Wizard Academy [Dokončené]

27.

,,Kedysi dávno, pred 30 rokmi, Trewor Adam LeBlanc bol nevlastný syn môjho syna. Jeho biologický otec, bol nejaký smrteľník. Vyrastal pri mojom synovi a učil sa všelijakú mágiu. Často čítal rodinné magické knihy a raz sa dostal ku knihe, ktorú napísala moja pra-pra-prababka. Bola to zlá čarodejnica a pomocou našej schopnosti vidieť duchov, sa spojila so zlými duchmi. Pokúšala sa o to isté, čo Trewor teraz. Chcela ukradnúť všetky schopnosti kráľovských rodín a privlastniť si ich. Stala by sa tak jedinou kráľovskou krvou a zároveň najsilnejšou čarodejníčkou na celom svete." Rozprával starec.

,,Ale nepodarilo sa jej to." Dodala som zaujato.

,,Nie. Naše rodiny sa spojili a zastavili ju včas. Dokonca aj jej dcéra sa jej otočila chrbtom a pridala sa na stranu ostatních kráľovských rodín." Pozeral niekde za mňa na stenu.

,,Čo mám spraviť?" Rozmýšľala som.

,,Nato aby mohol schopnosti dostať do seba, potrebuje teba alebo niekoho z tvojej rodiny so schopnosťou energie. Pomocou kúzla, schopnosť presmeruje do teba a tvoja energia to odrazí. On ich nasaje do seba a stanú sa jeho súčasťou." Vysvetľoval ,,nesmieš to dovoliť. Musíš ich nasať do seba."

,,Čože?!" Zhíkla som ,,to mám mať viac schopností?"

,,Áno. Si dobrá duša. Dá sa ti veriť. Schopnosti nevyužiješ na nič zlé."pritakal.

Nastalo ticho. Nevedela som, čo mám nato povedať. Zahľadela som sa na tancujúci plameň a rozmýšľala.
Veď predsa ide o záchranu kráľovskych rodín a o záchranu čarodejníckeho sveta.

Po dlhej chvíli ticha som znovu pozrela na starého Whitlocka, ktorý na mňa hľadel a študoval moju tvár.

,,Tak dobre. Ako to spravím?" Vzdychla som.

,,Budeš sa sústrediť na svoju energiu. Vyčistíš si myšlienky a nájdeš jej srdce. " Pozeral na mňa ,,potom začneš opakovať zaklínadlo 'Müertiero fartesim kachaldama inwespo beldiero.' A budeš ho opakovať stále dookola."

,, A potom?" Preglgla som.

,,Pocítiš novú schopnosť." Usmial sa.

,,Čo ak zlyhám?" Spýtala som sa so strachom.

,,Nezlyháš. Budú ti pomáhať všetci predkovia kráľovských rodín. Zaklínadlo budú odriekavať s tebou aby si bola silnejšia než on." Ujistil ma ,,skús to na mne. Vezmi si moju schopnosť."

,,Čo?! Nie!!" Zkríkla som.

,,Chantria! Musíš. Ak to nespravíš ty, spraví to on. S tým rozdielom, že pri ňom ma to bude bolieť." Pozrel na mňa s dúfajúcim výrazom.

,,Nechcem Vám ublížiť." Do očí sa mi nahrnuli slzy.

,,Môj život je na qkonci. Tvoj na začiatku. Ty mi neublížiš ale on áno." Zašepkal ,,prosím."

Slzy mi začali stekať po tvári a s hlbokým nádychom som prikývla ,,spravím to."

Odľahlo mu. Cítila som z jeho energii radosť a oslobodenie.

,,Začni. Vyčisti myseľ a sústreď sa. Keď uvidíš srdce svojej energie, začni odriekavať." Šepkal ukľudňujúcim hlasom.

Zatvorila som oči, začala som zhlboka a pomaly dýchať. Všetky myšlienky som vyhodila z hlavy a najprv som videla len tmu ale potom, uprostred tmy sa vznášala tmavosivá žiarivá gulička. Bola rovnaká ako tie ostatné. Líšila sa len farbou.

,,Müertiero fartesim kachaldama inwespo beldiero." Šepkala som.

Opakovala som zaklínadlo čoraz hlasnesnejšie, až som vo svojom vnútry zbadala bledo sivú žiarivú guličku. Zastavila tesne vedľa tmavo sivej a začali krúžiť do kruhu. Zrazu som pocítila obrovský nával novej energie a otvorila oči. Cítila som, že je vo mne niečo nové.

,,Wau. Tvoje oči sú úplne čierne." Povedal mužský hlas vedľa mňa.

Ten hlas patril niekomu mladému. Pozrela som do prava a zbadala chlapa, ktorý bol opretý o stenu.
Zhíkla som. Videla som pred sebou chlapa, ktorý sa veľmi podobal na Mattea. Čierne vlasy, zelené oči a na tvári šibalský úsmev, ktorý vedel vyformovať len niekto, kto mal krv Ledgera.

,,Preboha." Zašepkala som a spravila krok dozadu.

,,Neboj sa švagrinka, som Leo. Matteov a Dahliin starší brat." Žmurkol.

,,Ako si sa sem dostal?" Nasucho som preglgla.

,,Pred 5 rokmi, na oslave mojich 21 narodenín, mňa a ešte jedno dievča zabil Joker. Bola to chyba, pretože nás chcel len uniesť. Bohužiaľ nás zabil." Stále sa usmieval akoby ho to netrápilo.

,,Netráp ju toľko, Leo." Povedal zamnou Whitlock.

Zvrtla som sa na mieste predomnou stál Eduard Whitlock. No už nevyzeral tak otrhane ale bol iný.

Jeho postava už mala aj svalstvo. Žiadna ubolená pokožka. Vlasy a brada boli upravené a jeho oblečenie bolo elegantné. Mal na sebe bielu košeľu, sivú vestu ktorá ladila k sivým nohaviciam a na nohách mal čierne koženné topánky. Na ruke mal hodinky a jeho tvar bola šťastná.

Oči mi padli na zem.

Zalapala som po dychu a svet sa mi začal točiť dookola. Otrhané telo Whitlocka ležalo ma zemi bez štipky energie. Mohlo to znamenať jediné.

,,Ja som vás zabila!" Spadla som na kolená.

,,Chantria, počúvaj ma." Kľakol si ku mne ,,oslobodila si ma od utrpenia, jasné? Zomrel by som o chvíľu tak, či tak. Vôbec to nebolelo." Usmial sa.

,,Prišiel ste o svoj život." Rozplakala som sa.

,,O nič som neprišiel. Celú moju rodinu zabil Trewor. Všetci na mňa už čakajú doma." Usmial sa.

,,Doma?" Prekvapene som zdvihla obočie.
,,Áno, Chantria. My duchovia žijeme na tomto svete rovnako ako vy." Vyškieral sa Leo.

Zrazu sme započuli buchot. Stena začala miznúť.