Popis bude pridaný po dokončení tejto fanfikcie :D
!!Ak si čítal fanfikciu All the Young Dudes tak upozorňujem, že správanie Remusa sa v tejto fanfikcii bude o veľa líšiť tak isto ako aj správanie ostatných postáv v knihe!!
Fanfikcia nie je písaná z...
Zasa sa ocitol sám v čierno-čiernej tme. Prekvapilo ho to, keďže väčšinou keď spal cez deň, mával dobré sny.
Opatrne a pomaly otáčal hlavu na všetky strany a rozhliadal sa, či náhodou nezazrie alebo nezačuje niečo nové. Niečo iné než slabá, otravná a neznesiteľná ozvena. Čosi iné než čierno. Pár metrov pred ním však bolo malé a slabé svetlo. Remus na chvíľu zaváhal a rozmýšľal nad tým, či sa má takticky priblížiť k onomu svetlu, alebo čakať na mieste a len naň civieť. Prišlo mu totiž veľmi podozrivé, že sa v miestnosti po tak dlhej dobe objavilo.
Prečo sa nezjavilo skôr? Prečo tu zrazu bolo, pár metrov pred ním, bez žiadnej prekážky?
Urobil opatrný krok vpred a stále nespúšťal zrak z toho zázračného svetla. Napadlo mu, že ak by už daný zdroj svetla mohol zobrať do rúk, možno by s ním mohol preskúmať neznáme okolie. Pochyboval však, že by našiel niečo viac, ako prázdno. Ale aspoň by sa už toľko nebál. Pomalými krokmi sa pohyboval stále vpred a začal si všímať, že podlaha pod ním sa podivne vlní. Zdalo sa mu, akoby kráčal po vode a nie po pevnom povrchu, aj keď nohy nemal mokré. Začalo ho to trocha fascinovať a tak pridal do kroku, len aby na zemi mohol opäť vidieť malé vlnky.
Svetlo sa však stále zdalo byť tak isto vzdialené aj po hodnej chvíli. Remus to nevzdával a stále rýchlim krokom sa snažil dostať k nemu. V duchu to nazýval svetielko nádeje, keďže to v skutku bola jeho prvá a zrejme aj posledná nádej.
A však za celý ten čas, čo kráčal, sa ku svetlu nepriblížil ani o zopár centimetrov. Nemal pocit, že to on stojí na tom istom mieste ako vtedy, keď zaspal. Skôr sa mu nezdalo to, že to svetlo na svojom mieste stojí. To ono sa muselo vzďaľovať, keď sa Remus hýbal. Úprimne ho štvalo, že si myslel aké jednoduché to bude a že by sa mu predsa len podarilo k svetlu priblížiť. Bol naštvaný sám na seba, že sa nechal takto hlúpo zmiasť a vážne veril v to, že sa mu nebodaj podarí ho zobrať do rúk, či ešte s aj ním odísť. Vyčerpaný sa na chvíľu zastavil a práve vtedy svetlo začalo zúrivo blikať. Blikalo nepravidelne, miestami sa zdalo, akoby to bol len nejaký slabý výpadok tu neexistujúceho elektrického prúdu. Remus nevedel, čo sa to deje. Spôsobil to on? Spôsobil to on tým, že sa zastavil a zapochyboval? Trochu vystrašený urobil krok dozadu, stále upierajúc zrak pred seba, a práve vtedy svetlo nadobro zhaslo. Všade opäť zavládla tma a ticho a presne tak isto ako aj svetlo, zhasla aj Remusova malá iskra nádeje.
Remus prudko otvoril oči a tentoraz už hľadel do výraznej tváre svojho kamaráta Siriusa, ktorý stál pred ním v miernom predklone a jemne mu triasol s ramenom. Vyzeralo to tak, akoby sa ho neodvážil dotknúť. ,,Zaujímalo by ma, ako dlho si bol mimo." zaškeril sa Sirius a narovnal sa. Opatrne si prezeral Remusa od hlavy až po päty skúmavým pohľadom a súhlasne prikyvoval s rukami v bok, ani čo by hodnotil Remusov vzhľad. Ten si unavene pretrel oči a zdĺhavo si zívol. Snažil sa zachovať si chladnú hlavu a nedať na sebe nič vedieť, hoci bol stále trochu šokovaný z udalosti, ktorá sa stala len pred pár sekundami. ,,Spal som." zamrmlal bez ďalších zbytočných slov.
