Wizard Academy [Dokončené]

32.

Po asi hodine sme sa stretli všetci v obývačke.
,,Ako sa dostaneme do Elorii? Loďou ísť nemôžme." Spýtal sa Leo.

,,Mám jeden nápad." Usmial sa Matteo a zatvoril oči ,,Breeder." Zvolal.

Nebola som si v tej chvíli istá, čo robil ale keď sa predomnou objavil škriatok, ktorého som spoznala v Elorii.

,,Rád vás zase vidím Matteo a Chantria." Usmial sa škriatok ,,ako vás môžem pomôcť?"

,,Potrebujeme aby si nás premiestnil do Elorii." Povedal Matteo na rovinu.

,,Neni problém. Kedy?" Narovnal sa škriatok.

,,Teraz a spolu s týmito taškami a kuframi." Milo sa pousmial.

Škriatok lusknutím prstov nás premiestnil do obývačky jeho domu. Ako prvé som pribehla k oknu a pozrela von, či je vzduch čistý. Ľudia sa normálne prechádzali po vonku. Všade bol pokoj.

,,Nevyzerá, že nejaké monštrá sú v dedine." Povedala som a otočila sa na ostatních.

,,Pôjdeme na hrad normálnou cestou alebo tajnou?" Spýtal sa Matteo.

,,Nevieme ako to vyzerá na hrade. Bude lepšie ak budeme mať výhodu. Ak sú tam nejaké príšery neuvidia nás prichádzať ." Povedal Matteov otec.

,,Tak potom tadiaľto." Usmial sa škriatok a podišiel ku svojej knižnici.

Bolo tam dokopy 6 políc. Na hornej polici boli uložené škriatkovské romány. Na druhej polici sa nachádzali fantasy knihy. Na tretej magické detektívky, na štvrtej sa nachádzali smrtelnícke a čarodejnícke encyklopédie. Na piatej polici som videla knihy kráľovských rodín. Áno, každá rodina má svoju knihu. Je to niečo ako memoár.
Na poslednej poličke ležali smrteľnícke romány.

Lusknutím prsta sa celá knižnica začala posúvať po stene do prava a za ňou sa objavila chodba.

,,Tá chodba tu bola vždy?" Prekvapene sa spýtal Dariov otec.

,,Áno. Vždy tu bola. Asi ste neboli až takí lotrovia ako sme si mysleli." Smial sa Dario.

Naši otcovia sa usmiali pohľadom -keby ste len vedeli- a sklopili hlavy. Vnútorný hlas mi vravel, že to vedieť nechcem.

,,Tak tu ste." V chodbe sa objavilo dievča ,,som Melody Sigh."

Bola duch. Cítila som ho z nej. Čierne vlasy, takmer čierne oči. Nízka žena pevnejšej postavy ale zato bola stále krásna.

,,V hrade je Joker a má zo sebou ďalších 19 monštier. Vyzerajú naozaj čudne." Varovala ma.

,,Myslím, že bude najlepšie ak naše mami a Darena zostanú tu." Povedala som a zvrtla sa k ostatním.

,,Prečo?" Zamračila sa moja mama.

,,V hrade je Joker s ďalšími príšerami, ktoré na nás čakajú." Odpovedala som.

,,Súhlasím." Prikývol Matteov otec ,,Leo, zostaneš s nimi."

,,Ale ja môžem pomôcť!!" Zkríkol Leo.

,,Ešte sú to neni ani štyri dni, čo si nažive. Nechcem aby si znovu zomrel, ak ti Chantria dala druhu šancu na život. Máš pri sebe tehotnú spriaznenú dušu. To dieťa potrebuje otca." Zamračil sa Matteo.

Bol rozkošný. Páčil sa mi takýto vážny a ochranársky. Zato Leov pohľad bol nechápavý. Nikdy Mattea nevidel takéhoto starostlivého.