Nebude to zadarmo |Dramione| ✓

Skrat

Nevedel to vydržať a z nejakého dôvodu Grangerovú zase vyhľadal. Ono to nebolo vôbec ťažké, takmer všetok čas trávila v knižnici.

Prišiel k nej naozaj pomaly a s neurčitou emóciou, o ktorej nevedel, či ju pozná a môže jej byť schopný. Dokonca nevedel ten pocit ani pomenovať, opísať.

,,Chcel by som sa s tebou porozprávať." Odvážil sa prehovoriť.

Zdvihla zrak od svojej knihy a v rovnakom čase aj pretočila oči. ,,Nemám na teba čas."

,,Počuj, to, čo som povedal naposledy-"

,,Bol len Malfoy, ktorého som celé roky poznala. Je mi totálne jedno čokoľvek, čo chceš povedať pretože je mi jasné, že tvoj zámer je nechať ma robiť za teba povinnosti do školy." Medzi obočím sa jej vytvorila vráska. Pravdepodobne si uvedomila, že svoju knižku si už nedočíta a preto ju zabuchla.

,,Tak to nie je," povzdychol si nakoniec. Prečo sem vlastne prišiel? Nikdy by našiel len tak za osobou, ktorej predtým povedal veci, ako Grangerovej s tým, že by to chcel snáď...napraviť? Ospravedlniť sa?

Nie, Malfoy sa predsa neospravedlňuje.

Lenže teraz tu nebol, aby hájil svoje meno, rodinu, renomé, či česť. Stál tu ako Draco, ktorého kurevsky zožieral pocit zvnútra zo slov, ktoré vyšli z jeho úst k osobe pred ním.

,,Som zmätený, Grangerová. Chápeš?" Ignoroval jej pretáčanie očí...opätovné. ,,Neviem čo sa so mnou deje. Nemám tušenia prečo robím alebo hovorím veci. Je to všetko zvláštne."

,,Prečo si tieto tvoje výkyvy musím donášať ja, hm?" Postavila sa a začala kráčať k policiam, aby vrátila knihu.

Nasledoval ju. ,,Neviem, asi pretože si stále okolo mňa."

Odfrkla si a nevenovala mu žiadnu pozornosť.

Draca to úprimne zabíjalo. Čo bolo v jeho vnútri? Našiel by vôbec niekedy odpoveď na túto otázku?

,,Notak, Grangerová! Nechápeš, že ťa potrebujem?" Jeho hlas už bol na pokraji niečoho...žeby zúfalstva?

,,Nebudem za teba robiť už žiadne úlohy. Oh, áno, zabudni aj na ten ples."

Chvíľu sa na ňu len pozeral. Videl, ako vracia knihu tam, odkiaľ ju vzala a chcela okolo neho prejsť, no to už ju chytil za lakeť a svojou váhou ju oprel o policu.

Prinútil ju trochu zacúvať, pritlačil ju k stene a pokračoval v útoku na jej pery. Bolo to lepšie, než jeho predstavy a sny. Ani nedúfal, že by to niekedy zrealizoval a úprimne nevedel prečo to urobil; bol to náhly pud, ktorý ho popohnal.

Toto bolo akoby pripomenutie toho ich bozku. Dracovi to došlo hneď. Uvedomovala si to ona...?

Tak, či onak, on sa teraz musel ovládať. ,,Vtedy som ťa pobozkal pretože som chcel a v tom momente som to považoval za vhodné. Avšak moje slová naposledy boli všetko klamstvo. Spokojná?!"

Nepovedala nič. Draco začínal byť taký frustrovaný, že päsťou buchol o poličku pri jej hlave, až vypadlo pár kníh a Grangerová poskočila. Odtiahol sa. Nechcel už dlhšie byť v jej blízkosti.

,,Myslím, že tie knižky ti nič neurobili a-"

,,Kurva, ty si neuveriteľná!" Zavrčal a s posledným naozaj vraždením pohľadom opustil knižnicu.

Adrenalín sa mu zvyšoval a tlak v žilách bol neúprosný. Potreboval mlátiť, kričať, no nemohol urobiť vôbec nič z toho.

Chodbami prechádzal stále naštvaný. Päste zaťal spôsobom, že keby to veľmi chcel, len tak mu mohla začať tiecť krv. Vo vnútri sa nachádzal pocit, ktorý mu našepkával, že o chvíľu príde zrútenie.

V izbe bol našťastie sám. Nebol tam žiaden z jeho spolubývajúcich. Použil Silencio, zašiel si rukou do vlasov a až vtedy sa z plného hrdla vykričal.