,,To sme si všetci veľmi dobre všimli kamoško." Peter sa nesmelo zasmial a upieral svoj pohľad na Remusa, ktorý sa už teraz preťahoval. Zdalo sa mu to, alebo sa všetci štyria chalani naňho pozerali nejakým tajnostkárskym pohľadom? ,,Len som ťa chcel informovať, že tu za tebou bola nejaká tretiačka. Aspoň vyzerala na tretiačku...No, nevadí, hlavná vec je, že sa na teba pýtala. Mala krátke vlasy, úprimne si myslím že jej nepristali. Zrejme to okopírovala od Franka, ktorý s nimi aj tak vyzerá stokrát lepšie a-" Sirius, celý natešený že ho konečne opäť niekto počúva, brebtal niečo o tej údajnej tretiačke. Znenazdania akosi prešiel na tému vzhľad Franka Longbottoma a nakoniec sa nejakým neznámym spôsobom dostal k opisovaní vlasov jedného chalana z Bystrohlavu.
,,Tichošľap, prosím ťa, prejdi k téme." po chvíli si Remus pobavene vzdychol s malým úškľabkom na tvári. 'Zbožňoval', ako Sirius vždy, keď o niečom celý nadšený rozprával, zachádzal do miliónov ďalších tém a tak prakticky rozprával štyri príbehy naraz. Niekedy to bola veľmi veľká výhoda, keďže povedal aj to, čo nemal a nechcel, no v opačných prípadoch to bolo trochu neobstojné. Napríklad, keď ste sa chceli dozvedieť len jednu obyčajnú no dôležitú informáciu, dostali ste ich naraz okolo dvadsaťpäť, keďže sa Sirius dosť často zasekáva a po chvíli zabudne, čo povedal na začiatku. Raz sa stalo, že musel jedno polhodinové rozprávanie začať odznova, pretože zabudol, čo bolo na začiatku a ďalej už dokonca nevedel ani pointu toho, o čom vlastne rozprával.
,,Aha, vlastne hej, prepáč. Takže..." Sirius sa na chvíľu odmlčal a tým tak urobil menšiu dramatickú pauzu. Pôsobilo to tak, akoby sa snažil rozpútať nejakú napätú atmosféru čo sa mu nedarilo. ,,O čom že som hovoril na začiatku?" vydýchol nakoniec a zahanbene sa usmial popritom, ako si rukou prešiel po zátylku.
James sa snažil zadržať smiech a tak len pridusene zakašľal a začal sa pozerať do plafónu striedajúc rôzne grimasy na tvári. ,,Chcel si povedať Remusovi o tej tretiačke Tichošľap." Peter sa hneď chopil príležitosti a odpovedal Siriusovi. Elegantne si ešte preložil pravú nohu cez tú ľavú a dával Siriusovi až priveľkú pozornosť na to, ako to naňho bolo zvykom. ,,Aha, hej. Jasné. No skrátka, má hnedé vlasy, moc jej nepristanú a aj ten jej štýl... Trochu jej preskakoval hlas a-" tu už sa James prestal ovládať a vybuchol do hlasného smiechu, ktorý sa pravdepodobne ozýval snáď celým vlakom. Dvaja šiestaci, ktorí prechádzali okolo kupé sa pohoršene zamračili a rýchlo odbehli preč. Peter si zmučene vzdychol a položil si hlavu do dlaní. Tiež vyzeral, že bojuje sám so sebou a svojou sebakontrolou. Očividne dával všetky svoje sily do toho, aby sa nahlas nerozosmial a zrejme preto naňho Remus hľadel s neutrálnym výrazom v tvári a založenými rukami na hrudi. On sám síce zadržiaval smiech, ale chcel najprv nechať Siriusa dohovoriť.
,,Jednoducho povedané, hľadalo ťa nejaké dievča. Že za ňou máš prísť na koniec vagónu. Už ťa tam čakala dosť dlho údajne." to už vravel James skrze jeho smiech a celý vysmiaty sedel na sedadle s rozkročenými nohami. Sirius sa nepatrne začervenal a prikývol. ,,Presne to som chcel povedať." opäť si sadol vedľa Remusa a upieral svoj pohľad na Jamesa ktorý sedel pred ním. Prepaľoval ho pohľadom ako laserom a ten len pobavene pokrčil plecami. Niečo tu nesedelo.
Remus, torý už mal aké-také tušenie o aké dievča by sa mohlo jednať nad tým len nepatrne pretočil oči a postavil sa zo sedadla, ktoré za ním slabo zavŕzgalo. Podišiel ku dverám, ktoré následne otvoril, a vyšiel na už teraz prázdnu chodbu. ,,Hneď som späť." povedal očividne ostatným chlapcom, ktorí sedeli v kupé, no svoj pohľad upieral na niekoho, kto stál na konci chodby a mával naňho. Remus zavrel dvere a rýchlim krokom šiel ku jemu známej osobe.
1219 slov
Siriusova reakcia hneď potom, keď dorozprával napínavý príbeh o tom, ako ho skoro zabila Mary a Barty Crouch, no dôjde mu, že Remus to celé prespal a nič nevnímal:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
