Vidím ťa v tme - Wolfstar

‖12, TW‖

(táto kapitola bude opäť trošku dlhšia keďže zajtra opäť nestihnem vydať pokračovanie)

!!TW NA FLASHBACK!!

—————————————————————————————————————

16. September, 1974

--:--

—————————————————————————————————————

Hviezdy práve viseli vysoko na oblohe a žiarili priamo na astronomickú vežu. Chladný vietor mierne pofukoval a pohrával sa s listami rôznych pestrých farieb a následne ich rozhadzoval po celom okolí. Jeden z listov pristál v kučeravých vlasoch Remusa, ktorý sedel na astronomickej veži na studenej zemi a dôkladne si čítal úlohu z astronómie. Mal ju odovzdať hneď na druhý deň a obával sa, že ju nenapísal dostatočne dobre. 

Okolie bolo kľudné a príjemne tiché. Nie ako v jeho snoch. Ozývalo sa len slabé zavýjanie psov či unavený spev rozličných vtákov, prevažne húkanie sov. Mesiac nebol viditeľný, keďže bol nov, ale Remus aj tak nepotreboval žiadne svetlo naviac. Vyhovovalo mu to, aspoň nikto nebude podozrievať, že sa ta hore niekto nachádza.

,,James Potter hovoril, že tu budeš." ozval sa slabý no sebaistý hlas od vchodu, zpoza Remusa, ktorý sa prudko otočil a tým spôsobil, že sa mu všetky papiere zosypali z náručia. Teraz ležali porozhadzované na podlahe a vietor ich unášal preč, čo najďalej od neho. Všetka práca takmer vyšla navnivoč, keby blonďavý chlapec rýchlo nevykročil z tieňa a nepoponáhľal sa pozbierať všetok ten neporiadok zo zeme. Remus mu pravdaže pomohol, svoje papiere by mal totiž prevažne zbierať on a nik iný.

Keď konečne Remus vzhliadol od zeme, pozeral sa do očí Daria Althea ktorý mu podával neveľkú kopu papierov. Usmieval sa. ,,Toto všetko máš na astronomku? Wow." obdivne vzdychol, keď mu Remus s poďakovaním sa zobral pepiere a opäť ich začal triediť. Neodpovedal, bol ticho. Nemal chuť sa s Dariom akokoľvek baviť. Už predošlí večer mu dal jasne na javo, že s ním nehodlá o ničom komunikovať, no Dario si to opäť vzal po svojom. Ako vždy.

,,Nehceš sa poroz-" ,,Nie, nechcem." a tak nastalo napínavé ticho. Dario ešte dvakrát otvoril ústa no nič z nich nevyšlo. Vyzeral ako ryba na súši. Remus bez slov ukladal papiere podľa postupnosti a následne ich prútikom lepiol okrajom k sebe, aby sa od seba už neoddelili. Dario naňho hľadel a premýšľal, čo môže urobiť aby s ním Remus zasa hovoril ako kedysi.

,,Viem že som sa choval ako idiot-" ,,Došlo ti dosť skoro." Remus nechcel Daria nechať dohovoriť. Užíval si, že je to teraz on sám, kto má pod kontrolou toho druhého. Cítil sa, že má navrch a Dario naňho už nemá žiaden vplyv. Konečne.

No Dario sa nechcel len tak ľahko vzdať. A tak čakal. Sedel pri Remusovi, hľadel naňho a snažil sa nájsť vhodné slová. ,,Počuj-" ,Nie."

Dariovi dochádzali nervy. Štvalo ho, že mu Remus stále  skáče do reči a nenachá ho dohovoriť ani jednu prostú vetu. Nebol zvyknutý na to, že práve Remus bol ten, čo namietal a oponoval. Aj keď, bol tu jeden deň. Bol to deň pred prázdninami, kedy sa to všetko nadobro pokašľalo..

—————————————————————————————————————

Flashback z 30. Júna, 1974

—————————————————————————————————————

Bolo len pár dní po splne a Remus sa cítil podpsa. Noha ho bolela no aj tak prišiel na dohodnuté miesto za Dariom. Nerozprávali sa už vyše týždňa kvôli jednej veci , ktorá sa stala s jednou piatačkou. Dario čakal pri skleníkoch presne tam, kde to bolo dohodnuté. V hlave už vymýšľal vhodnú výhovorku. Nejakú, akej by Remus ľahko uveril, ako naposledy. Vedel, že to tentokrát opät pokazil no bol odhodlaný to dať znova do starých dobrých koľají. 

