Nebude to zadarmo |Dramione| ✓

V túžbe horkej ako oheň

Varovanie: Táto kapitola obsahuje obsah 15+.

****

Lenivo pomaly otvoril oči, pričom zasyčal, keď sa ozvala kocovina. ,,Do prdele." Nadával si popod nos a šmolil si oči.

,,Myslím, že si mohol očakávať ako to dopadne." Ozvalo sa vedľa neho a Draco okamžite vytreštil oči. Všimol si, že má okolo seba všade kučery...tie vlasy poznal.

Odtiahol sa. Ignoroval neznesiteľnú bolesť hlavy. ,,Grangerová?" Zachrapčal a preto si musel odkašlať a pokúšal sa posadiť.

,,Čo si vôbec pamätáš z minulej noci?" Počul jej otázku, ktorú zaznamenal, ale nereagoval. Pokrčil si nohy v kolenách a položil si na ne hlavu, pričom sa snažil dýchať.

Cítil, ako sa posunula. Sedela po jeho boku.

Zamračil sa. ,,Daj mi pokoj, kurva, Grangerová!" Zavrčal a mávol rukami.

,,Včera si bol dosť ožratý," pokračovala a Draco si preto nahlas povzdychol a znova sa obzrel po miestnosti. Kde to vlastne boli? Mohol prisahať, že uškrtiť ju bolo málo. Bola ten typ, ktorý by znova ožil len, aby vám strpčoval život ďalej. ,,Našla som ťa na chodbe. Nevedel si poriadne ani chodiť. Vzala som ťa teda do Núdzovej miestnosti."

,,A čo tu stále robíš?!" Pozrel sa jej do očí. Vyzerala akoby ani nespala. Mala pod očami kruhy.

Ale ležala vedľa teba v posteli, Draco. Pripomenulo mu svedomie víziu z prebudenia.

,,Úprimne som ťa nechcela takto nechávať samého." Povedala potichu a on sa na ňu len divne pozeral. Nie, absolútne vôbec to nechápal. Celá jej osobnosť bola preňho otáznikom.

Nakoniec zdvihol ruku v geste, ktoré naznačovalo, že už to nezvláda a vzdáva sa. ,,Radšej pôjdem späť do môjho internátu. Ty si ako pes, ktorý za mnou stále lezie, čo kurevsky nenávidím."

Jednou nohou sa už dotýkal podlahy, keď ho úplne paralyzovala. Znova sa ho dotkla. Jej prsty sa skrútili okolo jeho ramena. ,,Počkaj, nemusíš ešte chodiť."

,,Čo je to za hru?!" Vyletel na ňu nepekne, až sama poskočila prekvapením. ,,Môžeš mi to už konečne vysvetliť?! Lebo ja už pomaly strácam posledné kúsky trpezlivosti!"

Pozerali si navzájom do očí. Niečo v tom momente akoby...cítil sa divne a nevedel to vysvetliť. Nebol schopný cítiť a možno práve tým to bolo.

Až takmer omámene videl, ako sa k nemu priblížila opäť bližšie a chytila ho za zátylok, keď spojila ich pery. Inicialovala bozk. Ona. Nebol to on.

Vydýchol jej do úst. Mohlo to vyzerať, že už dlhší čas čakal na túto chvíľu. Ale...skôr sa tomu bránil, no nie? Žeby po tomto túžil len vo svojom vnútri? Tajne...?

Nechcel nad tým rozmýšľať. Nemohol. Keby to robil, musel by sa odtiahnuť a vedel, že by to bola škoda, pretože jej pery chutili rovnako dobre, sladko a zakázane, ako naposledy.

Znova vydal ďalší až túžobný ston, keď jej položil ruku na chrbát a pritiahol si ju k sebe bližšie, čiže mu sedela obkročmo v lone. Mohol využiť príležitosť, ktorú mal. Taký predsa vždy bol.

Rukami mu prechádzala cez krk a znova do vlasov. Snažil sa zadržať ďalší malý vzdych, no nedokázal to. ,,Kurva, Grangerová." Zavrčal, v jeho hlase už zreteľná túžba. Kde sa to vzalo?