Wizard Academy [Dokončené]

3.

Zobudila som sa v posteli. Vstala som a na sebe som mala stále veci zo včera.

Pozrela som sa do zrkadla a obzerala samú seba.  Neodtrhla som zo seba oči. Bola som príťažlivá.

Vbehla som do šatníka a vytiahla odtiaľ vysoké kraťasy, čipkovanú podprsenku, čierne topánky s vysokým opaskom a krátku rifľovú bundu. Vlasy som si očesala a rukou prehrabala. Mávla som rukou pred svojou tvárou a bola som namaľovaná.

,,Mami! Mami! Mami!" Zišla som k nej dolu.

,,Chantria, vyzeráš ako žena. Som si istá, že v Elorii z teba padnú chlapci na zadok." Žmurkla.

,,Potrebujem ísť na nákupy. Potrebujem nový šatník na Eloriu." Povedala som s mojim novým ja.

,,Tak dlho som na tieto slová čakala."  Tešila sa mama.

Vzala kabelku, kľúče od auta a vyrazili sme do nákupného centra. Strávili sme tam dlhé hodiny a vrátili sa tesne pred večerou.

Utekala som do izby a balila si do kufra nové oblečenie.

Na druhý deň ráno, som prišla upravená do obývačky.

,,Pripravená?" Usmial sa otec.

,,Samozrejme." Pritiahla som kufor.

,,Určite to zvládneš? Nemáme ísť s tebou?" Prišla ku mne mama.

,,Samozrejme, že to zvládnem." Objala som ju ,,vy zostaňte tu. Bolo by to pre vás nebezpečné." Išla som objať otca.

,,Drž sa, Chantria." Pobozkal ma otec na čelo a postavil sa k matke ,, a bacha na emócie. Neprezraď sa očami."

Odkráčala som ku svojmu kufru a chytila ho ,,vidíme sa za rok." Zakývala som im a teleportovala sa do Miami.

Objavila som sa v sklade v jednom obchodíku so suvenírmi. Vzala kufor a vyšla von. Objavila som sa pri móle a začala kráčať k lodiam.

Čítala som názvy lodí ale ani jedna sa nevolala Eloria.

Prišla som na koniec móla a zbadala ju.
Loď bola obrovská a mala niekoľko poschodí. Kľudne by to mohla byť škola.

Vošla som na loď a zacítila závan mágie. Prešla som cez neviditeľné pole. Porozhliadla som sa tu a predomnou sa zjavil pán zo včera. Riaditeľ.

,,Ahoj Chantria. Som rád, že si tu." Usmial sa.

,,Tu je kľúč od tvojej izby. Choď výťahom a stiskni číslo -10. Keď sa výťah zastaví, zašepkaj svoje pravé meno a výťah ťa vpustí dnu. Objavíš sa v spoločenskej miestnosti. Izba číslo dva je tvoja." Vysvetlil mi to a s úsmevom odišiel.

Riadila som sa jeho pokynmi a už som stála vo výťahu.
Keď výťah zastavil, zašepkala som,, Chantria Francesca Barlow."

Dvere výťahu sa otvorila a ja som vošla do obrovskej, luxusnej spoločenskej miestnosti. Rozhliadla som sa a na konci miestnosti som za barom zbadala troch chlapcov.

Všetci traja na mňa prekvapene hľadeli a nechápali, čo tu robím.

,, Neviem, ako si sa sem dostala, ale môžeš sa otočiť a odísť." Povedal čiernovlasý chalan so zelenými očami.

,,Neviem, čo je teba do toho ale ja nikam nejdem." Drzo som odpovedala s úsmevom na tvári.

Chlapec v riflovej bunde sa zasmial a podišiel ku mne ,,som Darius. Ten drzý to je Matteo a.."

Pribehol ku mne tretí v koženej bunde a vzal mi ruku ,,ja som Stark." Usmial sa pobozkal mi ju.

,,Ja som Chantria a teraz, keď ma ospravedlníte, idem si zaniesť kufor." Usmiala som sa a odkráčala pri svoju izbu. Odomkla som a vošla dnu. Zavrela som sa a rozhliadla sa po izbe.

Obrovská posteľ so saténovým návlečkami. Nič viac.
Položila som si kufor pri stenu a rozmýšľala.

Traja chlapci vyzerali o niečo starší odomňa. Tí dvaja boli priateľskí ale iba možno kvôli tomu, že ma chcú dostať do postele.

Ale ten tretí. Ten je niečim zvláštny.

Jedno bolo isté. Cítila som a videla som ich energiu a všetci traja patrili do kráľovských rodín.

Zo spoločenskej miestnosti sa začala ozývať hlasná hudba a veľa hlasov.

Vyšla som z izby a zamkla ju. V miestnosti bolo veľa ľudí. Všetci sa tu zabávali, tancovali a dokonca som videla aj alkohol. Na sedačke sedel Matteo, na ňom nejaká blondína a vášnivo ho bozkávala.

Stark bol za barom a spolu z bláznivým tancom miešal drinky. Darius sa objavil vedľa mňa z cigaretou v ruke.

,,Som rád, že si prišla." Fúkol mi do tváre dym.

,,Len prechádzam. Idem sa poobzerať po lodi." Otočila som sa.

,,Len bež" pozrel sa na mňa Matteo ,,nováčikov tu nechceme." Škodoradostne sa na mňa pozrel.

Zdvihla som som obočie ,,alebo vieš čo, zostanem tu." Usmiala som sa a sadla si na druhý gauč, presne oproti Matteovi.

Obaja sme sa pozerali navzájom do očí a zrazu tie jeho blikli na zeleno.

Zdvihol kútik.

Myslel si, že ma vyplaší.

,,No jasné, to všetko vysvetľuje." Zasmiala som sa a preložila si nehu cez nohu.
Stark si sadol vedľa mňa a podával mi nápoj.

,,Nápoj pre najkrajšiu ženu." Usmial sa.

,,Stark, nepomýlil si sa? Ja som tu." Zakývala mu blondína.

,,Nie, presne viem, čo som povedal." Zazubil sa na ňu.

,,Ďakujem Stark, si zlatý." Usmiala som sa a vzala si drink.

Videla som ako ma Matteo prebodáva pohľadom a spolu s ním aj tá blondína. Tá sa potom nadýchla, rozhodila s vlasmi a odišla k baru.

,, Kto to je?" Zašepkala som Starkovi.

,,To je Matteová momentálna hračka. Volá sa Celia. tvrdí nám, že má kráľovskú krv ale nikdy nám nedala dôkaz, pretože ževraj to je pre ňu nebezpečné." Zasmial sa.

,,A akú schopnosť by mala mať?" Obzerala som si ju.

,,Tvrdí, že pochádza z rodiny Barlowcov a tí majú energiu." Šepkal mi.