Wizard Academy [Dokončené]

10.

Matteo Ledger

Stark ju zdvihol a zobral ju odomňa preč. Nerozumel som tomu. To, čo som povedal, som naozaj prehnal ale niekedy skôr konám a až potom rozmýšľam. Ale čo myslela tým, že Celia nemá nič s kráľovskou krvou? Stark a Dario mi párkrát vraveli, že jej neveria ale nikdy som nad tým nerozmýšľal. Skôr mi to bolo jedno.

Nie že by som Celiu miloval alebo mal rád. Ide len o to, že mi dá vtedy, keď potrebujem alebo sa nudím. Ďalšia vec, prečo si ju držím je, že to chcú aj rodičia. No od tej noci v šatníku sa všetko zmenilo. Nemôžem Chantriu vyhodiť z hlavy. To, čo som spravil v ten večer bolo odomňa skurvene zlé. Posral som to.

Každý deň bez jej dotyku je pre mňa horší, moje telo a aj myseľ ju chce v mojom objatí, no nejde to. Nahrádzam to nutkanie nie len Celiou ale aj inými ženami. Vodím si ich do izby a robím naozaj všetko preto, aby mi pomohli na ňu nemyslieť. Bohužiaľ, ešte aj pri sexe vidím jej tvár.

,,Hej. Čo to do teba vošlo?!" Prišiel ku mne Stark.

,,Ja... neviem." Zašepkal som.

,,Ak máš byť na ňu takýto potom všetkom, radšej ju ignoruj." Zavrčal a odišiel.

,,O čom to hovoril?" Otočila sa na mňa Dahlia a Tali.

,,Nechaj to tak, Dahlia." Pokrútil som hlavou a zrýchlil tempo.

,,Nie Matteo. Nikam !! Hovor!!!" Povedala nahnevane Dahlia.

Zastavil som a pozrel som sa na ňu. Nikdy som je nevidel takú zúrivú.

,,V ten večer v tom šatníku. Chantria ma vyprovokovala a proste sme sa dotkli." Vzdychol som ,,vytvorilo sa puto a začali sme sa bozkávať." Pokrútil som hlavou.

,,To si neurobil." Zhíkla Tali.

,,Ale áno. Urobil. Bohužial." Dal som si tvár do rúk.

,,Ty si našiel svoju polovičku a vytvoril si si s ňou puto a o pár minút si vzal druhú babu pred Chantriou na ruky, začal si jej vylizovať mandle a potom si ju vytrtkal jak takú špinu aby sme to všetci počuli?!" Kričala Dahlia.

,,Drž sa od nej ďalej." Vyprskla Tali a nahnevane kráčala od nás preč.

,,Ty si neni môj brat Matteo. Takýto sviniar si nikdy nebol. Tak prečo?!" Zavrčala Dahlia.

,,Bol som zmierený s tým, že skončím s Celiou. Potom sa tu zjavila a všetko skomplikovala. Dostal som strach, z toho, čo povedia rodičia. Z toho ako sa mám rozísť s kráľovskou krvou kvôli obyčajnej čarodejnici. Bál som sa, že to je len nejaký skrat medzi mnou a Chantriou." Vysvetľoval som.

,,Ty si ju nezaslúžiš." Zavrčala Dahlia,,a namiesto toho aby si si vybral lásku, si si vybral klamárku." Pokrútila hlavou a odišla.

,,Prečo to každý opakuje?" Vzdychol som si.

,,Možno preto, že Celia nie je Barlow." Dodal Darius.

Dnes som zistil jednu vec. Okrem toho, že som kokot, som ešte zistil, že Chantria má kráľovskú krv.

Prišli sme do našej spoločenskej miestnosti a nikde nikto nebol.
Zavrel som sa v izbe a namieril si to rovno do šatníku. V poslednej dobe som v ňom trávil naozaj veľa času. Sedel som na zemi a v hlave si prehrával dokola tú malú chvíľu, čo som s Chantriou strávil priamo tu.

Tak strašne som to posral. Toto bolo presne to, čo som potreboval. Potreboval som aby mi vypláchli žalúdok. Potreboval som to.
Teraz presne viem, čo musím spraviť.

Postavil som sa a vyšiel z izby. Spravil som dva kroky a objavil som sa pri jej dverách.
Zaklopal som.

,,Chantria, prosím. Chcem sa porozprávať. Chcem sa ti ospravedlniť. Prepáč mi to. Chovám sa ako idiot." Hovoril som pred dverami. Čakal som aspoň jedno slovo ale nič. Nepovedala ani slovo.

Vošiel som so izby mojej sestry. Sedela na posteli a čítala si.

,,Čo tu chceš?" Povedala bez toho aby sa na mňa pozrela.

,,Ďakujem sestrička." Prechádzal som sa po izbe.

,,Začo?" Zatvorila knihu.

,,Otvorila si mi oči." Pozrel som na ňu ,,chcem jej odpustenie za to, aký som bol debil."

,,Prečo si myslíš, že ešte nie je neskoro?" Pozrela na mňa.

,, Nemôže byť. Potrebujem ju. Je mi jedno, čo povedia rodičia. Hneď zajtra ráno to ukončím s Celiou. Pomôž mi." Sadol som si k nej.

,,Najprv sa zmeň a prestaň sa kurviť. Keď uvidím zmenu, možno ti pomôžem. Možno." Znovu otvorila knižku a začala čítať.

,,Áno, dobre. Ďakujem." Objal som ju a odišiel z izby.  Len čo som vyšiel, dvere sa zamkli.

Chantria Barlow

,,Vzduch je čistý." Šepla Dahlia a mávnutím ruky zamkla dvere. Vyliezla som z pod postele.

,,Počula si to?" Vyskočila na nohy.

,,Áno ale to nič nemení na tom, ako sa ku mne správal." Tvrdohlavo som si sadla na posteľ.

,,To nie ale je to začiatok." Položila knihu.

,, Po tom všetkom, čo mi spravil, si nie som istá tým koncom." Bolestivo som si povzdychla.

,,Ak to myslel vážne, uvidíš môjho brata v takom svetle ako ešte nikto z tejto školy." Usmiala sa Dahlia a ja som odišla k sebe do izby.