Nebude to zadarmo |Dramione| ✓

Prvé slinky

Ráno, keď šiel na raňajky, tak pri stole už boli všetci.

,,Ahoj Draco, kde si bol včera tak dlho?" Opýtal sa hneď Blaise, ale on nemal na neho teraz náladu. 

,,V knižnici, aby som si mohol urobiť všetky úlohu na dnešok." Odpovedal keď si sadal k stolu. 

Blaise sa na chvíľu začal smiať. ,,To ti tak verím." Draco sa zamračil.

,,Ver si čomu chceš, Blaise." Zavrčal na neho cez pól stola a ďalej ignoroval jeho pohľad.

Mal ho rád ako priateľa. Vedel rozosmiať, aj vo chvíľach keď to nebolo úplne vhodné, podporoval ho v každom jeho rozhodnutí, či už sa mu páčilo alebo nie a takto to bolo už dlhé roky. A on bol vážne rád, že má takého dlhoročného priateľa. Ale niekedy by ho najradšej prehodil von oknom a následne aj priviazal o stoličku, aby ho mohol uškrtiť, kým sám nebude prosiť o zľutovanie.

Potom išiel na vyučovanie a po vyučovaní ich zase ten kretén poslal na tréning. Snažil sa mu to vyhovoriť, že už je toho veľa a tak, ale on trval na svojom. Takže mal po vyučovaní ešte ďalší tréning.

Po tom, ako sa osprchoval a trochu sa odreagoval tým, že si trošku pospal, nebolo to ale nič moc,  čo  je hodina oproti veľmi nabitému dňu? No proste išiel na večeru.

McGonagallová všetkých utíšila s tým, že im chce niečo oznámiť. Tak nejak tušil, čo to asi bude. Takže Grangerová neklamala a on s ňou bude musieť ísť na ples. Ale ten prekvapený výraz ostatných, by za to stál.

Hneď pohľadom strelil k Chrablomilskému stolu. Pozerala sa na McGonagallovú, ale v momente, ako cítila jeho pohľad sa pozrela tým smerom, kde sedel. Tento očný kontakt prerušilo až to, že McGonagallová začala znovu hovoriť.

,,Chcela som vám len povedať, že sa bude konať ďalší ples," povedala a Veľkou sieňou to šumelo. ,,Naposledy sme mali ples pri udalosti Trojčarodejnkého turnaja a to bolo pred piatimi rokmi. Ples sa uskutoční 22. decembra, pretože 23. niektorí odchádzate na prázdniny domov. Prajem pekný zvyšok dňa." Popriala, Draca nič z toho nezaujímalo. Vedel to už včera.

,,Draco, pozveš ma ako minule?" Opýtala sa ho Pansy. Iba pretočil oči.

,,Nie, Pansy. Ver alebo nie, ale chcel som pozvať niekoho iného." Odpovedal jej a videl na jej tvári malý náznak úsmevu.

,,A koho?" Opýtala sa. Draco sa pobavene zasmial a pokrčil ramenami.

Zase mu to nedalo a musel sa pozrieť k Chrablomilskému stolu. Opäť sa na neho pozrela a usmiala sa. To Dracovi pripomenulo, že dnes to asi zase sám nezvládne. Bol ale Malfoy a hneď ako na to pomyslel dostal plán.

Po večeri si zobral svoje veci a šiel do knižnice. Sadol si tam, kde včera a začal. Po asi hodine ho boleli oči a zase cítil únavu.

Už mu padala hlava na stôl a skoro spal, keď počul zhora ženský hlas. ,,Chceš s tým pomôcť?" Pozrel sa na ňu a usmial som sa- taký ten unavený úsmev. Vedel, že príde. Knižnica bola niečo ako jej chrám.

