BTS oneshoty

17.Yoonmin

„Koľko ti to ešte bude trvať?” zamrmlal som keď som si sadol do kabinetu na zem na koberec.
„Neviem Jimin. Mal si stihnúť autobus. Keby nerobíš hovadiny s Taem, tak si mohol byť už doma.” povedal Jin a ja som pretočil očami.

Zrazu niekto zaklopal.

„Ďalej!” povedal Jin a niekto vošiel.
„Minho čo sa deje?” spýtal sa Jin jeho kolegu a ja som len zamrmlal niečo ako pozdrav.
„Potreboval by som s tebou riešit Parka z tvojej triedy.” povedal učiteľ.

No super. Kto čo zas povedal. Inak aby som to vysvetlil. Jin je môj brat a zároveň triedny. Krásne toto však? Jin sa na mňa pozrel a keď sa začali rozprávať, tak som sa len potichu vytratil z kabinetu. Dúfam, že zas niekto niečo len nevymyslel.

„Ale ale. Drobec z druháku. No čo Jiminshi. Už ti stihol niekto natrhnut zadok za to tvoje správanie?” priblížil sa ku mne asi ten najväčší dominant na škole.

Bol to Chanyeol. Bol zo štvrtého ročníka a aj keď vyzeral celkom zlato, opak je pravdou. S Chanom som sa normálne bavil. Niežeby sme boli nejakí extra kamaráti, ale poznali sme sa.

„To by ti urobilo radosť čo?” uchechtol som sa.
„Hmm vieš čo ani nie. Ale aspoň by si skrotol a nesral každého tuná.” prišiel bližšie a prirazil ma o stenu.

Chan by nebol schopný ublížiť nikomu, ale keď ho niekto naštve alebo vytočí tak je zle. Vtedy je mu jedno či je ten človek mladší alebo starší. A sú dve možnosti. Buď toho človeka zdrbe a dá mu poriadny pohlavok, vlastná skúsenosť, alebo vám takú tresne, že vás zadok štípe aj hodinu. Heh- mal som tú česť ho párkrát vidieť vytočeného.

„Pff veď nič som neurobil.” pretočil som očami.
„Jiminshi. Ty stále niečo urobíš. Veď prečo by inak zas šiel učiteľ Minho za tvojim triednym. Zas si niečo vyviedol.” založil si ruky na hrudi.

Občas mi pripomínal nejakú mamu.

„Čo je teba do toho hyung. Môže ti to byť jedno.” zamrmlal som.
„Bože môj decko jedno. Prestaň už každého vytáčať lebo ti už ja dám na zadok.” povedal a zamračil sa.

Ježiš no tieto reči som fakt miloval.

„Ježiš netrep hovadiny. Si otravný s tými rečami a navyš-” začal som, ale niekto ma prerušil.

„Ja s ním súhlasím. Zaslúžil by si si na zadok.” uškrnul sa dotyčný.

Min- Yoongi- no ten ma už skôr zabije- no čo baví ma ho provokovať.

„Chan mohol by som si ho nachvíľu požičať?” uškrnul sa a prišiel k nám.
„Samozrejme. Je celý tvoj.” uškrnul sa Chan a pomaly odišiel smerom k svojej triede.

Toto sa mi prestáva páčiť-

„Takže. Jiminie. Teraz si vyjasníme pár vecí. Prestaň ma už provokovať. Veľmi dobre viem, že len chceš aby som si ťa všimol. Ale to už dávno nemusíš.” naklonil sa ku mne.

Na tvári mal jeho klasický úškrn. Naklonil sa k môjmu krku a ja som skamenel. Nevedel som sa ani pohnúť. Jemne mi chytil kožu medzi zuby a urobil mi viditeľný cucflek.

„Takže aby som šiel k veci. Za prvé. Odteraz si len môj rozumieš?” zašepkal mi do ucha.

Chcel som niečo povedať, ale nevedel som nazbierať odvahu niečo povedať a navyše, aj tak mi o to šlo už dlho takže som len mierne prikývol.

„Fajn to by sme mali. A teraz k tej druhej veci. Nehnevaj ma už lebo si ťa chytím a bude zle.” zašepkal mi do ucha a ja som myslel, že ma klepne.
„N-neb-bud-de.” zamumlal som potichu.

Vo vnútri sa mi miešalo milión pocitov. Z časti som sa obával, ale zároveň som pociťoval akési vzrušenie.

„Ale bude. Nehnevaj ma už. Lebo si ťa chytím” pozrel sa na mňa.

Rukami sa mi zo zadu stehien dostal na môj zadok a stlačil mi ho.

„A stiahnem ti tieto krásne nohavice. A dám poriadne päť a dvadsať na ten tvoj holý nepoškvrnený zadoček rozumieš?” uškrnul sa.
„À-áno r-rozumiem.” zamumlal som.

No dlho to len ako pohrozenie nevydržalo.