Wizard Academy [Dokončené]

5.

Hra sa začala.

Bolo to vyrovnané pálili sme loptu ako smrteľníci, no potom som videla ale Celia zašepkala kúzlo a pohýbala rukami. Lopta zmenila smer a mierila priamo namňa s veľkou silou.

Chytila som ju pomocou kúzla do rúk bez toho, aby mi ublížila.

,,Končím." Hodila som loptu do Daria.

,,Prečo? Veď sa bavíme." Zakričal Stark.

,,Áno bavili sme sa. Bohužiaľ s podvodníkmi nehrám." Pozrela som na Celiu,, nabudúce, keď budeš čarovať aby ma lopta trafila naozaj poriadnou silou, uisti sa, že ťa nikto nevidí." Povedala som varovne.

,,Fakt super." Povedala ironicky Tali a podišla ku mne.

,,Nabudúce si nájdi férovú, braček. Táto ťa bude podvádzať a klamať." Zašepkala mu Dahlia a vyšla z vody von.

Vyšla som aj ja s Tali a dala si naspäť sukňu.

Na párty sme sa zdržali ešte pár hodín a potom sme odišli do izieb.

Druhý deň na lodi sme mali kľudný a ani jediný raz sme nestretli Mattea a jeho kamarátov.

Večer sme zakotvili v prístave v Elorii. Kráčali sme po moste smerom do hradu. Obzerala som si vodu a nočnú oblohu. Do diaľky vidieť nebolo, pretože bola tma.
Počula som len zvuky vody a šušťanie stromov.

,,Nádhera." Zašepkala som.

,,Dobre študenti. Bežte za profesorkou Melbertovou. Ukáže Vám vaše krídlo, kde budete mať izby." Usmial sa riaditeľ ,,Vy šiesti nie. Matteo, ukáž babám izby vo vašom krídle." Otočil sa a odišiel.

Matteo sa zhlboka nadýchol a začal kráčať opačným smerom ako študenti. Chalani začali kráčať tesne za ním a rovnako aj my tri. Prišli sme do krídla a zastavili pred dverami.

,,Heslo je vaše celé meno rovnako ako na lodi." Povedal neochotne a otvoril dvere.

Vošli sme do miestnosti a ocitli sme sa v v nejakej obývačke. Všetko tu bolo zariadené vo viktoriánskom štýle. Gauč, kreslá, knihy, krb a obrovský obraz nad krbom.

Ten obraz ma ihneď zaujal.

Podišla som bližšie a pozerala sa naň.
Bolo tam dokopy presne 12 čarodejníkov. Dokonca medzi nimi aj môj otec. Každému na obraze žiarili oči.

,,Na obraze sa nachádzajú posledný žiaci kráľovskej krvi, ktorí chodili na túto školu." Povedal Matteo a oprel sa o gauč.

,,Ale to už nie je pravda. Však, zlatko?" Zašepkala som.

,,Mlč, Chantria." Zavrčal a vyletel z miestnosti.

,,Jeho to prejde." Pousmial sa Stark.

,,Poďte. Ukážem Vám izby." Usmial sa Darius.

Začali sme kráčať po schodoch a vyšli sme na chodbu. Bolo tam 6 dverí.

,,Na pravo sú čísla 1, 3, 5. Tie sú obsadené. Matteo, ja a Shark." Ukazoval na dvere.

,,Beriem si dvojku." Usmiala som sa.

,,Ja chcem štvorku." Zakričala Tali.

,,S radosťou si vezmem šestku. Tá je najďalej od môjho brata." Zasmiala sa Dahlia.

Každá sme vošli do svojich izieb.

Z izby som bola naozaj unesená.
Bola nádherná a kráľovská.
Pomocou kúziel som si vybalila kufor a prezliekla sa do pyžama.

Prvý deň školy je tu. Obliekla som si čierny overál a vlasy si vyžehlila. Namaľovaná som vyšla z izby v rovnakom čase ako Matteo.

Obaja sme sa na seba pozreli a odkráčali do spoločenskej miestnosti.

,,Viete, čo som počul?" Zaškeril sa Stark.

,,Nie, čo také?" Matteo naňho znude pozrel.

,,Že tento rok budeme mať boje so zbraňami spojené s prvákmi." Usmial sa od ucha k uchu.

,,Čo?! Však im nakopeme zadok." Zasmial sa Dario.

Prevrátila som očami a prehrabla si vlasy.

,,Ideme na raňajky?" Postavila sa Tali.

,,Áno. Umieram od hladu." Pricupkala som. Dahlia s úsmevom vzala knihu a všetky tri sme odišli.
Nevedeli sme, kde je jedáleň, tak sme sa vrátili na miesto, kde sme včera boli s ostatnými.

,,Ahojte, kde ste včera zmizli?" Prišiel k nám Grover.

,,Ahoj, do našich izieb." Usmiala som sa.

,,Ahaaa, tak vy ste všetci z bohatých rodín?" Spýtal sa zdvedavo.

Ja som len prikývla a zmenila tému ,,kde je veľká jedáleň?"

,,Tamto za dverami." Ukázal prstom na veľké dvere v strede chodby.

,,Ďakujeme." Usmiala sa Tali a potiahla ma spolu s Dahliou preč.

,,Čo je ?" Nerozumela som, prečo ma ťahajú.

,,Nie. On nie. Nie je pre teba." Žmurkla Tali.

,,Áno, ty potrebuješ niekoho..." Zamyslela sa ,,niekoho, kto ťa bude priťahovať, provokovať, bude posúvať tvoje hranice a keď sa prvýkrát dotknete, musí vami prejsť iskra." Snívala Dahlia.

,,Iskra?" Pozrela som na ňu.

,,Áno, iskra. Viete, máloktorý čarodejník vie, že má svoju polovičku. Je to niečo ako spriaznená duša. Vždy je to pri prvom dotyku s daným človekom." Vysvetľovala Dahlia ďalej.

,,Ale prečo o tom nevedia?" Nerozumela Tali.

,,Pretože čarodejníci v minulosti sa začali vo veľkom stretávať so smrtelníkmi, až to skoro zaniklo. Teraz to cíti iba čarodejník s čarodejníčkou." Pousmiala sa.

,,Takže stačí sa len dotýkať čarodejníkov a jeden z nich bude možno moja polovička?" Usmiala sa Tali šibalsky.

,,Teoreticky." Zasmiala sa Dahlia.

,,Takže tvoj brat s Celia sú spolu kvôli tomu, že sú spriaznené duše?" Zdvihla som obočie.

,,Nie tak celkom." Pokrútila hlavou ,,to Vám poviem potom v súkromí." Obzrela sa a vošli sme do jedálni.

Usadili sme sa podľa ročníkov a čakali.