Vidím ťa v tme - Wolfstar

‖9‖

(niekto písal do DMs, že sa mu nepáči, že Remus v tejto fanfikci je úplne iný ako Remus z iných ff. Ospravedlňujem sa, ale toto tu je písané podľa toho, ako si JA myslím, že by sa Remus mohol správať. Každý máme vlastné HCs a fancast takže ak sa ti to nepáči, prosím ťa nečítaj to ak chceš nadávať na to, že sa hlavná postava chová inak ako podľa tvojho očakávania(predstáv :))

—————————————————————————————————————

3. September 1974

00:30

—————————————————————————————————————

,,Takže všetky izby sú vybavené?" Sirius zo seba odčaroval splývajúce zaklínadlo ako prvý a hľadel prevažne na Remusa. Všetci už boli v Chrabromilskej spoločenskej miestnosti kde už, niet divu, nik nebol. Bolo presne pol jednej ráno, keď sa vracali zo svojej 'tajnej misie' a na chodbe sa radšej neodvážili ani ceknúť. Nechceli, aby ich hocikto chytil a tak opatrne prešli dlhými chodbami v tichosti. ,,Myslím že hej." James trochu pretrepal svoj plášť a snažil sa ho úhľadne poskladať. Peter naňho pozeral neprítomným a unaveným pohľadom. Nevedel sa dočkať, kedy si bude môcť ľahnúť do svojej postele a konečne si odpočinúť, a tak sa zatiaľ len posadil na gauč. 

Remus bol však ešte plný energie a tak pomaly, aby nikoho nezobudil, pochodoval po miestnosti a premýšľal. Chcel si ešte pred treťou hodinou prepísať postup z lektvarov a možno by si dokonca stihol prečítať niečo o jednorožcoch, keby mu ešte zvýšil čas. Vedel, že si všetko za tie zvyšné dve hodiny opísať nestihne ale pokúsiť sa o to mohol. ,,Keď sme to urobili dobre, tak si myslím, že ráno bude pekný chaos." Sirius sa šibalsky a dosť nahlas zasmial, opretý o schody vedúce do chlapčenských izieb. James si so vzdychnutím sadol k Peterovi a privrel oči, zrejme nad niečím premýšľal. Obaja pôsobili vyčerpane, Remus to videl a aj cítil. To zvyčajné teplo, ktoré ich telo vyžarovalo sa menilo na chlad. Určite im bola zima vzhľadom na ich krátke tričká a tri-štvrťové nohavice. No očividne sa nechceli odobrať do svojich postelí keď videli, že ani Sirius a ani Remus to nemajú zrejme v pláne. 

,,Keď to nakoniec nevyjde a niečo sa pokazí, Sirius, prisahám na svoju česť, že ťa zabijem." Vždy, keď bol Peter unavený, bol aj podráždený. Vtedy bolo za trest s ním začínať nejakú rozumnú konverzáciu, keďže sa to rýchlo mohlo zvrtnúť na nepríjemnú hádku bez žiadnej pointy. Sirius naňho teraz hľadel s vyvalenými očami a perami stiahnutými do úzkej čiary. ,,Ďakujem Pete. Si milý." ironicky podpichol a sadol si k nemu. To by však ale nebol Sirius, keby nevyužil vhodnú situáciu a nedodal by ešte čosi viac. ,,Neviem jak vy, ale mne sa spať absolútne nechce. Kto si zahrajte šachy?" ešte stihol jemne strčiť do Peteho tesne pred tým, ako ho zhodil na zem z gauča. Remus už teraz sedel na stoličke za stolom opodiaľ, chvála Merlinovi, a sledoval, ako Peter otrávene strká Sirius preč od gauča zakaždým, čo sa k nemu priblíži. Tiež si všimol, že Jamesovi padá hlava na rameno a už dvakrát ňou prudko mykol s tým, že mu zakaždým opäť rýchlo padla na plece. Oči sa mu neposlušne zatvárali a zdalo sa, akoby ich vôbec nedokázal udržať pod kontrolou. Peter a Sirius si to nevšimli a ďalej do seba vzájomne šialene strkali.

Onedlho Sirius stiahol Petera na zem a keďže ten sa držal Jamesa za rukáv, spadol s nimi aj on. Vyplašene sa obzeral okolo seba, okuliare mal nakrivo a Sirius s Peterom sa okolo neho smiali čo ho určite zmiatlo ešte viac. Remus vyprskol do smiechu no podišiel k Jamesovi a pomohol mu postaviť sa. Nezabudol napomenúť ostatných, aby boli ticho keďže celý hrad pravdepodobne spal a posledné, čo im teraz chýbalo, bolo niekoho zobudiť. Síce Filch nemal prístup vchádzať do spoločenských miestností a izieb, mohol nahlásiť McGonagallovej že počuje hluk. Sirius si dramaticky zakryl ústa rukou a pomaly sa postavil. ,,Sorry." zamrmlal sarkasticky, takmer nepočuteľne, a pomohol Peterovi postaviť sa. Aj ten už radšej stíchol a ospravedlňujúco zazeral na Jamesa s Remusom, ktorí obaja hľadeli jeden na druhého. Jeden ešte stále trochu v šoku a druhý s energickým výrazom v tvári. James si následne zívol a to okamžite spôsobilo reťazovú reakciu. Tým pádom už o chvíľu zívali všetci štyria.

Sirius vyzeral unavene, Peter už opäť sedel na gauči podopierajúc si hlavu rukou a James sa snažil malátne dostať ku schodom vedúcim do spálne. Remus šiel za ním pretože akosi čakal, že James sa potkne a zletí zo schodov ako vrece zemiakov. Našťastie sa tak nestalo a preto si Remus vydýchol. Nevedel, čo by robil keby James opäť spadol z desiatich schodov ako minulého roku. No vtedy bol na mol a tentokrát len trocha unavený, aj keď tieto dve stavy od seba nemali veľmi ďaleko.

701 slov

Opitý James minulého roku like:

Unavený Pete keď s ním Sirius chce hrať šachy:

Sirius a James v jednu noc keď boli obaja na mol be like: