BTS oneshoty

21. Jikook

„Jimin- pred chvíľou som niečo povedal- sadni si." Kook si prekrížil ruky na hrudi.
„A čo ak ti odpoviem, že nie? Nič s tým nenarobíš. Alebo áno?" zdvihol som obočie.

Keď sa na mňa pozrel, videl som v jeho očiach drobné plamienky hnevu. Viem, že sa hnevá, ale nevadí mi to. Prišiel ku mne bližšie.

„Keď zlí chlapci nepočúvajú dominanta, je to veľmi zlé. A vieš, čo si zlý chlapec zaslúži?" zdvihol obočie.

Pretočil som očami

„Vyhul mi Jungkook." Zamrmlal som.

Išiel som do svojej izby. Myslím, že veta, ktorú som povedal, bola veľká chyba. Pýtate sa prečo? Hm.. keď som si položil hlavu na vankúš, dvere z mojej izby sa otvorili. Jungkook podišiel k mojej posteli. Asi bol naozaj nahnevaný.

„Ak nevieš, ako sa rozprávať so staršími a dominantnejšími ľuďmi, asi ťa to musím naučiť." povedal a sadol si na posteľ.
„Nechcem to. A nepotrebujem to vedieť.” pretočil som očami.

„Nie Jiminie- potrebuješ to. Naozaj veľmi.” pretiahol si ma cez kolená.
„Čo robíš?" Opýtal som sa.
„Správaš sa ako dieťa. A vieš, čo teraz urobím?" zašepkal mi do ucha.

Bol som ticho. Stiahol mi nohavice a boxerky. Snažil som sa od neho dostať preč. Ale- chytil ma silnejšie. Položil mi ruku na zadok. Moje líca nabrali červenú farbu. neviem prečo. Nie som hanblivý Alebo... som?

Dal mi 25 rán. Bolelo to. A štípalo.

„Budeš ešte zlý?" zašepkal mi do ucha.
„N-nie." Povedal som.
„Hmm Jiminie- ale to mi nemôžeš sľúbiť. Mám pravdu?" dal mi ešte jednu ranu a silnejšiu ako predtým.

Mal som slzy v očiach, pretože ma to štípalo. Nepovedal som ani slovo.

„P-Prosím, už to nerob. P-prep-páč." povedal som potichu.

Jungkook mi dal hore oblečenie. Položil ma na posteľ.

„A odteraz ma nehnevaj, Jiminie-. Môžem urobiť niečo horšie ako toto." povedal.

Asi budem opatrnejší.