Už toho naňho bolo príliš. Nevedel čo sakra bolo to s Grangerovou, odstúpil od pozície Stíhača, pričom Metlobal bol jeho láskou, nestíhal robiť veci do školy a jednoducho sa mu všetko sralo.

Jeho skrat nebol krátkodobý. Kričal, bil, udieral, ničil a do očí sa mu po strašne dlhom čase hrnuli slzy, ktorým nechával voľný priestor.

,,Draco?" Ozvalo sa práve vo chvíli, keď sa pomaly zosunul pri svoju posteľ, naplno ovladnutý smútkom, ktorý nahradil hnev. Nevedel zastaviť plač a ani vzlyky.

Theo musel teraz vidieť celú ich izbu hore nohami. Určite si musel všimnúť stav, v ktorom sa blonďak nachádzal.

,,Si v poriadku?" Pýtal sa ho a až neskôr si uvedomil, že tá otázka bola úplne zbytočná vzhľadom k tomu, že oči mal zdravé.

Dracovi bolo jedno, že ho vidí. Emócie potrebovali ísť von pretože ich v sebe držal príliš dlho. A teraz, keď sa mu to podarilo zo seba dostať, nemohol to zastaviť.

,,Neviem čo sa stalo, ale verím, že to bude zase lepšie." Počul jeho povzbudzujúce slová, pričom vedel, že Theo sa posadil na zem vedľa neho.

Lenže efekt tohto jeho pokusu bol opačný. Draca to rozplakalo ešte viacej. Bol si totiž istý tým, že život má už totálne na sračky.

Nott nikdy nebol jeden z tých, ku ktorým by mal najbližšie. No aj tak sa zdalo, akoby sa snažil získať jeho pozornosť a áno, Dracovi to samozrejme neušlo.

Momentálne sa jeho ústa chceli otvoriť a povedať mu úplne všetko, ale zároveň rozum mal myšlienku, ktorá ho nútila nechať ich zatvorené. Čo keby to jeho spolubývajúci rozniesol po škole? Už teraz mal zlú povesť vďaka Smrtožrútsvu.

Túžba po úľave od toho hrozného, ťažkého pocitu v jeho vnútri bola silnejšia...

,,Ako by si sa cítil, keby ti všetko unikalo pomedzi prsty?" Pýtal sa potichu. ,,Všetkého vo svojom živote by si sa vzdal a nakoniec by to prinieslo len ďalšie problémy. Nič ti nedáva zmysel."

,,Chápem," prikývol. ,,Viem, že si to mal a stále máš ťažké. Ale musíš si dupnúť a povedať, čo ty skutočne chceš."

,,Sám za seba som ešte nerozhodoval." Zašepkal tak potichu, že to takmer nebolo počuť.

,,Chceš niekedy, aby sa stalo niečo dobré?"

,,Myslím si, že mne už sa pekné veci nestanú."

,,Toto je strašný prístup k životu," zamračil sa a položil ruku na Dracovo rameno. ,,Každý žije svoj život, nie iných. Prestaň robiť to, čo od teba chcú druhí a občas počúvaj aj samého seba. Uvidíš, že ti bude lepšie."

,,Takto to nefunguje, chápeš? Som sakra Malfoy! Musím-"

,,Nemusíš nič," prerušil ho. ,,A ak aj áno, tak len to, čo cítiš vo vnútri. Možno dokonca v srdci."

Draco po ňom okamžite hodil pohľad. Oči mal červené, opuchnuté od sĺz. ,,To moje je skazené a nikdy nebolo schopné poradiť mi správne."

,,Mýliš sa," Theo sa usmial. ,,Možno ti dáva signály, ktoré ignoruješ. Hlavne musíš prestať myslieť na to, že ty si bezcitný len pretože si Malfoy."

Nastalo medzi nimi ticho. Draco sa pozeral do zeme, slzy už akokeby boli minuté. Avšak Nott mal svoj pohľad stále na blonďakovi.

A preto sa Draco rozhodol opýtať...

,,Prečo sa staráš?"

,,Pretože si Blaisov priateľ a ten je náhodou aj mojim kamarátom. Navyše viem, že nie si taký, ako o tebe všetci hovoria a dokonca ty sám si to o sebe myslíš."

,,Nerob si falošné nádeje, Theo. Ja väčšinou sklamem." Opäť šepkal a ani raz sa naňho nepozrel.

,,Tak to urob," jednoducho ho vyzval s úškrnom. ,,Otestuj ma. Ale zaručujem ti, že určite zostanem pri tebe, Blaisovi, či Pans."

Draco pokrútil hlavou. Nevedel prečo je taký práve aj Theodor Nott práve k nemu, no nejako už to nechcel riešiť pretože to, čo povedal bolo zvláštne upokojujúce.