Nebude to zadarmo |Dramione| ✓

Nebo a peklo

Ich oči sa stretli rovnako, ako ich telá aj keď cez oblečenie. Oriešková hnedá sa zamiešala do modrých. Čas sa mohol zastaviť, zdalo sa to ako večnosť.

Nevedel sa ovládnuť, keď jeho pohľad padol na jej pery...

****

Vyzerali tak lákavo a chutne. Stačilo by tak málo a mohol ich cítiť - uistiť sa, že boli presne také, ako aj na pohľad.

Nad čím to do riti rozmýšľal? Naozaj ju chcel pobozkať? Áno, pobozkal už veľa dievčat úplne bez citov, ale z nejakého dôvodu toto bolo presne to, čo urobiť nechcel...a zároveň po tom v myšlienkach len pred chvíľou túžil. Bol taký zmätený.

Grangerová sa pravdepodobne spamätala a bolo to ako prebrať sa do nočnej mory, keď zašepkala: "Prepáč", zastrčila si kučeru opäť za ucho a chcela sa postaviť.

Niečo na tom mieste, kde mávajú iní ľudia srdce mu povedalo, že by mal niečo robiť. Možno mal poslednú príležitosť natiahnuť sa a zvrátiť okolnosti.

Lenže neurobil to.

Keď stála, tak sa aj on oprel o lakte, pričom znova zaknučal kvôli jeho chrbte, ktorý ho stále bolel. Bolo ťažké pochopiť čo sa tu stalo, ale určite vedel, že to s ním šlo dolu vodou.

,,Čo tu robíte?! Toto je knižnica, mali by ste tu udržiavať ticho. A navyše o chvíľu zatváram, už ste mali byť dávno na izbách!"

Draco prekrútil očami. Samozrejme, stará Pinceová. Moc ju nepoznal - do knižnice nezavítal ak nemusel. A keď aj prišiel, táto knihovníčka ho obviňovala z toho, že robí hluk. No...ako mohol byť ticho, keď sa nudil? Hádzanie kníh na zem mu prišlo celkom zábavné. Zvlášť, keď to sralo nie len ju, ale aj Grangerovú, ktorá tu naozaj trávila väčšinu svojho života.

,,Už odchádzame." Ozvala sa tá, na ktorú práve myslel a zdvihla stoličku - očividne presne podľa jeho predpokladov zhodili aj tú, čo privolalo Irmu Pinceovú.

Hneď, ako odišla sa naňho Grangerová otočila. ,,Vstávaj, musíme ísť." Zastonal a zaklonil hlavu. Vôbec sa mu nechcelo.

V momente, ako zatvoril oči videl obrázok Grangerovej. Jej tvár blízko rovnako, ako pred chvíľou. Bol naozaj v prdeli. Tak veľmi...

Prinútil sa nejako postaviť a aj ustáliť. Vedel, že spánok potrebuje. Malo to háčik...a takých bolo hneď pár. Musel sa zmieriť s tým malým množstvom, čo mal keď zaspával náhodne.

,,Dobrú noc." Popriala mu potichu keď okolo nej prechádzal. A on sa zastavil. Napriek tomu, že ho poháňala k odchodu, len tam stála. Keby sa otočil, mohli byť k sebe opäť blízko. Chcel to?

Prečo vlastne nepokračoval v ceste do jeho internátu? Proste tam stál akoby čakal, že sa stane ešte niečo, čo by mohlo pretekať tú potupu z toho, v akej situácii boli len pred pár minútami.

Prekonal sa a urobil ten osudný krok, ktorým sa ich pohľady mohli znova zamknúť do jedného. ,,Dobrú noc." Odpovedal jej späť tónom, ktorý sotva prevyšoval šepot.

Mierne sa usmiala a to bol bod, pri ktorom sa musel tiež pravdepodobne tváriť ako debil. Taký krásny úsmev vedela niekedy venovať akejkoľvek hlúposti alebo úplne trepnutej vete, že sa kútiky úst zdvíhali aj jemu.

,,Môžem sa ťa niečo spýtať?" Pozerala sa naňho tak, že sa otriasol. Akoby bol priesvitný a ona cez neho videla.

Prikývol. Nemal prečo zaprieť jej právo na otázku. Inokedy by to možno urobil, ale veci a okolnosti sa dokážu rýchlo zmeniť.

,,Dokážeš vôbec spať? Ale pravdu. Vieš, aj tvoji spolu-fakulčania majú tréningy a napriek tomu, že sú unavení vedia normálne fungovať. U teba je to skôr tak, že ti spánok chýba."

Samozrejme, že zase vedela viac, než by mala. Bola to chodiaca encyklopédia. A ani on sám nevedel vždy všetko perfektne maskovať. Boli veci, u ktorých to jednoducho nešlo.

