Wizard Academy [Dokončené]

25.

So Starkom sme sa na seba vystrašene pozreli, pretože toto, čo sme videli, nebol obyčajný démon a ani príšera.

Strašidelný úsmev na tvári a tie biele oči mi naozaj naháňali hrôzu.

Z ničoho nič po nás hodil mini dýky a ledva sme ich odrazili s našimi zbraňami, pričom jedna z nich mi obškrela stehno. Sykla som od bolesti. Stark pomocou vetra odhodil príšeru do obchodu oproti nám a rozbehli sme sa von.

,,Vyzerá ako Joker ale oveľa strašidelnejší." Poznamenal Stark a rozbehli sme sa preč.

Tesne pred nami vzplanul oheň a Joker stál pred nami. Chytil ma pod krk a skôr ako Stark stihol reagovať, nôž ktorý držal Joker, skončil zapichnutý v Starkovom bruchu.

,,Nie nie nie!!!" Kričala som a búchala mu po rukách.

Snažila som sa ho kopnúť ale márne. Nadvihol ma a ja som zacítila ako mi v pľúcach dochádza vzduch. Druhou rukou sa zahnal a odhodil Starka. Ten dopadol na obrovský kvetináč uprostred chodby.

Snažila som sa vymaniť z jeho zovretia ale nešlo to. Oči sa mi začali zatvárať, zvuky boli tlmené, obraz v mojich očiach rozmazaný a spomalený.

Tma.
Černota.
Ticho.
Nič.

Matteo Ledger

Len čo sa nám podarilo zabiť psov, rozbehli sme sa smerom, kde bežala Chantria a Stark. Vedel som, že ideme správne, pretože sme počuli buchot. Chodbou sa ozval hlas mojej Chantrii ,,Nie nie nie nie!!" Zakričala a na stalo ticho.

Po celom tele mi prebehli zimomriavky. Cítil som v sebe obrovský strach. Nevedel som čo sa deje a v mojej hlave bežali tie najhoršie scenáre. Vybehli sme z rohu a všetci sme zastavili. V očiach som zacítil slzy a snažil som sa im ubrániť.

Videl som pred sebou veľké monštrum. Chantriu držal pod krkom a ona strácala vedomie. Vejáre, čo držala v rukách jej spadli na zem a prestala vnímať. Bez premýšľania som sa rozbehol jej smerom. V očiach som mal zlostné blesky a bol som pripravený zabíjať.

Už som bol tesne pri nich, vyskočil som a monštrum otočilo hlavu na mňa. So strašidelným a víťazným úsmevom sa vyparil aj s mojou láskou. Zmizli a zostala po nich iba jej nádherná vôňa.

Dopadol som na tvrdú zem ,,Ty bastard!!! Vráť mi ju !!! Hajzel!! Ukáž sa ty slaboch!!!" Vrieskal som na celé obchodné centrum.

,,Stark, si v poriadku?!" Pribehla k nemu Dahlia s Tali.

Stark si z brucha vybral nôž a hodil ho na zem. Pevne si stlačil ranu aby mu nekrvácala a Dario mu ju pomocou kúzla zahojil.

,,Musíme ísť. Vonku sa zbiehajú smrteľníci." Vzdychla Tali.

,,Musíme zistiť, čo to bolo za príšeru a možno zistíme, kde sa skrýva." Premýšľal Dario.

,,Ak nájdeme jeho, nájdeme aj Chantriu" Povedal odhodlane Stark.

,,Je neskoro!! Čo ak prídeme a ona bude mŕtva?! Prečo si to dovolil?" Zreval som a pozeral na Starka.

,,Čo?!" Nerozumel Stark ,,ja som to nechcel. Prekvapilo nás to!! Snažil som sa ju zachrániť." Vysvetľoval.

Rýchlou chôdzou som kráčal k nemu. Videl som čiernobielo.

,,Asi nie dosť!! Chantria je teraz bohvie kde a je to len tvoja chyba!" Sotil som do Starka a v tom sa medzi nás postavil Dario.

,,Prestaň ho obviňovať Matteo a oddeľ puto od citov!" Zamračil sa Dario a pravou rukou mi držal plece.

S obrovskou zlosťou v očiach som dal zo seba Dariovu ruku preč a nahnevaný kráčal preč.

,,V pohode?" Spýtal sa Dario.

,,Áno." Prikývol Stark.

,,Poďme za ním." Mykla hlavou Tali a následovali ma.

Tesne pred vchodom som zabočil na toaletu a ostatní  zamnou. Chytili sme sa a v momente sme sa premiestnili. Objavili sme sa v uličke vedľa nášho bytu a vybehli sme hore.

,,Ste v poriadku?? Akurát sme to zistili." Pribehli k nám rodičia. V diaľke som si všimol zapnutý televízor, kde bežalo živé vysielanie z obchodného centra.

,,Kde je Chantria?!" Zhíkla jej mama.

Rupli mi nervy. Bez odpovede som sa otočil a zlostnými krokom kráčal do izby. Keď som vošiel, všade boli naše nákupné tašky. Zamkol som a kopal som do všetkého. Búchal som päsťami do steny, do skrine a do komody. Rozbíjal som vázy, lampy a aj sošky.

,,Kurva! Kurva! Kurva!" Kričal som a slzy mi stekali po tvári.

Z rúk mi vyleteli obrovské elektrické blesky, ktoré som mieril na posteľ. Všetky paplóny a vankúše vyleteli do vzduchu a izba sa zasypala perím.

Nikdy som sa necítil tak bezmocný. Potreboval som ju. Potreboval som moju lásku, moju dušu, moju Chantriu.

,,Matteo, prosím otvor dvere." Započul som hlas mojej matky.

,,Choď preč, mama." Povedal som tichým hlasom.

,,Pusť ma dnu, zlatíčko." Trvala na tom.

,,Mama-..." Zavrčal som ale potom sa mi hlas zlomil a skrčil som sa k zemi.

Chrbát som mal opretý o stenu, nohy som pritiahol k sebe a tvár zaboril do medzery medzi mojou hruďou a kolenami. Zhlboka som sa nadýchol a prstami si vbehol do vlasov. Jednou rukou som mávol a dvere sa odomkli.