Wizard Academy [Dokončené]

23.

,, Dnes sa naučíte útok." Škaredo pozrel Matteov otec.

Stáli pred nami rovnako ako včera ale tentokrát mali okolo seba obranu. Každý z nás išiel proti vlastnému otcovi. Začali sme páliť do nich svoje schopnosti.

Môj otec zľahkosťou odrážal moje útoky a posielal ich naspäť ku mne. Musím povedať, že tentokrát ma vôbec nešetril.

Z lesa sa ozval mohutný rev. Všetci sme zamrzli a pozreli rovnakým smerom.

,,Ako nás našli?" Zalapala som po dychu.

,,Museli cítiť tú mágiu."Zamračil sa otec.

,,Musíme ísť do bezpečia." Otočil sa na nás Dariov otec.

Z lesa sa vyrútili 4 obrovské príšery. Pohybovali sa ako pavúčí muži.
,,Veď to je spidermonster!!" Zhíkla Tali.

,,Musíme vypadnúť!!" Naliehal na nás Starkov otec.
,,Bežte." Povedal Matteo ,,vezmite naše mami s stretneme sa na mieste B." Pozrel na otcov.

,,Nemôžme vás tu nechať. Ste ešte deti!!" Namietal  jeho otec.

,,Zvládneme ich." Pridala som sa k Matteovi a vytiahla svoje dýky.

Otcovia na seba pozreli a prikývli ,,tak na mieste B."
Rozutekali sa dnu. Matteo mi dal rýchli bozk a obaja sme sa nabili. Pozrela som na tie monštrá. Čím bližšie boli, tým som ich videla jasnejšie.

Vyzeral miestami ako spiderman akurát, že ten nebol takýto škaredý.

S Matteom sme sa naraz rozbehli po jednom a uhýbali sa pavučine, ktorá mu vystrelovala z rúk.
Napadlo ho, že mu odsekneme ruky aby nemohol vytvárať pavučinu.
Hneď ako mu Matteo oddsekol ruku, do pár sekúnd mu dorástla nová.
,,Tak to nič." Zamrmlal Matteo.

Používali sme schopnosti, zbrane ale nič na nich nezaberalo.
V momente ako sme použili na seba obranu, prestali si nás všímať.

,,Zabavte ich. Dario, priprav sa. Vyhodíš dom do vzduchu. Jasné?" Zakričala som a rozbehla sa dnu.
Matteo bežal zamnou.

Jedna príšera sa rozbehla za nami. Spomalila som ju odčerpaním energie. Bežali sme do každej miestnosti v dome a púšťali plyn z radiátorov, v kuchyni so sporáku. Celý dom bol cítiť plynom.

,,Dajte si obranu!" Zakričal im Matteo.

Zrazu zostalo ticho a my sme len počuli buchot smerom dnu. Podarilo sa mi ich zastaviť vo chvíli medzi kuchyňou a obývačkou, kde bude výbuch najsilnejší. Matteova ruka ma ťahala obrovskou rýchlosťou von z domu.

,,Teraz!!!" Zakričal Matteo.

Dariov oheň vletel do domu obrovskou rýchlosťou a výbuch prišiel v rovnakom momente. Celý dom vyletel do ovzdušia a ja s Matteom sme dopadli na sneh. Obaja sme mali obranu okolo seba, ktorá sa spojila v momente ako bola vytvorená.

Zdvihla som hlavu. S Matteom sme boli od krvi a špinaví. Postavili sme sa aby sme skontrolovali situáciu. Všade nastalo ticho a bolo počuť len horiace drevo, čo zostalo z domu.

Nemôžme povedať, že sme boli spokojní s tým, ako naše oblečenie vybuchlo spolu s príšerami ale aspoň sme prežili.

Postavili sme sa a keď sme si mysleli, že je po všetkom, z domu vybehli horiace príšery, ktoré revali od bolesti a roztápali sa. Kým prišli pri nás zostala po nich iba čierna mláka.

,,Uhas to, Tali." Pozrel na ňu Stark.
Taliina voda uhasila všetok oheň a zostal iba dym vo vzduchu.

,,Poďme skôr než sem prídu smrteľníci." Objal ma Matteo a dal mi bozk na čelo. Ostatní k nám podišli a premiestnili sme sa na druhé tajné miesto.

Objavili sme sa v úzkej a špinavej uličke za kontajnerom v Londýne v smrtelníckej časti mesta. Matteo nás viedol na koniec uličky, kde boli únikové dvere.

Mávnutím jeho ruky sa dvere otvorili a my sme vošli dnu. Kráčali sme po schodoch úplne hore. Dvere boli zamknuté.

Matteo vyslal do dverí elektrinu a pár sekúnd nato sa dvere otvorili. Len čo sme vošli dnu, naše mami sa po nás vrhli a pevne objali.

,,Sme na vás hrdí." Povedal Matteov otec s pobuchal svojho syna po pleci.

,,Ako ste ich zabili? "Spýtala sa Dariova mama.

Povedali sme im všetko čo najrýchlejšie, pretože každý z nás chcel teplú sprchu a čisté veci. V tomto obrovskom byte na celé podlažie sa nachádzali len dve sprchy, takže sme sa museli vystriedať.

,,Vôbec sa nám nepáči, že chcete ísť do školy, Matteo." Začala jeho mama.

,,Toto sme už riešili, mama. Máme najväčšiu šancu prísť nato, kto za tým je, ak sme v škole." Povedal Matteo s kamenným výrazom.

,,Bolo by rozumnejšie, keby sme všetci pokope a ochránime sa." Pozrela na mňa moja mama.

,,Videli ste, že sa o seba dokážeme postarať." Zamračila som sa,, musíme to ukončiť raz a navždy. Nemôžme celý život utekať a skrývať sa."

,,Chcem aby v budúcnosti naše deti vyrastali v normálnom svete a nie ukryté." Matteo sa nadýchol.

Zostala som zarazená jeho vetou. Matteo si to všimol a žmurkol na mňa s úsmevom na tvári. Našim rodičom sa objavil na perách obrovský úsmev a hneď zabudli, o čom sme sa rozprávali.

Konečne prišiel rad na mňa. Mama mi priniesla nejaké jej oblečenie a vošla som do kúpeľni. Položila som veci na radiátor a skôr sko som stihla zamknúť, vo vnútri bol Matteo a zamykal za mňa. Jeho šibalský úsmev mu zdobil tvár a oči iskrili.