chce ma dostať na kolená. 

,,To by si chcel, že? Bohužiaľ, toto tvoje želanie nebude splnené. Ja som sa zo svojich chýb poučila a nemienim ich opakovať. Max vie o všetkom. Aj o tebe. A hádaj čo. Miluje ma a ja milujem jeho. Neviem, čo tu robíš, o čo sa pokúšaš a ako si sa tu vôbec dostal, ale varujem ťa. Ja ti nemám problém vraziť. Ale keď ťa tu uvidí Max, ten ťa zmláti tak, že ťa vlastná matka nespozná."

,,Tvojho priateľa sa nebojím. Ale ako pozerám, vôbec si sa nezmenila. Stále si taká naivná. On že ťa miluje? Nebuď smiešna Victoria." 

,,Mňa nezlomíš. Už nikdy viac."

,,Ja nie. Nezlomím ťa. To máš pravdu. Ale ten tvoj vyvolený áno," uškrnie sa a podíde bližšie ku mne, ,,ale vieš čo je ešte viac pravdepodobné? Že ty zlomíš jeho." 

,,Mýliš sa."

,,Ako hovorím. Naivná," povie posmešne.

,,Zmizni," poviem chladne, ,,my dvaja už nemáme nič spoločné. Preber sa konečne a pochop to."

,,Drahá, to ty sa preber. Toto tvoje zamilované divadielko o chvíľu skončí. Uvidíš. Jedna chyba, jedna malá trhlinka a spadneš do priepasti."

,,A že kto je naivný." 

,,Veď len počkaj. Ublížiš mu a potom si spomenieš na moje slová. Vtedy pochopíš, že si sa ku mne mala vrátiť a ja som mal celý čas pravdu," povie a pozrie sa na hodinky, ktoré má na zápästí, ,,už musím ísť. Pamätaj Victoria, toto nie je poslednýkrát, čo sa vidíme."

Venuje mi slizký úsmev a odkráča smerom k výťahu. Sledujem ho, ako sa za ním zatvárajú dvere a on mi ešte zamáva. Stojím pevne ako skala. Ani sa nepohnem.

Keď sa však dvere od výťahu zatvoria a ja už nie som pod jeho dohľadom, všetko na mňa doľahne. Skĺznem sa po stene vedľa dverí od Maxovho bytu a nohy si pritisnem k sebe. Som vyčerpaná. Pred ním som sa tvárila sebavedomo a odhodlane, no to všetko bola len zásterka. Teraz, keď tu už nie je, si môžem dovoliť poľaviť a strhnúť zo seba túto masku. Trasiem sa, som vystrašená k smrti a jeho slová mi neustále vŕtajú v hlave. Čo ak mal pravdu? Čo ak ma Max nemiluje? Čo ak mu skutočne ublížim? Môj strach bol späť. Všetka temnota sa vracala späť. Nedokázala som to zastaviť.