BTS oneshoty

6 Taejin

„Kurva!” zamrmlal som asi až moc nahlas.
„Kim Taehyung!” ozval sa chodbou hlas učiteľky a Jina naraz.
„A teraz si v riti bráško.” potľapkal ma Jimin po ramene.
„Viem-” zamrmlal som.

„Čo to malo byť hm?” spýtal sa Jin, keď prišiel k nám.
„Uhh- nič...” objal som ho.
„Stalo sa niečo?” pohladkal ma po chrbte.
„Potom ti poviem... A teraz musím ísť.” odtiahol som sa a zdrhol som v triede.

-

„Konečne koniec ty vole-” zamrmlal som, keď som si balil tašku.
„A si v poriadku?” spýtal sa Chim.
„Hej- prečo?” dal som si tašku na chrbát.
„Kvôli tej telesnej, a potom to v šat-” prerušil som ho.
„To že som kripel neznamená, že nie som v pohode. Dobre?” povedal som a šiel som hneď domov.

-

„Konečne...” zamumlal som do vankúša a rozplakal som sa.
„Taehyungie si v poriadku?” ozval sa pri dverách Jinov hlas.
„ni-” zamumlal som potichu do vankúša.
„Čo sa stalo hm?” pohladkal ma po chrbte, ale ja som sykol.
„Bolí ťa to?” spýtal sa a ja som sa naňho pozrel.
„Mhm” utrel som si slzy.

„Ukáž, pozriem sa ti na to.” povedal.
„Um- netreba...” zamumlal som.
„Ale treba.” povedal a opatrne ma zatlačil do ľahu.
„To nič nie je Jin...” zamrmlal som.
„Tae? To sa ti ako stalo?-” vyhrnul mi tričko.
„No- dajme tomu, že ma tak nejak na telesnej trafila lopta-?” zamumlal som.

„A teraz pravdu- Kim Taehyung. Čo sa ti stalo?” mierne sa zamračil.
„Nah- spadol som na telesnej...” zamumlal som.
„Natriem ti to.” povedal a šiel po masť.
„Ale-” zamumlal som.
„Žiadne ale.” capol ma po zadku a šiel po masť.

-
Natrel mi to a masť odložil.

„A teraz si poď pospať.” povedal a ľahol si vedľa mňa.

Objal som ho. Ani neviem ako a zaspal som.