,,Nechápem tvojej otázke. Je to-

,,Zachovávaš. Nie som hlúpa, Malfoy." Zamračila sa naňho. To bol presný opak jej usmievania.

,,Po večeroch dobre nespím, jasné?!" Priznal. ,,Určite ani ty nie. Takže tu na mňa kurva nehraj žiadne hry, Grangerová."

,,Žiadne nehrám. Áno, zo začiatku som nespala, ale už to všetko akoby opadlo," pozeral sa na ňu a sakra ho sralo, ako sa znova povyšovala, aspoň jemu to tak znelo. ,,Budú to nočné mory, tipujem."

V sekunde mu v krvi prúdil taký hnev, že mal chuť hádzať a rozbíjať veci. Mal to nejako už vo zvyku vždy robiť. Namiesto toho len zaťal päste. Prečo sa starala? Kde brala tú odvahu vôbec rozmýšľať nad tým, čo spôsobuje jeho nespavosť? Nevedela ani skurvenú polovicu!

,,Poviem ti to takto, zlatko," začal pokojne - hlavne to v takej miere udržať, hovoril si v duchu. ,,Žiadne tvoje prihováranie do mojej duše nepomôže nikomu z nás. Preto by si si to mala nechať pre seba."

,,Čo je zlé na tom, keď ti chcem dať radu k tomu, aby si sa zbavil nočných môr od niekoho, kto si tým prešiel tiež?"

Všetko...

,,Proste to nechaj tak, Grangerová. Nie je to niečo, čím by sa tá tvoja múdra hlavička mala zaoberať. Zober si nejakú učebnicu, tá tvoj mozog snáď zabaví na dosť dlho." Podpichoval ju - to bolo jasné.

A ona si to veľmi dobre uvedomila. Protiargument, ktorý však použila ho vytočil na mieru nepríčetnosti. ,,Som predsa Hermiona Grangerová. Knihu si vždy rada prečítam. Čo také robili Smrtožrúti vo voľnom čase?"

Jeho kĺby boli až bledé. Túžba po niečom buchnúť sa ešte zintenzívnila. V jej očiach videl náhly záblesk toho, že svoje slová ľutovala a vyslovila ich len v návale hnevu, ale nevykrútila by sa z toho...nie teraz, keď už to bolo vyslovené nahlas.

,,Prepáč, ja-" Stíchla, pretože nevedela, ako pokračovať.

Draco využil ticho na odpoveď: ,,Zabíjali," bola to pravda, ktorou sám žil. ,,Alebo mučili ľudí, či sa poflakovali."

,,Nemusel si odpovedať," povedala tvrdo. ,,Navyše vôbec nechápem prečo sa tu bavíme keď sme mali byť už dávno na odchode."

,,Pretože som ti chcel popriať dobrú noc. Ty si potom položila túto otázku." Hnev neopadol a stále mal chúťky, ktoré ho nútili rozbíjať. Vedel by to spôsobiť jej?

Kurva, Draco, tam nechoď! Pokarhalo ho svedomie. A vedel, že jeho vnútorné ja má pravdu, ale myseľ už fungovala. Prehltol.

Bez ďalšieho slova prešla okolo neho. Slastne zatvoril oči a nasával vôňu jej parfému. Prečo musela zakaždým voňať tak...dobre?

Nerozmýšľal, mozog odstavil na určitý čas svoju službu. Pár rýchlymi krokmi prišiel k nej prišiel, otočil ju k sebe a bez toho, aby mala priestor na reakciu pritlačil svoje pery k jej.

Bolo preňho dosť prekvapujúce, keď sa neodtiahla. Draco nemyslel, jednoducho cítil- a cítil sa ako boh lásky.

Prinútil ju trochu zacúvať, pritlačil ju k stene a pokračoval v útoku na jej pery. Bolo to lepšie, než jeho predstavy a sny. Ani nedúfal, že by to niekedy zrealizoval a úprimne nevedel prečo to urobil; bol to náhly pud, ktorý ho popohnal.

Ich jazyky spolu tancovali akokeby to vôbec nebolo prvýkrát, čo sa takto stretli, aj keď opak bol pravdou. Tento pocit potreboval cítiť každú sekundu svojho života. Lenže nemohlo to trvať naveky a z neba sa stalo peklo.

Pozerala sa mu do očí. ,,Prečo-" Nevedela ako pokračovať.

Nepoznal odpoveď na túto otázku. Nebol si istý ako odpovedať. To bol dôvod prečo sa pozrel najprv do zeme a potom bez ďalších slov odišiel. Nechal ju za sebou úplne zmätenú.

Lenže ani on nevedel čo sa v ňom odohrávalo...