Vidím ťa v tme - Wolfstar

‖7‖

(táto kapitola je trochu dlhšia kvôli tomu, že ôsmeho nestihnem vydať ďalšiu. Dúfam, že nevadí :D)

Všetci rýchlo zahli za roh, blížiac sa k ich vlastnej spoločenskej miestnosti. Stále plne vnímali Siriusa, ktorý ešte so svojím rozprávaním ani z ďaleka neskončil a predstavil im celý jeho nápad do detailov. Dokonca nezabudol opísať dané farby na rozličných predmetoch či rôzne zvuky, ktoré vydávali. ,,Myslím, že Reg bude vedieť, čo sa deje. Trávili sme väčšinu času spolu takže určite nájde nejaké protikúzlo." 

Jeho plánom bolo odčarovať všetkým Slizolinčanom učebnice a oblečenie s tým, že sa o pol druhej hodine po obede opäť zjavia na pôvodných miestach. Tým by spôsobili, že by sa slizolinčania nemohli dostaviť ani na jednu hodinu. Účelom bolo spôsobiť chaos a samozrejme pomstiť sa za predošlý školský rok, kedy im Slizolinčania vyfrnkli metlobalový pohár rovno z pod nosa.

,,Jediné čo potrebujeme, je heslo do spoločenskej miestnosti, ako som už raz povedal. Je tu niekto taký, kto ho čírou náhodou vie?" zopakoval Sirius a zastavil sa pred obrazom Tučnej panej, aby sa na všetkých pozrel svojim vážnym a serióznym pohľadom. Obrazy naokolo zrazu dávali až príliš veľký pozor na to, kto z chlapcov čo povie, no ani jeden zo Záškodníkov si to nevšimol. Remus tiež zastavil a vymenil si pohľady s Peterom. Obaja len pokrčil plecami a pokrútil hlavou. V prvý deň školy bolo ťažke hneď zistiť heslo inej fakulty. Očakával tú istú odpoveď aj od Jamesa no ten ho opäť musel prekvapiť. Ako inak. ,,Čírou náhodou ho viem." trochu ostýchavo sa pomrvil na mieste, no hneď nahodil šibalský úškrn a oprel sa o obraz, na ktorom za stolom spala skupina starších mužov v staromódnych oblekoch rôznych farieb. Skoro pri tom spadol, avšak musel si na tvári stále udržovať svoj typický ľahkomyselný úškrn. Remusa to zaujalo.

Ako v prvý deň mohol zistiť heslo? Ešte k tomu do Slizolinskej klubovne? Bolo známe, že práve tí si svoje súkromie a izby strážia ako oko v hlave. Ktorému z nich by unikla tak 'vzácna' informácia? Peter vyzeral byť tak isto prekvapený, ako Remus, a hodil naňho šokovaný pohľad. Niektorí nevedeli ani len vlastné heslo, nieto ešte nejaké iné.

Sirius na to nedbal. Pripisoval to Jamesovej múdrosti a inteligencii, ktorá sa záhadne prejavila po troch rokoch učenia sa na Rokforte, a len ho potľapkal po pleci. Hneď na to víťazoslávne predniesol: ,,Tak v tom prípade by už nemali nastať žiadne problémy. Navrhujem rýchlo zaisť po tvoj plášť Jamie." Spýtavo sa pozeral na Jamesa, akoby čakal na súhlas, ktorý sa mu však hneď dostavil v podobe prikývnutia. Sirius rýchlo povedal heslo Tučnej pani a vtrielil do chrabromilskej spoločenskej miestnosti.

Len čo Sirius rýchlo preliezol späť cez obraz aj s plášťom v ruke, okamžite podišiel k Remusovi a práve vtedy ho do hrude trafila neveľká čierna topánka s malým opätkom a čiernymi šnúrkami. Na zvršku topánky bola malá kresba netopiera načrtnutá modrým atramentom. Pravdepodobne patrila Marlene MacKinnonovej, nikto iný totiž podobnú obuv nenosil. Marlene za Siriusom ešte hlasno zakričala: ,,Dúfam že ťa to trafilo do hlavy!" James sa pobavene pozeral na Siriusa a Peter skúmal tapetu na stene. Nejakým spôsobom mu prišla teraz nesmierne zaujímavá. Nerád bol totiž uprostred hociakých hádok či bitiek. ,,Tú topánku mi vráť!" dodala Marlene. Jej smiech sa už teraz ozýval v celej spoločenskej miestnosti ale aj na chodbe. Remus sa ticho zasmial a pozrel sa priamo na Siriusa spýtavým pohľadom. Ten bol však práve veľmi zaneprázdnený, keďže sa skláňal po topánku, aby ju mohol hodiť späť na Marlene. ,,Čo si zas uro-" Remus nestihol dopovedať už plánovanú myšlienku, pretože ho do tváre trafil druhý pár čiernej topánky. Určite bola určená na to, aby zasiahla Siriusa ale namiesto toho zasiahla chlapca vedľa neho ktorý skoro zvrieskol, keďže niečo také vôbec neočakával. Hneď na to však hodil topánku naspäť do spoločenskej miestnosti.