,,Ja počúvam." zamrmlal Remus. Stál blízko pri Dariovi a hľadel mu do očí. Chcel vysvetlenie aj keď vedel, že zrejme nieje čo vysvetľovať. ,,Bol som na mol. Nerozmýšľal som." blonďák sa ešte viac priblížil k Remusovi a dúfal, že mu táto výhovorka bude stačiť. Muselo to stačiť, veď to bola vlastne polovičná pravda. Lepšie povedané, milosrdná lož.

Remus stál na mieste a jeho výraz sa teraz zmenil na naštvaný a z časti zúfalý. ,,Nerozmýšľal si? Aha!?" stále rozprával neostrým hlasom a snažil sa krotiť. Mal pred Dariom rešpekt a nechcel, aby mu niečo urobil, keby náhodou zvýšil hlas. Predsa len, mali medzi sebou neveľký vekový rozdiel. Presnejšie dva roky. ,,Nebuď precitlivený. Mne by nevadilo, keby si si to rozdal s niekým počas toho, čo si mimo!" Dario sa uškrnul a chcel si Remusa pritiahnuť za ruku ale on sa mu vytrhol. 

Prišlo mu to nechutné, keďže mal len štrnásť. Vedel, do čoho ide, keď sa dal dokopy s Dariom, ale neočakával, že toto bude na dennom poriadku. Predsa len, nepredstavoval si, že Dariovo užívanie si zájde až tak ďaleko. Od kedy oslávil svoje pätnáste narodeniny, šlo to s ním dolu vodou. ,,No ták. Netrucuj toľko. Už sa to nestane." Dario otrávene pretočil očami a pohladil Remusa po líci. Ten nechcene nahodil znechutený výraz a preto sa tentokrát naštval Dario. Čo Remusovi vadí?!-myslel si.

,,To hovoríš už tretíkrát za tento mesiac, Dar." Remus radšej nahodil neutrálny výraz tváre a prehovoril šeptom. Nechcel zájsť až príliš ďaleko. ,,Raz, dvakrát, či trikrát, na tom nezáleží. Aj tak mám rád teba a to na tom nič nemení. No nie?" Remus ustúpil o krom dozadu keďže Dario nebezpečne zvýšil tón hlasu. A to nikdy neveštilo nič dobré. Začal ľutovať to, že niečo povedal a že sem vôbec prišiel. Mal zostať na izbe so Siriusom a pomôcť mu s čarovaním, a nie mrhať čas na Daria, ako to robil už od začiatku školského roka.

,,No nie?!" zopakoval Dario naštvaným tónom a urobil krok ku Remusovi, ktorý však opäť urobil krok dozadu. Bál sa, o tom nebolo pochýb. Bál sa, že to zas dopadne tak, ako naposledy. Alebo nebodaj horšie. Dario si všimol strach v očiach svojho priateľa. Nemal rád, keď sa ho Remus bál a to ho práve naštvalo ešte viac. Remus sa podľa neho nemal dôvod báť.  ,,Aha, takže sa ma bojíš." sarkasticky sa zasmial a konečne zastal na mieste. Čelusť sa mu nepatrne zachvela a rukami si odhrnul vlasy, ktoré mu padali do očí. Márne sa snažil kontrolovať. ,,Nemáš ani jeden skurvený dôvod na to, aby si sa ma bál! Alebo ti ten dôvod mám dať?!" skríkol a to šokovalo Remusa ešte viac. ,,Môžeš sa...ukľudniť?" šepol no v ten moment zacítil na svojom líci štipľavú bolesť. V šoku vyvalil oči na Daria. Nie že by ho tá facka až príliš bolela, bol zvyknutý na horšiu bolesť. Skôr ho prekvapilo, že ho Dario naozaj udrel.

Hlavu otočil na stranu a chytil sa za líce, trochu vyvedený z mieri. Očakával by od Daria všeličo, ale nie toto. Aj keď, stále to mohlo byť horšie, no nie? Dario vyzeral byť sám šokovaný z toho, čo urobil, ale nepovedal ani slovo. Len tam stál a díval sa na Remusa. Teraz bude oveľa ťažšie dať všetko do poriadku..

———————————————————————

koniec flashbacku

———————————————————————

Bohužiaľ, pre túto kapitolu žiaden meme nemám :D Každopádne vám prajem krásny 13. december