Pozeral na ňu ešte celkom dlho. Mala krásne krivky a dokonalú postavu. Nikdy si to nevšimol, pretože bol zaslepení tým všetkým, čo mu nahovoril jeho otec. Tie jej krásne kučeravé vlasy alebo čokoládové oči, ktorými na mňa pozerala. Najviac ho však očarovali tie jej plné ružové pery. Pri nej by si dal povedať. Bože, Draco! Na čo to myslíš?! Okriklo ho jeho vlastné svedomie.

Ešte chvíľu sa naňho pozerala a potom si sadla vedľa. Bez toho, aby niečo povedala začala znovu pracovať.

Po asi piatich minútach niečo konečne zamumlala a pozrela sa jeho smerom. ,,Vieš, že píšeš hovadiny?" Opýtala sa so zdvihnutím obočím.

Zívol si skôr ako odpovedal. ,,Vieš, je to  ťažké keď máš od ôsmej do druhej vyučovanie a potom od druhej do piatej tréning. A takto to je už pár týždňov a vôbec nestíham. Za to, že píšem chujoviny môže asi to, že už nemám silu ani rozmýšľať." Dokončil svoj monológ. Iba prikývla a ďalej opravovala jeho esej, ktorú stihol napísal ešte predtým ako prišla.

Pozoroval ju ešte dlho a rozmýšľal ako bude asi vyzerať na plese. Keď mu príde taká...no príťažlivá, keď má na sebe rifle a tričko...nevedel si ju predstaviť v nejakých krásnych šatách.

Keď takto nad tým rozmýšľal, mal chuť odtiahnuť ju do nejakej časti knižnice kam nikto nechodí a tam si s ňou pekne zahrešiť. Lenže potreboval túto potrebu potlačiť. Dievčatá bral do postele dennodenne...donedávna. Potom už nebol čas. Aj keď práve on si ho vždy našiel a pracoval skôr na študentkách, ako veciach do školy a preto bol teraz v tejto situácii. Navyše, aj keď Grangerová by stála za hriech, on to nemal dovolené- svedomie mu to nedovilo a vedel, že aj ona by bola proti.

,,Už máš nejaké šaty na ples?" Opýtal sa zrazu ani nevedel prečo. Proste to z neho vyletelo. Pozrela sa na neho trošku zmätená a on na ňu tiež tak, nechápal prečo sa jej opýtal práve toto.

Potom sa usmiala a pozrela sa znovu na pergament. ,,Mám." Odpovedala.

,,Smiem sa spýtať aké?" Opýtal sa znovu. Mal, pocit že tie otázky z jeho úst vychádzajú samé. Zase sa pozrela. ,,Ja len, aby som sa vedel zladiť." Dodal, aby zakryl zvedavosť. Chcel vedieť aké bude mať šaty, aby si ju v nich mohol večer pred spaním predstavovať.

Uškŕňala sa. Musel uznať, že jeho úškrn vedela napodobniť až veľmi dobre. ,,Takže chceš vedieť farbu alebo rovno všetky detaily?" Opýtala sa diaboľsky. Je jasné, že ho odhalila. Čo si myslel, keď sa o nej hovorí, že je to najmúdrejšia čarodejnica svojej doby?

,,Je to na tebe." Odpovedal jej.

Zase sa usmiala a pozrela sa zase do pergamentu. ,,Je to!" Povedala a podala mu jeho úlohy. Zdvihla sa a ešte pred odchodom mu odpovedala predošlú otázku. ,,A k tým šatám...poviem ti to takto, môžeš si dať aj tú tvoju milovanú zelenú, ak sa chceš zladiť k mojím šatám." Povedala a odišla.

A aj tak večer pred spaním myslel na ňu. Predstavoval si ju v zelených šatách, pretože iná farba, ktorá by sa hodila k zelenej ho nenapadla. Predstavoval si ako s ním tancuje v krásnych zelených šatách, ktoré jej dokonale sedeli a pritom som sa snažil sústrediť len na jej oči. Navzájom si hľadeli do očí a potom sa naklonil a pobozkal ju. V takýchto a ďalších predstavách zaspal. Ale ani vo snoch mu nedala pokoj.