Wizard Academy [Dokončené]

16.

Ráno som vstala a ešte v pyžame som vyšla do spoločenskej miestnosti. Všetci tam už sedeli rozmýšľali s kávou v ruke.

,,Celá škola vie, kto sme." Vzdychla Tali.

,,Už teraz nás všetci milujú." Zaškeril sa Dario.

,,A hlavne ženy, však?" Povedala som posmešne a usadila sa.

,,Aj ty si žena, miluješ ma?" Zašepkal mi Matteo.
Začervenala som sa a ignorovala jeho poznámku.

,,Navrhujem nasledovné. Pôjdeme na raňajky a budeme sa tváriť, že sa nič nestalo." Povedal Stark.

,, Poďme sa obliecť, nech to máme zasebou." Pokrútila hlavou Dahlia a skoro všetci odišli.

Zostal tam len Matteo. Ten sa prisunul bližšie ku mne len v teplákoch.

,,Ak by ma nejaká baba otravovala, pomôžeš mi sa jej zbaviť?" Pozrel na mňa.

,,Prečo?" Zdvihla som obočie.

,,Bude to fér. Ak bude pri tebe nejaký chalan, ja ho od teba odoženiem." Povedal zlato.

Musela som sa zasmiať. Postavila som sa a odkráčala do izby sa nachystať.

Vyšli sme z izby a kráčali na raňajky. Podarilo sa nám každého ignorovať. Nechceli sme rozoberať nič, ohľadom našej krvi a schopností. Posadali sme si v jedálni za stôl a začali raňajkovať.

,, A-ahojte." Prišiel za nami neisto Grover.

,,Ahoj, kámo. Sadaj." Usmial sa Stark.

,,Mmm.. Chantria, Edmund ma požiadal, či by s tebou po raňajkách mohol hovoriť." Pousmial sa.

,,Nie. "Predbehol ma Matteo ,,po raňajkách ideme na rande." Zazubil sa. Všetci vypúlili oči.

Drgla som do Mattea ,,čo to robíš?"

,,Povedal som, že ich odoženiem." Zašepkal mi do ucha ,,Edmund je kokot." Zašepkal.

,,Ale to si bol aj ty. " Zasmiala som sa.

,, Dostala si ma." Zasmial sa somnou ,,ale teraz mám druhú šancu a nemienim mať konkurenciu." Žmurkol.

Nenápadne som sa pousmiala a sklonila hlavu.

,,Ideme?" Pozrel na mňa Matteo.

,,Áno, len si musím vziať kabát." Postavila som sa.

,,Pojdem s tebou." Usmial sa Matteo a postavil sa.
Odišli sme a kráčal pri mne. Z našich izieb sme si vzali kabáty a odišli zo školy.

,,Kam ideme?" Bežali sme cez most smerom do mestečka.

,,Nebuď zvedavá Chantria." Zasmial sa Matteo a viedol ma k lesu.

Najprv som sa bála, či nás niekto nenapadne ale našťastie som sa bála zbytočne.
Matteo zastavil až keď sme boli na konci útesu. Stál tam obrovský mohutný strom a na ňom bola hojdačka s výhľadom na široký oceán.

(Takáto hojdačka s výhľadom.)

Obaja sme si sadli a pozerali sa.
,,Odkiaľ o tomto vieš?" Pozrela som naňho.

,,S chalanmi sme to tu objavili minulý rok a postavili sme tu hojdačku. Chodíme sem len tak relaxovať alebo rozmýšľať." Pousmial sa.

,,Takže sem vodíš všetky baby?" Zdvihla som obočie.

,,Nie. Dnes pôjdeš na miesta, kde som so žiadnou babou v živote nebol." Žmurkol.

,,My ešte niekam pôjdeme?" Zostala som prekvapená.

,,Samozrejme. Dnes sa vrátime do hradu až v noci a možno zajtra ráno." Zasmial sa.

Túto stránku Mattea som nepoznala. O tom musela Dahlia vtedy hovoriť. Matteo je pozorný, milý, vnímavý a venuje mi všetkú pozornosť. Na lavičke sme sa rozprávali naozaj dlho. Spoznávali sme sa a hovorili si tie trápne príhody, čo sme kedy zažili.

,,Poďme. Už je veľa hodín." Zdvihol sa a natiahol mojim smerom ruku.

,,Kam ideme?" Dotkla som sa jeho ruky.

Obom sa nám rozžiarili oči a museli sme svoje emócie dostať pod kontrolu, aby nám prestali svietiť.

,,Uvidíš." Žmurkol a ťahal ma cez celý les naspäť až do mestečka.

Na okraji mestečka bola budova. Vyzerala taliansky. Matteo ma potiahol rovno dnu a objavili sme sa v talianskej reštaurácií.

,,Matteo, zdravím." Usmial sa čašník a potom pozrel na mňa ,,konečne ste sem prišli so slečnou a nie so Starkom a Dariom." Pousmial sa.

,,Áno, táto slečna stojí zato." Pritiahol si ma bližšie ,,Tam kde vždy, Giorgio."

Čašník začal kráčať cez celú reštauráciu až na úplný koniec. Prešli sme po chodbe a Giorgio otvoril dvere a pustil nás dnu.

Bolo tu príjemne teplo. V strede miestnosti bol stôl s dvoma stoličkami.

,,Nechám vás usadiť." Usmial sa čašík a odišiel.

,,Je to tu nádherné." Dávala som si dole kabát.

,,Moja najobľúbenejšia reštaurácia v Elorii." Usmial sa, odtiahol mi stoličku a usadil ma ako gentleman.

,,Čo si dáš?" Podal mi jedálny lístok.

,,Mmmmm... jednoznačne latté, čučoriedkový džús a pizzu Cardinale." Chutila som si už len pri pomyslení na jedlo.

,,Strašne si zlatá." Smial sa na mne Matteo.

Začervenala som sa ,,a ty si dáš čo?"

,,Ja si dám citronádu, espresso a tiež pizzu dokonca rovnakú ako ty." Usmial sa.

Jedli sme, pili sme a znovu sme sa zarozprávali až sme stratili pojem o čase. Pozreli sme von oknom a už sa stmievalo.

,,Poď, už musíme ísť." Postavil sa a obliekol si kabát.
Nasledovala som ho a prišli sme k uličke, kde boli súkromné domy. Prišli sme do stredu ulice a Matteo zaklopal. Dvere sa otvorili a v nich bol škriatok.

,,Ah, Matteo." Usmial sa škriatok,, poďte dnu."
Odstúpil od dverí a pustil nás.

Vošli sme dnu. Bol to malý a útulný domček.
Všade bolo čisto a upratané. Zahliadla som ako škriatok podal Matteovi košík.

,,Všetko je pripravené." Usmial sa a s lusknutím prstov, škriatok zmizol.