Nebude to zadarmo |Dramione| ✓

Slizolinský princ a...?

,,Aké je to heslo?"

,,Nemyslím si-"

,,ZABINI!"

,,Fajn! Žiadna agresivita, dobre?"

****

Draco započul klopanie na dvere. Len sa viacej skrčil na posteli, chrbtom ku dverám a zhlboka sa nadýchol, pričom rozmýšľal, kto si tu čo nechal, aby sa po to vrátil.

Následne jeho uši počuli kroky...ale boli v niečom iné. Zvráštil obočie.

Dotyk...jemné poklepanie na jeho rameno. Okamžite sa otočil spôsobom, že sa opieral o lakte a zostal len blbo pozerajúc na osobu s otvorenými ústami.

,,Prišla som sa pozrieť kde sa zdržal môj doprovod."

Ten sladký úsmev!

Srdce mu zbesilo búšilo. Mal pocit, že skolabuje, proste jednoducho sa tam položí. Potom sa však odvážil ozvať: ,,Grang-" znova sa zasekol a len ťažko prehltol.

Neveril, že tam je, že stojí rovno pred ním. Musel to byť sen. Určite zaspal a ona sa mu len snívala.

Pohľadom si ju celú prešiel. Šaty jej sedeli presne. Boli zelené, až smaragdové. Vrchná časť bola bez ramienok a výstrih do srdiečka. Tmavá zelená s kamienkami - striebornými a čiernymi. Sukňa bola objemná, šaty sa vlnili stále bližšie ku podlahe a nižšie sa zo zelenej stávala tmavá čierna.

Vyzerala ako princezná.

Slizolinský princ a jeho Slizolinská princezná.

Prešiel očami vyššie k jej tvári. Všimol si, že na perách mala jemný lesk. Líčka mala o niečo viacej ružové - nevedel, či to bola len vrstva make-upu, alebo sa červenala pod jeho pohľadom. Mala urobené čierne linky, ktoré zvýrazňovali jej oči a dokonca videl bledý, hnedý očný tieň.

Vlasy rozpustené, boli viacej upravené, no v jemných vlnách jej len slabo zakrývali ramená. Pár pramienkov mala zopnutých v nízkom cope. A k tomu všetkému mala malú, striebornú korunku.

Konečne od nej odvrátil pohľad a na chvíľu sa pozrel pred seba. Strašne ju chcel zobrať na ten ples a všetkým ukázať, že práve po jeho boku je to najkrajšie dievča zo školy.

,,Mrzí ma to-" chcela pokračovať, ale on ju umlčal zdvihnutím ruky. Vedel, čo chcela vysloviť a jeho žalúdok sa na chvíľu skrútil. Nemohol jej dovoliť teraz čokoľvek povedať. Prišla sem predsa, aby mu dala najavo, že stále chce, aby s ňou šiel na ples. A ak by to povedala nahlas, rozmyslel by si to.

Pomaly sa postavil. Stáť opäť rovno pred ňou, ona s nadvihnutou bradou, aby naňho skutočne dovidela...zvláštny pocit. No, Dracovi po dlhom čase skákalo srdce od radosti. Nemohol o to teraz prísť.

Znova si ju ešte raz rýchlo prezrel. ,,Kurva, ja myslím, že ma zabiješ," všimol si, ako hneď sklonila pohľad a Draco okamžite vedel, ako to pochopila. Veľmi sa snažil, aby necítila jeho chvenie, keď zdvihol ruku a dvoma prstami ju chytil za tvár, aby sa mu opäť pozrela do očí. ,,Vyzeráš prekrásne. Očakával som, že budeš krásna, ale toto dokonalo zatienilo každú moju predstavu."

Opäť sa usmiala a on vedel, že na chvíľu prestal dýchať. Palcom jej prešiel po líci. Miloval sa jej dotýkať bez myšlienky na to, čo bude potom.

Odtiahol sa asi po piatich minútach. Sám pocítil chlad, keď k nej už nebol tak blízko. Prešiel ku svojej skrini, ktorú otvoril a vytiahol svoj oblek, ktorý mal na túto noc.

,,Počkám ťa vonku." Ozvala sa potichu a naozaj urobila pár krokov, no on ju chytil za ruku a zastavil.

,,Nemusíš. Ešte mi znova ujdeš," zašepkal a opäť videl, ako odvrátila pohľad. ,,Pôjdem sa prezliecť do kúpeľne. Len...zostaň tu."

Prikývla a až potom sa Draco naozaj presunul do ďalšej miestnosti.

Hneď sa zapozeral do zrkadla. Po dlhej dobe sa usmial. Dnešnú noc si mohol užiť...naozaj to potreboval.

Skôr potreboval ju.

Rýchlo sa obliekol. Upravil si svoju zelenú kravatu a znova sa k nej vrátil. Stále tam bola. Sedela na jeho posteli a akoby sa nevedela dočkať, až ho uvidí vychádzať z kúpeľne.

,,Môžeme ísť?" Spýtal sa na uistenie. Čo ak si to rozmyslela? Potom by sa všetko toto zmenilo na peklo...

,,Poďme." Sama k nemu prišla a chytila ho za ruku. Opäť mu srdce vynechalo úder.

Miloval ju.

Keď sa blížili k Veľkej sieni, vedeli, že ples už bol zahájený a meškali. Doliehala k nim veľmi príjemná hudba, Draco lepšie stlačil Hermione ruku. Bolo jasné, že sa na nich všetci pozrú v momente, ako prejdú dverami.

A tá myšlienka bola naozaj veľmi výstižná. No on miloval všetky tie pohľady plné závisti.

Hermiona Grangerová patrila len jemu.

Zabudol na to, ako chcel vidieť hlavne Pottera a Weasleyho. Nezaujímal sa dokonca ani o Pansy, Blaisa a Thea. Ani nikto iný. Všetci, okrem jej samotnej mu vyfučali z hlavy.

Sadol si s ňou k jednému zo stolov. Našťastie tento bol prázdny, momentálne si nechcel nechať nič pokaziť.

Celý čas ju chválil. Nemohol si pomôcť. Navyše, nemal pred ňou už nič skrývať. Svojim spôsobom jej vlastne povedal ako sa ohľadom nej cíti. A áno, možno po dnešku už spolu opäť neprehovoria, ale on sa snažil žiť v konkrétnom okamžiku.

Mal pocit, že je pre neho úkryt pred jeho bolesťou, svätostánok, kde tiene jeho minulosti nemali žiadnu moc.

Ako sa večer postupne blížil ku koncu, Veľká sieň sa vyprázdňovala, zdalo sa, že ani on a ani ona nechcú odísť. Akoby ani jeden z nich nevedel, čo ich čaká ďalej, keď sa ich cesty rozdelia.

Nakoniec si povzdychol a vyzval ju k poslednému tancu. Ešte jeden...posledný. Potom by prišla tá ťažšia časť - rozlúčka.

,,Draco-" znova sa pokúšala rozprávať a opäť ju zastavil. Nechcel to počuť.

,,Len prosím ešte posledných pár minút. Sľubujem, že potom už ťa pustím." Zamrmlal a nevenoval pozornosť tomu, že naozaj prosil.

Neurobil to prvýkrát. Aj keď naposledy to bola katastrofa.

,,Chcem ti len niečo povedať. Nechaj ma," zašepkala a pozrela sa mu počas tanca do očí. Draco chcel opäť protestovať, ale predbehla ho: ,,Nebudem celý večer ticho. Je treba uviesť veci na správu mieru. To vieme obaja."

,,A nemôžeš mi to povedať zajtra? Naozaj chceš pokaziť tento okamžik?" Zaplakal, dúfal, že mu vyhovie. Po dlhej dobe sa cítil úplný a nebol pripravený znova pocítiť váhu odmietnutia.

Pokrútila hlavou. ,,Chcem ti to povedať ešte dnes. Si mi to dlžný, ja som si ťa vypočula."

Povzdychol si znova a prikývol na znak súhlasu. Možno to oľutuje...

Pokračovanie nabudúce...