Vidím ťa v tme - Wolfstar

‖3‖

,,Čakám tu na teba už asi dvadsať minút, Remus." blonďavý chlapec sa mierne odrazil od steny, o ktorú sa doteraz opieral, a so šarmantným úškľabkom sa zadíval Remusovi do očí. V jeho výraze bolo čosi neznáme no nekalé. Niečo, čo Remus nechápal no aj napriek tomu ho to k nemu, už niekedy dávno, neskutočne tiahlo.

Chlapcov golier na košeli bol neupravený a habit mal dosť nezvyčajne pokrčený. Vyzeral, akoby teraz pred chvíľou vstal z postele. Sivé čierne topánky sa mu leskli a odrážali slabé slnečné svetlo, ktoré prechádzalo do vlaku cez okno. ,,Vážne si poslal tvoju sestru za mnou do kupé, namiesto toho aby si proste prišiel ty?" Remus niektoré slová zdôraznil s akousi známkou trpkosti. Už ho unavovalo celé to divadlo okolo jeho samého a mladíka Daria, ktorý tu pred ním stál s rukou založenou v bok. Výrazom na jeho tvári jasne vravel, že mu je úplne jedno všetko to čo sa Remus chystá povedať. Bol si viac ako istý, že to zas bude v poriadku presne tak, ako naposledy. ,,Vieš, stačilo len prísť, povedať že sa chceš 'porozprávať', a to by bolo všetko." slovo porozprávať povedal Remus opäť iným, tentoraz sarkastickým tónom.

Veľmi dobre vedel, že Dario sa nechce len porozprávať. Blonďák si so smiechom vzdychol a pretočil svoje modré očami, hryzúc si vnútornú stranu svojho líca. Remus ho poznal až príliš dobre na to, aby nevedel, že sa Dario snaží udržať na uzde. Jeho myšlienky boli hlasité a možno si to neuvedomoval, jasne dával na javo to, kam jeho myšlienky zavítali. Remus sa len v duchu ironicky zasmial. Neostávalo mu nič iné než stále venoval pozornosť chlapcovi pred ním, netušiac čo z neho vypadne. 

Dario chcel Remusa chytiť za ruku no Remus tú svoju rýchlo stiahol do vrecka. Dario taktiež svoju ruku rýchlo stiahol v momentne zahanbenia. ,,Počuj, nechcem aby to bolo medzi nami tak, ako minulý rok ale-" začal sebavedomo, istý si toho, že všetko napraví no Remus mu hneď skočil do reči. Vytušil, že toto je dobrá príležitosť. ,,A ja zas nechcem, aby medzi nami po tom minulom roku, ešte vôbec niečo bolo." tentoraz sa tiež zahľadel chlapcovi do očí, no ten sa však teraz už netváril tak sebavedomo, ako na začiatku ich nevinného stretnutia. Na tvári mal šokovaný výraz a neprítomne hľadel na Remusa.

Medzi dvoma chlapcami vládlo napätie a obaja si toho chceli neveľa povedať. Jeden z nich chcel situáciu zachrániť no ten druhý si myslel, až priam dúfal, že už sa to zachrániť nedá. Ani to zachrániť nechcel, keďže v tom nevidel žiaden zmysel. 

Len čo sa Dario pozbieral a našiel vhodné slová, prerušil ho strašný hluk v pred nimi. Remus netušil, či za to má byť vďačný, alebo nie no dobre vedel, kto ten hluk spôsobil. ,,Keď to je zasa a opäť Black tak prisahám Merlinovi že..." sykol Dario s podráždeným hlasom, no nedopovedal svoju vetu. Rozmyslel si, že to mu v súčastnej situacii nepomôže. Taktiež by to bolo netaktné.

V Remusovi to vzbudilo menší príval adrenalínu a hnevu. Nikdy nepochopil, čo jeho už teraz bývalý priateľ, má proti Siriusovi. ,,Čo ti na ňom tak vadí? Celý ten čas čo sme boli spolu si s ním mal nejaké problémy. Raz ti vadilo, že má kravatu naopak, vraj je to až príliš neformálne. A ty ku tomu vyzeráš tak...ako vyzeráš." rukami ukázal na Dariove oblečenie a kritickým pohľadom si ho premeriaval. Nikdy sa k nemu takto nesprával a tak to samotného Daria zaskočilo.

Nebol zvyknutý na to, že mu Remus odvrával, oponoval či sa s ním hádal. Skôr bol ten typ, čo na všetko kývol a v hádkach bol prevažne ticho. Aspoň v ich vzťahu. Pravdepodobne mu nikdy nedošlo, prečo to tak bolo a čia chyba to bola. Dario si myslel že z jeho strany bolo všetko v poriadku a chyby videl na Remusovi. ,,Dokonca ti vadilo, že chodíme na tie isté hodiny." dodal Remus stále podráždeným hlasom a vrhol na Daria jeden zo svojich naštvaných pohľadov, ktoré už pár krát použil na Snapa či Evana Rosiera. 

Dario si dramaticky vzdychol. ,,Aha takže boli spolu?" to bolo to jediné, na čo sa vyjadril. Remus tam len v tichosti stál s rukami vedľa tela a neodpovedal. Nepochopil tej prvej vete ktorou, ako si Remus myslel, dal plne najavo to, ako to cíti?

,,Fajn," Dario sa sarkasticky zasmial a precedil cez zuby ,,Super."  nervózne sa pohrával s nitkou, ktorá mu visela z rukáva, a na Remusa ani len nepozrel. Snažil sa vyhýbať očnému kontaktu tak isto, ako tomu fyzickému. ,,Je v tom niekto iný?"  tentoraz Remus na Daria len vyjavene hľadel a snažil sa odpovedať nenúteným tónom v hlase. Nechcel byť totiž až príliš agresívny aj keď vedel, že to zrejme inak nepôjde. ,,Nie? Proste príjmy jeden prostý fakt, že už nechcem zachraňovať vzťah, v ktorom už nič zachrániť nejde." predsa len mu odsekol a chcel sa dať rýchlo na odchod. Nechcel zbytočne strácať čas márnym vysvetľovaním niečoho, čo by mal Dario jednoducho pochopiť a prijať. Predsa len to bola jeho chyba, takže by sa čudovať nemal.

,,Fajn." zopakoval Dario a ustúpil mu z cesty, keďže tiež zistil, že už ho tu nemusí pre nič za nič držať. Nemalo by to cenu. Ďalej už nepovedal nič a len mu rukou naznačil, aby odišiel. V hlave už mal však iné plány a rozhodne to takto nehodlal nechať. Remus neváhal a rýchlo odišiel, zanechávajúc za sebou Daria na chodbe so stále neutrálnym výrazom na tvári. Až teraz si uvedomil, ako tá veľká ťarcha v jeho vnútri pomaly opadávala a on sa už necítil tak vystresovaný a zničený. Vedel, že možno by nemal, ale cítil sa stokrát lepšie, než počas celého vzťahu. Premýšľal nad tým, že možno predsa len je lepšie byť sám, ako mu kedysi povedala Lily, a rozhodol sa na chvíľu hodiť vzťahy stranou.

980 slov

Dario keď naňho Remus zvýší hlas/nesúhlasí s ním:

Dario vo svojom kupé keď sa sním Remus rozíde: