Nebude to zadarmo |Dramione| ✓

Dôvera

,,Draco!" Blonďak sa otočil za vykríkom svojho mena a zpadal Blaisea, ktorý k nemu dobehol. ,,Chcú ťa zase do tímu! Kapitán mi dneska pri tréningu povedal, že-"

,,Nech príde sám, keď niečo chce, aby som ho mohol nakopnúť do prdele, ak mu to naposledy nestačilo." Draco prekrútili očami.

Jeho čokoládový kamarát si povzdychol. ,,Bez teba nemáme šancu na výhru. Nemôžeme nechať Chrablomil vyhrať. Veď by to bola ostuda storočia!"

Zastavil sa v ceste a natiahol ruku, čím zastavil aj Blaisea. ,,Vieš, že je mi to kurva jedno?" Zavrčal mu nakoniec po krátkej dramatickej pauze a vzápätí znova kráčal smerom k internátom.

,,Do prdele, Draco! Čo to s tebou sakra je?!" Vyletel naňho. ,,Teba nezaujíma reputácia našej fakulty? Ako to tá Grangerová robí?!"

Znova sa zasekol v pohybe.

Grangerová.

,,Čo sa stalo? Trafil som správne miesto?" Blaise sa hneď chytil tohto bodu a začal provokovať.

Zamračil sa. ,,Grangerová je-" nevedel v tom pokračovať a bol z toho taký flustrovaný, že zavrčal a potiahol sa za vlasy, kým to skúsil opäť: ,,Je...-"

Blaise sa začal smiať. ,,Si v tom až po uši."

,,Nie som!" Protestoval a dupol nohou ako malé dieťa.

,,Ale si!" Smial sa ďalej Slizolinčan s tmavou pleťou.

,,Prestaň!" Varoval ho už na pokraji svojich nervov.

,,Zaľúbil si sa," samoľúbne sa usmieval. ,,A práve do nej. Máš také šťastie, len si to možno zatiaľ neuvedomuješ." Následne krokom, ktorým akoby skôr preletel chodbami zmizol a nechal Draca samotného s jeho myšlienkami po tom, čo povedal.

Nakoniec sa zamračil a zaťal päste. Naozaj toho mal plné zuby. A to až tak veľmi, že sa rozhodol urobiť svoj krok.

Presne o deviatej večer, keď zatvárali v knižnici čakal v kúte, kde bola tma a nebolo ho vidno. Bolo jasné, na koho odchod z toho knižkami zaplneneného miesta čaká.

Netrvalo to dlho a dočkal sa. Zároveň mu na perách pohrával úškrn pri uvedomení, že ide jeho smerom, čož mu len vyhovovalo.

,,Pekný deň ti prajem," ozval sa z tmy a zatvoril oči, keď počul jej výkrik a začala sa obzerať okolo seba. Vtedy vyšiel a odhalil sa tak. ,,Večer, aby som upravil veci na správnu mieru." Dodal.

,,Do pekla,Malfoy!" Vyhrešila ho a zamračila sa. ,,Čo tu robíš a prečo ma takto ľakáš?"

,,Stretávame sa v poslednej dobe často, nemyslíš?"

,,Viem a dúfam, že tvoje nástupy už takéto nikdy nebudú." Pozerala sa do zeme stále s naštvaným pohľadom.

,,Veríš, že sa takto stretneme znova?" Úškrn sa mu rozšíril a ona k nemu rýchlo znova zdvihla hlavu. Draco urobil krok k nej. Stačil mu len jeden a ich hrudníky sa takmer dotýkali. Natiahol ruku a začal si namotávať jednu jej kučeru na prst. ,,Sami?"

V očiach uvidel záblesky zmätenia. ,,Neviem o čom to hovoríš. A už vôbec nechápem o čo ti ide. V jednu chvíľu ma od seba odhánáš a inokedy zase...nemám vlastne ani tušenia čo robíš. Každým ďalším okamihom mám však pocit, že to nevieš ani ty sám."

Na malú chvíľu mu maska opadla. Divadlo, ktoré sa snažil zahrať úplne zmizlo z jeho mysle.

Do prdele, Draco! Si totálny kretén, alebo čo?! Nikdy si nebol taký zmätený! Svedomie ho opäť nenechalo dlho na pokoji.

Nakoniec sa zamračil. ,,Myslím, že toto bol kurevsky zlý nápad. Nikdy som nemal pristúpiť na tieto tvoje hry."

,,O akých hrách to hovoríš?" Nadvihla obočie. Boli k sebe tak blízko, že cítila jeho dych a vedela povedať, že ten jeho bol zrýchlený.

Mal chuť jej ublížiť. Potom ho to rýchlo prešlo. Neurobil by to. Čiže to vystriedala túžba urobiť niečo sebe.

Zdvihol ruky do obranného gesta - možno aj preto, aby sa udržal rukami ďaleko od nej - a začal cúvať. Otočil sa jej chrbtom. Jednu ruku mal vo vrecku a hrýzol si do vnútornej strany líca, keď sa vzďaľoval.

,,Robíš to znova! Odchádzaš bez vysvetlenia dôvodu! A potom sa vrátiš buď s ospravedlním, alebo niečím, čo nevyslovíš a bude to visieť vo vzduchu!" Kričala za ním, no Draco to ignoroval a kráčal ďalej.

Srdce mu búšilo ako zbesilé. Cítil zvyšujúci sa tlak. Poliala ho vlna horka takým spôsobom, že si musel uvoľniť golier na košeli. Čo to bolo? Prečo zažíval tieto pocity?

Každý jeho krok sa ozýval v jeho hlave ako ozvena. Akoby nevedel dýchať.

Na malú chvíľu sa zastavil. Oprel sa o stenu a zatvoril oči, ktoré sa mu pomaly plnili slzami. Bezradnosť. Nechcel si priznať, že to, čo v povedal Blaise je pravda, ale nevedel pochopiť čo iné by to mohlo byť.

Zosunul sa po stene dolu, pokrčil si nohy v kolená a položil si na ne hlavu, pričom sa rozplakal. Takto to nemalo byť. Ona mu mala len pomôcť s vecami do školy a výmenou za to s ňou mal ísť na ples. Nemala sa z neho stať troska, ktorá v týchto hodinách zažíva emociálne zrútenie.

Niekto sa posadil vedľa neho. Okamžite zamrzol. Nevedel zastaviť slzy a vedel, že nech už bola tá osoba ktokoľvek, určite už bolo jasné čo s ním je.

,,Mali by sme sa o tom úprimne porozprávať." Oči sa mu zamlžili slzami ešte viacej, keď spoznal jemný hlas, ktorý sa k nemu prihováral.

Nezdvihol hlavu a hovoril potichu, chrapľavo od plaču: ,,Sledovala si ma?"

,,Tak trochu," priznala. ,,Žiadam od tebe len, aby si bol úprimný. Bez toho, aby si hneď odchádzal, keď už zo seba dostaneš niečo viacej."

Posunul sa od nej ďalej. Dával jej tým najavo, že nemá chuť na konverzáciu s ňou a ani na jej prítomnosť. Teraz chcel byť sám.

Lenže Grangerová neodišla ani po piatich minútach. Akoby mu dávala čas spamätať sa a potom začať hovoriť. Nechcel jej poskytnúť to, čo pravdepodobne chcela. Ale zároveň...bola tu časť, ktorá chcela všetko úprimne povedať, aby mohol mať konečne pokoj.

,,Nenechám ťa," zašepkala potichu. ,,Nie teraz. Chcem len vedieť čo za tým všetkým je. Prečo si taký."

,,Ja sám neviem čo sa vo mne odohráva, Grangerová." Zavrčal, podráždený tým, že ho nechcela prepustiť a stále naňho tlačila.

,,Myslela som si to. Ale možno by sa niečo zmenilo, keby si sa mi otvoril." Stála si za svojim.

Draco zostal ticho. Potom len pokrútil hlavou. ,,Je mi strašne na hovno z toho, že všetko, o čo som sa roky pokúšal zmizlo behom pár chvíľ s tebou. Nedokážem udržať pocity tak na uzde, ako predtým."

,,Nenapadlo ťa niekedy, že je to len dobre? Držať všetko v sebe vedie k poškodeniu či už psychickému, alebo fyzickému."

Zvráštil obočie. ,,Mám rád veci pod kontrolou. A neznášam, keď mi niečo uniká pomedzi prsty."

,,Je dobré nájsť si niekoho, komu dôveruješ, aby si sa mu vedel zveriť so všetkým, čo ťa trápi a vieš, že to zostane len u neho a nebude ti to hádzať pred oči pri každej príležitosti, či zlej chvíľke." Cítil, ako sa zľahla dotkla jeho ramena.

Chvíľu nad tým rozmýšľal, potom sa znova odtiahol od dotyku. ,,Nikto taký neexistuje. Ľudia ti v zlosti povedia veľa vecí, ktoré sú predovšetkým pravda a vyčítajú mnoho tvojich činov."