Wizard Academy [Dokončené]

21.

Vošli sme do kuchyne a po mne skončila Dahlia s Tali. Všetky tri sme spadli na zem.

,,Ušlo mi niečo?" Zasmiala som sa.

,,Nie ale nám asi niečo ušlo." Zasmiali sa a pozreli na cucflek, ktorý sa nachádzal na mojom krku.

,,Matteo!!" Zhíkla som a chytila si krk.

,,Možno som sa len trošku nechal uniesť." Ukázal prstami tú trošku.

,,Deti, poďte do obývačky." Ohlásil nás Matteov otec.

Rýchlo som mávla rukou a cucflek si skryla.

Všetci sme vošli a pred nami stálo 10 utrápených tvárí.
,,Nesúhlasíme, s tým aby ste sa do školy vrátili." Začal Starkov otec.

Všetky matky sedeli na gauči a boli ticho. Môj otec stál opretý pri okne a pozeral von.
Matteov a Dahliin otec sedel v kresle a rovnako tak aj Dariov.
Taliin otec bol opretý pri krbe a pozeral do ohňa.

,,Ale!" Zdôraznil môj otec ,,vieme, že vás nezastavíme a aj tak tam pôjdete." Pozrel na mňa.

,,Preto sme sa rozhodli, že tam pôjdete." Dokončil Taliin.
Nerozhodli sa. Iba sa s tým zmierili.

,,Ale!" Zamračil sa Dariov otec ,,budete celé prázdniny cvičiť svoje schopnosti."

,,Za 10 minút vonku na záhrade." Postavil sa Starkov otec ,,choďte sa nachystať."

Otočili sme sa a kráčali preč.

Obliekla som si termo prádlo a aj oblečenie.
V čierny legínach a v úzkej čiernej termo mikine som vyšla z kúpeľni.

,, Pripravená?" Pozrel na mňa Matteo.

,,Samozrejme." Žmurkla som.

Všetci sme vyšli do zasneženej záhrady a pred nami stáli rodičia.

,,Budete nám čeliť vo dvojiciach tak ako ste spojení." Pozrel na nás môj otec ,,budete bojovať čistú hru bez kúziel."

,,Spojení?" Zašepkal mi Matteo.

,,Áno láska." Prikývla som.

,,Tali a Dario, ja a ty." Šepkal ,,ale Dahlia so Starkom spojení nie sú."

,,Sú. Sú spriaznené duše rovnako ako my dvaja." Pousmiala som sa.
Videla som ako Matteo zvraštil čelo. S hlbokým nádychom sa opäť uvolnil ,,prajem im to."

Šťastne som sa naňho usmiala.

,,Dnešnou lekciou nie je nás zabiť ale bojovať bez kúziel." Pokračoval Matteov otec.

Chytila som Mattea za ruky aby sme sa navzájom dobili energiou a elektrinou.

,,Poďte teraz vy dvaja." Vyzval nás Starkov otec.

Už bojovali všetci a sú naozaj vysilení.

Postavili sme sa pred našich rodičov a utvorili okolo nás kruh. Všetci sa rozbehli na nás so svojimi zbraňami a snažili sa trafiť. S Matteom sme sa im uhli a s kotrmelcom sa dostali preč.

Rozdelili nás.

Po mne zaútočil Matteov otec a Dariov. Po Matteovi zaútočil môj a Starkov. Otec Tali všetko sledoval aby nám potom mohol vyčítať chyby. Meče, dýky a mačety boli všade. Matteov otec bojoval bez štipky súcitu. Bojoval naozaj a mne sa to páčilo.

Vždy som si myslela, že ma otec nešetril ale až teraz som pochopila, že to tak nebolo. Otec ma naozaj šetril. Jediní dvaja ľudia, s ktorými som bojovala ako o život bol Matteo a jeho otec.

Dariov otec ma odzbrojil a následným rýchlym kopnutím som odzbrojila ja jeho. Začali sme do seba ísť päsťami, zatiaľ čo Matteov otec útočil s mečom a musela som sa mu uhýbať.

Podarilo sa mi jednou ranou omráčiť Dariovho otca a zo zeme vzala dýky. Matteov otec do mňa začal útočiť ešte rýchlejšie a silnejšie. Lakťom mi vrazil do tváre a mne sa z pery spustila krv. Moja odpoveď prišla pár sekúnd nato. Podarilo sa mi porezať mu líce s dýkou a v zápätí mi on porezal mečom rameno. Sykli sme od bolesti a bojovali ďalej.

Kopla som mu do ruky, v ktorej držal meč a ten mu z nej vyletel. Snažil sa po ňom rozbehnúť ale podkopla som mu nohy a skončil na kolenách. Pri jeho hrdle skončili prekrížené dýky.

,,Výborne." Prikývol.
Dýky som odložila a utrela si krv z pery do rukávu.

,, Si v poriadku?" Pribehol ku mne Matteo a tvár mi chytil do oboch rúk. Sledoval každý kúsok mojej tváre.

,,Som." Usmiala som sa ,,vyhrali sme?"
Matteo sa usmial a prikývol ,,sme najlepší pár."

,,Poďme dnu." Povedal môj otec ,,na dnes končíme a musíme sa ošetriť."

Všetci sme kráčali dnu a tesne predtým ako som mala vojsť dnu, zastavil ma Matteov otec.
,,Chantria, chcem sa s tebou porozprávať." Mykol hlavou k lavičke. Obaja sme si tam sadli.

,,Musím priznať, že som včera nebol nadšený, keď som sa dozvedel, že máte medzi sebou puto. Myslel som si, že klamete. Ale teraz viem, že puto si nemohlo vybrať lepšie. Vidím, že sa dokážete s Matteom ochrániť navzájom a viem, že s tebou bude môj syn v bezpečí." Videla som ako ťažko z neho tieto slová vychádzajú kvôli hrdosti Ledgerovcov ale podstatné bolo, že sa prekonal.

,,Za vášho syna by som položila aj život. Viem, že ho poznám len pár mesiacov a spolu sme len chvíľu ale viem, že on je moje navždy." Usmiala som sa.

,,Som naozaj rád, že ťa má. Po dlhých rokoch vidím znovu svojho syna a nie masku. To čo som ja nezvládol, si ty doplnila a som vďačný." Objal ma.
Na sekundu som zostala zarazená a nevedela, čo mám spraviť ale napokon som ho objala.

,,On ťa miluje. Vidieť mu to na očiach." Usmial sa ,,ďakujem."

,,Nemáte začo." Úsmev som mu opätovala.

,,Choď dnu. Musia ti ošetriť rany." Postavil sa a otočil sa chrbtom.

Odišla som dnu a len čo som vošla skončila som v Matteovom objatí s náruživým bozkom.
,,Ďakujem." Zašepkal.

Vedela som, že Matteo všetko počul. Cítila som jeho energiu.
,,Bež sa s ním porozprávať." Dala som mu letmý bozk a popohnala ho von.

Matteo vyšiel von ,,otec?"

Jeho otec stuhol a otočil sa ,,Musel som tak bojovať. Nechcel som jej ublížiť ale-...." Nestihol dopovedať, pretože ho Matteo pevne objal.