Vidím ťa v tme - Wolfstar

‖1‖

Tma.

Čierna tma.

Posledné dni to bolo to jediné, čo Remus Lupin videl vo svojich snoch zakaždým, kedykoľvek zavrel oči. Tma a až príliš podozrivé a nebezpečné ticho. Každý večer, len čo sa ponoril do ríše snov, sa mu sníval stále jeden a ten istý sen. Nikdy sa v ňom nezjavilo niečo, čo by ponuré okolie nejako rozptýlilo. Dokonca tam nikdy nezaznel ani žiaden zvuk. Remus sa už pár krát pokúšal zakričať, no len márne otváral ústa z ktorých nevychádzal žiaden tón. Pohyb bol taktiež márny, keďže nevidel ani na krok, a tak bolo úplne zbytočné vôbec nejako sa pohnúť. Tieto sny, či bdenia, možno ich nazvať všelijako, Remusa privádzali do zúfalstva, až priam do šialenstva. Nenávidel tmu. Naháňala mu strach a aj preto od svojich štyroch rokov spával vždy v spálni svojich rodičov. Chcel mať aspoň trochu pocit bezpečia. Vo svojej izbe sa už totiž nikdy, po tom incidente s Fenrirom Greybackom, necítil v bezpečý.

—————————————————————————————————————

1. September 1974

niekedy okolo obeda

—————————————————————————————————————

,,SIRIUS ORION BLACK!!" James Potter sa prizeral na to, ako naštvaná Mary MacDonaldová vybehla zo svojho kupé rovno za čiernovlasým chlapcom, ktorý však so smiechom obchádzal, priam preskakoval, dav študentov stojacich na chodbách. Chudáci si len snažili nájsť nejaké vhodné miesto na sedenie, kde by prečkali cestu, no už museli uskakovať z cesty nejakému magorovi, ktorý 'omylom' zapálil jeden zo Zonkových výrobkov priamo v kupé Mary a jej kamarátov. Peter Pettigrew zdvihol zrak od svojej knihy, ktorú práve čítal, a spýtavo sa pozrel na Jamesa. Ten sa díval z poza dverí ich kupé na chodbu. ,,Čo zas spravil?" spytoval sa, čakajúc odpoveď, no James len pokrčil plecami a hľadel za Mary. Jej vlasy za ňou búrlivo viali popri tom, ako si drala cestu cez ostatných študentov za Siriusom. 

Remus sa pozeral von z okna a situácii nevenoval najmenšiu pozornosť. Celý večer nemohol spať a tak mal čo robiť pre to, aby svoje oči vôbec udržal otvorené a nie to ešte, aby vnímal to, čo jeho kamarát zasa vyviedol. Snažil sa dívať na mraky, ktoré pokrývali tmavú oblohu a tvorili rôzne tvary a obrazce. 

Nejakým spôsobom ho mraky, nebo a všeobecne príroda fascinovali. Rád trávil voľný čas vonku, odkedy začal chodiť na Rokfort. Sám či s niekým, na tom nezáležalo. Hlavné bolo, že bol vonku a mohol obdivovať to všetko naokolo. Malé a veľké kvety, rôzne druhy hmyzu, ktorého sa síce bál ale nikdy si to nepriznal. Miloval lúky plné kvetov, na ktoré mal úžasné spomienky. Taktiež sa rád pozeral na polia, v ktorých kedysi počas jesene skákal do sena. No to všetko bolo už z čias, keď bol ešte malý a nechápavý. Tušil, že v hĺbke duše by si to možno ešte raz chcel zopakovať, opäť byť tým malým bezstarostným dieťaťom plným ambícii a snov, no potom tu narazil na krutú realitu. 

Za chvíľu má pätnásť rokov, na druhý rok ho čakajú skúšky na V.Č.Ú. a on by nemal mať čas ani len myslieť na veci, ako je návrat do detstva. Aj tak bolo z polovice katastrofálne kvôli splnom.

~

Vlak práve prechádzal cez neveľký tunel, keď sa Sirius celý zadýchaný vrátil do kupé k ostatným. Priam sa hodil do sedadla vedľa Remusa a oprel si hlavu o operadlo, stále popadajúc dych. ,,Narazil som na Srabusa." povedal nečakane vo chvíli, keď naňho James s Peterom hľadeli so spýtavým pohľadom. Zrejme to nebola odpoveď, ktorú čakali. Remus celú konverzáciu vnímal iba napol ucha a duchom bol úplne v inom svete. Snažil sa nehnúť, aby tým niako nedal najavo, že sa v miestnosti vôbec nachádza, a ďalej uprene sledoval vonkajšie okolie. Na chvíľku privrel svoje jantárové oči a vtedy sa mu už Siriusove reči zdali čím ďalej tým viac vzdialenejšie. Kúskami začul ozvenu toho, ako Sirius rozrušene vysvetľuje to, ako potkol Bartyho Croucha no potom už len tma.

622 slov