Wizard Academy [Dokončené]

19.

,,Ale no tak, hádam sa ma nebojíš. Vídim vašu energiu. Viem o tom pute medzi vami." Zasmial sa otec a Matteov stres opadol.

,,Poďme." Oco sa otočil a začal kráčať.
Po asi 30 metroch sa zjavil druhý muž.

,,To ti trvalo, Theo. Už som myslel, že ťa zabili." Zasmial sa muž.

,,Oci!!!" Hodila sa mu Dahlia okolo krku.

,,Poďme ďalej." Zamrmlal Matteo a obišiel otca.

,,Ja- idem za ním." Rozbehla som sa za Matteom.

,,Počkaj." Zakričala som.

,,Teraz nie, Chantria." Povedal nahnevane.

,,Teraz áno!!" Potiahla som ho. Oči sa nám rozžiarili v tme.

,,Čo?!" Pozrel na mňa.

,,Čo sa stalo?" Zašepkala som.

,,Nechaj to tak." Vzdychol.

,,Nie. Chcel si byť somnou tak teraz pochopíš, čo to znamená." Povedala som tvrdohlavo.

,,A čo to znamená?" Pousmial sa Matteo.
,,Že predomnou nič tajiť nebudeš a o všetkom sa budeme rozprávať. Teraz sme dvaja. Už nie si sám." Žmurkla som ,,komunikácia je základ všetkého, Matteo."

,, Ide o to, že ja a otec si nerozumieme. Vždy chcel iba to, čo bolo výhodné preňho. Nie pre mňa. Keď sa Celia v prvom ročníku začala chváliť, že má kráľovskú krv, bolo mu jedno, či tam je puto alebo nie, prinútil ma s ňou byť. Povedal, že je to jediný spôsob ako udržať rodinu nažive. Bolo mu jedno, že ju neľúbim alebo, že ma nepriťahuje. Musel som lebo som Ledger."  Šepkal.

,,Ale postavil si sa mu." Usmiala som sa.
,,Áno. Vďaka tebe." Pobozkal ma ,,a ty mi nič netajíš?" Pozrel na mňa s úsmevom.

,,Iba jednu vec ale tú odhalíš zachvíľku." Zasmiala som sa a začala kráčať ,,je čas aby bol tvoj otec na teba hrdí a potom ti dá pokoj."

,,Ako to myslíš?" Kráčal somnou.

,,Uvidíš. Teraz už poď." Dobehli sme ostatních a asi ešte 10 minule kráčali po lese, až sme prišli na čistinku, kde nič nebolo. Prešli sme cez ochrannú bariéru a pred nami sa objavil veľký kaštieľ.

Ako prví vošli otcovia a potom my.
Matteov otec sa na mňa otočil s úsmevom ale potom mu opadol.

,,Kto si?" Pozrel na mňa.

,,Chantria." Vyzula som si topánky na opätku.

,,Kde je Celia?" Otočil sa na Mattea.

,,Celia je doma u svojich rodičov." Zdvihla som obočie.

,,Nerozumiem." Pozrel škaredo na mňa.

,,Vaša drahá Celia, bola podvodníčka. Obyčajná čarodejnica bez kráľovskej krvi. Chcela oklamať Mattea a stať sa členom vašej rodiny." Hovorila som vážnym tónom.

,,Čože?!" Zhíkol.

,,Áno, našťastie jej nato Matteo prišiel. Ak by nebolo jeho, ktovie ako ďaleko by sa tá podvodníčka dostala." Usmiala som sa na Mattea.
Ten sa na mňa vďačne pousmial.

,,Ahoj, srdiečko moje!!!" Vyletela moja mama z kuchyne a objala ma.

Hneď nato sa otočila na Mattea ,,rada ťa spoznávam. Si pekný mladý muž. Som Chantriina mama. Ria Barlow ale volaj ma Ria." Objala ho.

Ja s Dahliou sme sa pozerali na Matteovu tvár. Ako po slove Barlow vypúlil oči a úsmev zmizol. Obe sme si tleskli a začali sme sa rehotať.

,,Čo je také vtipné?" Pozrela na nás s úsmevom moja mama.

,,Ale nič." Mávla som rukou a žmurkla na Mattea.
Do miestnosti vošla druhá žena. Dahlia sa na ňu strašne podobala.

,,Ahoj mami." Usmiala sa na ňu Dahlia a objali sa.

,,Ahoj mama." Matteo jej dal pusu na líce.
Bolo to naozaj milé gesto.

,,Rada ťa spoznávam, si krásna žena." Objala ma ,,volaj ma Ester." Usmiala sa.

,,Ja som Chantria." Uśmev som jej opätovala.
Ester úsmev spadol hneď po tom, čo som vyslovila svoje meno, no Dahlia jej v rýchlosti všetko vysvetlila a úsmev sa jej zjavil opäť.

Vzala som kufor ,,mali by sme sa ísť vybaliť."

,,Samozrejme. S Matteom máte izbu úplne hore. Dahlia ty o poschodie nižšie druhé dvere na ľavo." Usmiali sa naše matky veľmi lišiacky.

,,Daj odnesiem ti kufor." Prišiel ku mne Matteo a vzal mi ho.

,,Ďakujem." Zachichotala som sa.

,,No nie sú zlatí?" Usmiala sa Ester.

,,Tvoj syn je naozaj gentleman." Dodala moja matka a odišli do druhej miestnosti.

Dahlia sa od nás oddelila a my sme kráčali vyššie posledným schodiskom.
Otvorila som dvere a ocitla sa v tmavej ale elegantnej izbe.

Matteo položil kufre a zatvoril dvere.

Podišiel ku mne a odhrnul mi vlasy z krku a ucha.

,,Takže Barlow?" Zašepkal ,,Prečo si mi to nepovedala?"

,,Pretože si si to nezaslúžil." Vydýchla som.

,,To je pravda." Pousmial sa.

Chcela som spraviť krok od neho ale nemohla som sa pohnúť, pretože jeho ruka sa objavila okolo môjho krku. To ma prinútilo položiť hlavu na jeho rameno.

,,Nezačínaj niečo, čo nevieš dokončiť." Povedala som potichu.

Zacítila som bozk na krku a Matteova druhá ruka sa objavila na mojom prse. Pomaly sa s ňou premiestnil na brucho a išiel ešte nižšie až sa dotkol môjho rozkroku cez rifle.

Vzdychla som. V tej sekunde ma Matteo zvrtol a prilepil sa na moje pery. Oprel ma o dvere a zdvihol nohu. Moje ruky sa obmotali okolo jeho krku a vášnivo sme sa bozkávali.

,,Chantria, Matteo!! Poďte sa najesť!!!" Zakričala zdola Matteova mama.

Odlepila som sa od Mattea a zhlboka dýchala a pritom som sa pozerala naňho. Ani neviem prečo som si zahryzla do spodnej pery a Matteo sa na mňa opäť vrhol.

Rozopol mi rifle a zips na nich.