Wizard Academy [Dokončené]

35.

93 dní. Je to presne 93 dní, od tej bitky. Celý čarodejnícky svet oslavoval víťazstvo. Správy o bitke sa šírili všetými novinami, televíznymi správami a aj rozprávaním.

Môj brat celý čas leží v nejakej magickej kóme vo svojej izbe. Chantriu sa nám pomocou kúzla podarilo pritiahnuť do stredu nádvoria, no je na tom rovnako ako Matteo.

Naši rodičia museli vyupratovať a dať dokopy všetko, čo sa nejakým spôsobom zašpinilo, poškodilo alebo zničilo.

Otcovia sa zhodli na tom, že povedú školu spoločne. Týždeň po vojne sa do školy vrátili všetci študenti a často sa chodili pozerať na Chantriu. Boli ňou fascinovaní.

Ja s Darenou sme pomáhali s vyučovaním študentov. Naše mami behali po celom svete a zisťovali nejaké informácie ohľadne situácie. ktorá nastala.

Dahlia a Tali sa rozhodli napísať knihu o ich celom dobrodrúžstve alebo záchrane sveta. Nazvyte to ako chcete.

Stark a Dario prehľadávali každú knihu o mágii, ktorá sa nachádzala v školskej knižnici.

Chantria Barlowová

,,Haloooo!! Prosím!! " kričala som. Bola som totálne vyšťavená, unavená a bez chuti do života. Ja som vlastne už ani nechcela žiť. Nie ak mám žiť bez neho. Bez lásky môjho života.

,,Chantria." Ozval sa ženský hlas.

,,Kto ste? Kde ste? Prosím, ukážte sa mi." Povedala som zúfalo.

Predomnou sa zjavila žena v nádherných farebných princeznovských šatách. Mala biele vlasy, modré oči, červené pery a telo celé potetované.

,,Som bohyňa Serpentis." Povedala hrdo.

Nevedela som ako sa mám správať, tak som sa jednoducho uklonila.

,,Formality nie sú potrebné, dieťa moje." Pousmiala sa ,,vieš prečo si tu?"

Pokývala som s hlavou ,,nie. Netuším."

,,Čo posledné si pamätáš?" Spýtala sa.

,,Ako Matteove mŕtve telo dopadlo na zem." Odpovedala som pravdivo a do očí sa mi nahrnuli slzy.

,,Tvoja duša bola tak ranená tak moc, že si nedokázala ani rozmýšľať. Tvoje schopnosti prevzali moc nad tvojim telom a dokončili to, čo si začala." Vysvetľovala ,,zabili príšery a Trewora."

,,A čo Joker s tou -..." Zamračila som sa. Nebola som schopná povedať jej meno.

,,Ovládla si ch a začali bojovať medzi sebou. Následne si Trewora oslepila, poslala naňho tiene duchov a vysala jeho shopnosti, ktoré ukradol. Nasilu musel prehltnúť guličku temnoty s guličkou svetla, ktoré dokopy spôsobili, že jeho telo explodovalo." Hovorila pomaly bohyňa.

,,A ja som zomrela tiež?" V očiach mi zaiskrila nádej.

,,Nie. Tvoje schopnosti zostali na povrchu v spánkovom režime, pretože ty si pod návalom emocii nedokázala prísť k vedomiu." Vysvetlila.

,,Matteo." Vzdychla som ,,budem ho môcť priviesť naspäť k životu ako Lea a Darenu?"

,,Tvoje schopnosti sú obrovské. Teraz si polobohyňa." Usmiala sa ,,ale odpoveď na tvoju otázku je nie."

,,Prečo?" Zhíkla som.

,,Pretože Matteo nie je mŕtvy. Tvoje schopnosti a duša sa prepojili s jeho. Je v rovnakom spánku ako ty. Zdieľate pocity a schopnosti." Usmiala sa ,,stal sa z neho poloboh."

Vyskočila som do výšky s obrovskou radosťou až som zvískla.

,,Dostať sa odtiaľto musíš sama." Žmurkla a zmizla.

,,Čo?! Ako?!" Zakričala som.

Ticho.

Rozmýšľala som ako by som sa mohla vrátiť späť.
Prechádzala som sa v tme, ležala, stála a následne len iba sedela. Už som nevedela, čo mám robiť. Snažila som čarovať ale nešlo to.

Sadla som si do tureckého sedu a zhlboka sa nadýchla. Zatvorila som oči. Vyčistila som si hlavu a keď som oči znovu otvorila, stála som v stredu kruhu, ktorý tvorili farebné žiarivé guličky obrovskej veľkosti. Bola som oproti ním ako malý mravec.

Biela, bledosivá, tmavosivá, čierna, bledomodrá, zelená a žltá.

Vždy, keď som videla srdcia schopností, točili sa v kruhu po svojej osi ale tentokrát stáli akoby boli zamrznuté. Začala som sa znovu sústrediť.

Predstavovala som si ako srdcia mojich všetkých schopností sa pomaly v kruhu roztáčajú. Pocítila som obrovský nával energie a pocitov.

Zhlboka som sa nadýchla a keď som otvorila oči, ocitla som sa nohami na zemi. Stála som uprostred nádvoria. Stromy začínali ožívať ako na jar a po tráve sa pýšili stovky snežienok. Slnko svietilo na vrchole oblohy ako na pravé poludnie.

,,Bábika!!" Zkríkol Matteo z okna našej izby.

,,Láska!!" Vyskočila som od radosti a rozbehla sa dnu.

Bežala som po chodbách. Spolužiaci s ďalšími žiakmi školy na mňa pozerali ako keby videli ducha a utekali zamnou.

Bežala som hore schodmi a presne na pol ceste na rohu chodby, som vrazila do mužského tela. Obaja sme spadli na zem. Jeho vôňa mi hneď udrela do nosa a keď som zdvihla hlavu aby som videla jeho tvár. Videla som zelené žiarivé oči a nádherný úsmev.

,,Tak strašne ťa milujem, Chantria." Vzdychol si od šťastia.

,,Aj ja teba, láska." Spojila som naše pery a pobozkala ho s tou najväčšou láskou akou som mohla.

,,Zvládli sme to? Vyhrali sme?" Šepkal.

,,Áno. Je po všetkom!" Usmiala som sa.

,,Čo sa to tu deje?! Prečo nie ste na hodine?!" Počuli sme mužský hlas.

Niekto sa predieral cez dav študentov.
,,Matteo?! Chantria?!" Zkríkol Leo.

,,Ahoj braček." Zazubil sa Matteo a znovu ma začal bozkávať.

,,Preboha!!! Matteo zmizol!! Nie je v posteli!!" Kričala jeho mama. Jej hlas sa ozýval zo strany odkiaľ prišiel Matteo.

,,Ľudia!!Ľudia!!" Kričala moja mama z opačnej strany ,,Chantria zmizla!! Ona nie je na nádvorí. Musíme vyhlásiť pátranie!"