Nebude to zadarmo |Dramione| ✓

Nádej umiera posledná

Varovanie: Táto kapitola obsahuje scénu 15+, ktorá bude celkom podrobne popísaná.

****

Podobné sny mával niekoľko dní za sebou. Nevedel to ovládať. Radšej by sa vrátil k svojim obvyklým nočným morám. Určite sa to dalo považovať za vhodnejšie, než to, akým smerom sa uberali jeho fantázie.

Ples sa blížil. Bol si istý, že nezvláda predstavu Grangerovej v tých zelených šatách - síce nebolo isté, či budú mať naozaj taký farbu, no Draco si to po ich predošlom rozhovore myslel takmer na sto percent. Ale sľúbil jej to - a v jednu dobu mu naozaj veľmi pomáhala.

Niežeby sa chcel odvďačiť. To vôbec nevyzeralo ako Malfoyovská vec. Len...o čo mu vlastne šlo?

Avšak, ešte bližšie bol metlobalový zápas - Slizolin proti Chrablomilu. Keďže boli obe fakulty vyrovnané v počte výhier za celých sedem - v podstate osem - rokov, tak sa tento zápas stal dôležitým pre všetkých, čo mali s Metlobalom niečo spoločné.

Draco už medzi tých ľudí nepatril...

V duchu si pri tej myšlienke povzdychol. Netrvalo mu však dlho, kým si uvedomil, že má teraz mnoho ďalších problémov a musí sa prestať starať o zápas, keďže sa ho to beztak netýkalo.

,,Cítite ten zápach?" Pansy Parkinsonová pretočila očami pri otázke. ,,Tak smrdí vaša zajtrajšia prehra!"

Chrablomilský stôl si nevedel odpustiť poznámky už odkedy začala večera. A Slizolinčania sa samozrejme aktívne zapájali a protiargumentovali.

Draco to celé nejako ignoroval. Nezaujímali ho výkriky od študentov okolo. Aj keď na malú chvíľu si v hlave povedal, že Chrablomilčania majú teraz veľa odvahy sa vôbec ozývať. Napadlo ho...naozaj brali jeho osobu ako konkurenciu a cítili sa istejšie, keď Malfoy s číslom 7 nehral? Grangerová mu niečo o tom spomínala...

Zase Grangerová...

Naštvane zapichol vidličku do zemiaku a odsunul od seba tanier takým spôsobom, že jeho obsah sa vysypal. Obzrel sa po Veľkej sieni. Ich a chrablomilská fakulta sa stále prekrikovali.

Celkom začínal mať pocit, že ho bolí hlava a preto si až agresívne začal masírovať spánky. Zhlboka dýchal, aby upokojil všetok ten hnev, čo sa v ňom začínal hromadiť.

Ale nepodarilo sa mu to, nakoľko mal narušené nervy...

Rýchlo sa postavil zo svojho sedadla. ,,DRŽTE HUBY!" Jeho krik sa ozýval celou sieňou a potom...bolo ticho. Draco bol vďačný, no rýchlo si uvedomil, že to musel započuť aj učiteľský zbor.

Otočil sa na päte a odišiel. Niekde v polovici cesty si odfrkol a začal krútiť hlavou. Tak nenávidel ľudí. Nikoho však neznášal viacej, než tú kučeravú čarodejnicu, ktorá sa mu začala miešať do už tak mizerného života.

Vrátil sa na internát. Dúfal, že Zabini a Nott ho nechajú na pokoji. K jeho šťastiu sa ukázalo, že akoby tušili, že bude chcieť zostať sám. Kým sa vrátili, Draco už ležal v posteli so zasiahnutými závesmi. Avšak pre istotu, keď počul, že vošli do izby, tak zatvoril oči a predstieral spánok.

Keď si bol istý, že ho nikto neotravuje a chlapci šli do svojich postelí bez toho, aby ho kontrolovali, tak si povzdychol, otvoril oči a sledoval strop.

Dokonca už nechcel ísť ani spať. Grangerová ho strašila v dosť nežiadúcich snoch a on to nemohol dlhšie vydržať.

Lenže oči sa mu zatvorili samé a on to ani nepostrehol...

****

Zobudil sa celý spotený a zadýchaný. Hodnú chvíľu mu len trvalo, kým si uvedomil, že nie je v sprche, ale v svojej posteli a ešte dlhšie mu trvalo, pokiaľ si uvedomil, že to bol len ďalší erotický sen s Grangerovou.

Zavrčal a prevalil sa na brucho, aby si vedel zaryť tvár do vankúša od vlastnej hanby. Ale prinútilo ho to akurát k stonu, ktorý spôsobilo aj to, že sa svojou erekciou -ktorá zúfalo túžila po ktoromkoľvek dotyku - obtrel o matrac.

Hneď sa mu rozšírili oči a prekryl si dlaňou ústa. Dúfal, že to Blaise s Theom nepočuli. Už teraz bola jeho hanba veľká, ale keby toto niekto vedel, asi by neprežili.

Započúval sa do ticha a zistil, že počuje Blaisovo chrápanie, takže ten to určite počuť nemohol. Len sa modlil, aby spal aj Theo.

Už tak dlho nemal sex. Práve on! Bolo to aj tým, že keď boli v šiestom ročníku, dievča mal sotva párkrát do mesiaca a slúžili mu iba na odreagovanie. A teraz v dodatkom ročníku všetci o ňom vedeli, že je bývalí Smrtožrút. Áno, našli sa dievčatá, ktorým to neprekážalo a len chceli zažiť tú cestu do raja, no to bolo len občasne. Takže...naozaj dlhý čas s nikým nespal. Odkedy sa mu začalo snívať o nej, tak sa vzdal aj masturbácie. Nechcel to robiť s pocitom, že ho k tomu priviedla myšlienka na ňu.

Teraz tak strašne túžil po uvoľnení. Ale takto na to myslel každú noc po prebudení zo svojich snov, ktoré obsahovali Grangerovú. Nakoniec sa zakaždým premohol. Draco len potreboval....čas a rozptýlenie.

Hlavne teda potreboval niekoho ohnúť a vyšukať tej osobe rozum z hlavy. A tým určite nemyslel, že by jebal to prehnane múdre dievča z jeho ročníku...

Sakra, začínal byť stratený. A posadnutý predstavou...

...predstavou, že omotá svoje ruky okolo krku tej Chrablomilčanky s hrivou jak pravý lev a...uškrtí ju.

Áno, škrtenie, to je ten správny výraz...

Škrtiť pri čom? Ozvalo sa opäť jeho svedomie.

Schoval si tvár do dlaní a v duchu - pretože nahlas nemohol - vydal zúfalý vzdych. Pretočil sa späť na chrbát a znova sa zapozeral na obyčajnú prasklinu na strope nad jeho posteľou. Snažil sa ignorovať jeho pulzujúce vzrušenie v boxerkách, ktoré bolo jediným kusom oblečenia, v ktorom chodieval spávať.

Nakoniec zatvoril oči a prstami si len akoby skušobne prešiel po jeho svaloch na hrudníku. Pohrýzol sa do pery. Aj jeho vlastný dotyk vyvolával ozveny v celom jeho tele.

Keď rukou zašiel nižšie k svojmu podbrušku, cítil ako rýchlo dýcha a vedel, že je doslova a do písmena v prdeli. Chystal sa prekročiť svoje vlastné hranice, ktoré si stanovil.

Bojoval sám so sebou, no nevydržal to a dotkol sa samého seba tam, kde to najviac potreboval. Okamžite si pohrýzol do pery v pokušení zastonať.

Rukou najprv len pomaly prešiel hore a dole, no aj to spôsobilo, že sa šiel zblázniť a preto svoj stisk zosílil a urobil to znova, pevnejšie.

Pred očami sa mu zatmelo napriek tomu, že ich mal zatvorené už od začiatku. Jeho telo sa triaslo od dotyku, ktorý si tak dlho odopieral.

Predstavil si všetko, čo sa mu za ten čas snívalo. Vybavil si Grangerovej stony, ktoré v jeho predstavivosti mala. Počul jej hlas, ako ho prosila o viacej, alebo o to, aby neprestával. Bolo toho naňho priveľa. Rukou pohyboval rýchlejšie a hrýzol sa do pery, aby nevydal žiaden zvuk tak silno, že cítil železnú chuť krvi v ústach.

Netrvalo to dlho a cítil, že sa blíži k vyvrcholeniu. Ani sa tomu nečudoval. Tak dávno si toto nedoprial, že bolo zbytočné sa vôbec snažiť zadržiavať to dlhšie, než bolo potrebné.

Zaklonil hlavu, pohyby rukou robil zúfalejšie, rýchlejšie. Prekryl si ústa dlaňou, do ktorej si aj zarýval zuby. Nechcel, aby ho niekto počul a až teraz si uvedomil, že keby použil Silencio, mohlo to byť jednoduchšie.

Snaha mu bola napokon beztak zbytočná, nakoľko v momente, ako cítil, že dosiahol svoj vrchol mu z hrdla ušiel priškrtený, jemný vzdych a oči sa mu prevrátili späť do hlavy.

Zhlboka dýchal, keď predýchaval ten moment. Celú jeho dlaň a dokonca aj brucho mu pokrýval dôkaz toho, čo práve urobil. A polilala ho vlna hanby, bezmoci a horúčavy.

Rýchlo prútikom všetko odstránil, aby si to nemusel znova pripomínať a zahanbene sa pretočil na bok smerom k závesom, pričom sa na to snažil zabudnúť.

Zajtrajšok bude lepší deň, sľúbil si.

Rovnako, ako to robil počas vojny a každým dňom to bolo len horšie...

Ale nádej umiera posledná, akokoľvek absurdne tá myšlienka v Dracovej hlúpej hlave znela.