Vidím ťa v tme - Wolfstar

‖15‖

,,Nerozumiem ti ani slovo." Remus si skrížil ruky na hrudi a hľadel na Siriusa. Snažil sa tváriť nad vecou a nedávať moc na javo to, že ho vlastne udivil Siriusov dokonalý prízvuk. Znel takmer ako rodený Francúz. Sirius sa lakťom oprel o už opravené dvere a prehodil si vlasy na druhú stranu. Peter, ktorý bol za ním, sa smial nad tým, čo práve vidí. Vsadil by všetky galeony za to, že sa Sirius snažil flirtovať. A k tomu ešte s Remusom. James si ich nevšímal, bol príliš zaneprázdnený česaním si svojich vlasov a popiskoval si melódiu tej istej piesne, ako aj pred desiatimi minútami.

,,Ale fascinovalo ťa to." prehovoril po chvíli Sirius na Remusa a hľadel mu priamo do očí. Sám nevedel, čo robí ak mal byť k sebe úprimný. ,,Wow. Zrejme si mal opäť nedostatok spánku lebo trepeš úplné debiliny." Remus len pretočil očami a čakal na moment, kedy zo Siriusa vylezie ďalšia blbosť; pravdivá blbosť. Podišiel k umývadlu a očakával, že Sirius odíde a tak si spokojne začal umývať zuby. ,,No, máš pravdu že som sa moc nevyspal, ale debiliny rozhodne netrepem." Sirius stál na mieste a nie a nie sa hnúť. Ba priam ešte vošiel do miestnosti a zavrel za sebou dvere.

,,Čo ti šibe? Keby máme byť na zápase o desať minút, nepoviem ani slovo, ale dve hodiny Sirius! Dve, hodiny!" vravel Remus s kefkou v ústach a hľadel na Siriusa. Nemôže proste odkráčať a počkať kedy bude na rade tak, ako ostatní? ,,Lenže, James odchádza za hodinu. Plus, musíme stihnúť raňajky. A ešte zájsť po Marls, Lily a Mary. A Dory. Vsadím sa, že teraz ešte spia aj keď Paroháč tvrdí, že im včera povedal, kedy majú vstávať." Sirius rapotal a sadol si na malú stoličku stojacu pri umývadle. Bola naňho až príliš malá a tak na nej Sirius vyzeral ako malé dieťa, len s trochu väčšou hlavou. Remusa však zaujala prezývka Paroháč, ktorá zrejme patrila Jamesovi. Prečo ho Sirius nazval práve takto? Nechcel sa vypytovať, asi by aj tak pravú odpoveď nedostal, a tak len prikývol hlavou. Dúfal však, že sa dôvod prezývky čoskoro dozvie.

,,Vy dvaja tam, je mi jedno čo tam robíte, ale zrýchlite to! Ďakujem za pochopenie, inak odídeme s Peterom bez vás!" James už bol nachystaný, stal pred dverami a klopala na ne akurát vtedy, keď bol Sirius v sprche a Remus si, otočený chrbtom k nemu, obliekal svoj červený sveter. ,,Ja už idem, Sirius si pohne, že?" povedal a opatrne si zobral svoje pyžamo, ktoré ležalo pri umývadle. Pri tom mu však oko 'omylom' zašlo k zrkadlu a zbadal Siriusov chrbát. Nečakal, že uvidí to, čo videl a úprimne ho to šokovalo. Prečo sa mu zdalo, že mal Sirius na chrbte viac jaziev ako sám Remus? A odkiaľ tie jazvy vôbec má? ,,Hej, už idem Jamesie!" zakričal Sirius a vypol vodu. Remus sklonil hlavu a vyšiel z kúpeľne. Bude sa musieť so Siriusom porozprávať. Hneď, čo to bude možné.

,,Ešte raz ma nazveš Jamesie, prisahám že ťa pri najbližšom metlobalovom zápase zhodím z metly. Aj keď sme v tom istom tíme." všetci už kráčali chodbou do veľkej siene a James so Siriusom práve preberali prezývky. ,,Prečo? Rem má prezývku Námesačník, Peter je Pete a ty môžeš byť Jamesie." nedal sa Sirius a spolu vošli do veľkej siene. Posadali si na svoje miesta, jeden vedľa druhého, a čakali na dievčatá, ktoré si mali sadnúť oproti, ako vždy. ,,Remus má jediný zmysluplnú prezývku Sirius." James si opatrne nalial čaj do pohára a ako zvyčajne, nezabudol polku z toho rozliať. Peter sa rýchlo uhol, aby ho horúci čaj nepopálil, ale neuvedomil si, že sedí na konci lavice. Ozvalo sa hlasité buchnutie a Peter bol na zemi a smial sa. James nevedel, či sa má smiať alebo mu pomôcť a tak to skombinoval, čo nedopadlo dobre, keďže o chvíľu boli na zemi obaja. Sirius so smiechom rýchlo odčaroval rozliaty čaj a podal ruku Peterovi, aby mu pomohol. Obyčajne by hneď pomohol Jamesovi ale ten bol až príliš zaneprázdnený smiechom. Horko-ťažko sa obaja opäť posadili a Jamesa nechali ležať na zemi. „Nerob divadlo." uškrnul sa Remus a odpil si z horúcej čokolády.

Sieň bola celkom tichá, keďže mnoho študentov ešte zrejme spalo alebo sa chystalo na zápas, a tak sa celou miestnosťou ozýval len Jamesov smiech. „Sirius, zdvihni ma, prosím." vravel pomedzi to, ako sa rehlil, a vystrčil jednu ruku do vzduchu. „Jasné, akoby som ťa nepoznal. Ja na zemi skončiť nechcem!" Sirius sa rýchlo ohradil a vzal tácku s toastami, ktorú následne podal Remusovi. Ten si s úsmevom zobral pár a ďalej posunul tácku Peterovi. Peter už spokojne sedel na svojom mieste a s ľahkým úsmevom na tvári pil mlieko. Toasty zdvorilo odmietol a hľadel na Jamesa, ktorý si vzdychol a snažil sa dostať sám na nohy. „Ďakujem Sirius." povedal ironicky a sadol si vedľa neho. Sirius sa zasmial. „Za málo." odvetil, a ďalej sa venoval raňajkám bez ďalších zbytočných rečí.

Remus naňho hľadel, premýšľajuc nad tým, čo videl. Pochyboval, že Sirius bol v poriadku ale jeho správanie ho miatlo. Choval sa akoby bolo všetko tak, ako má byť. Mal úsmev na tvári, zabával sa počas celého zápasu a zakaždým, keď niekto z bystrohlavu strelil gól nahlas zakričal a vyskakoval zo sedadla. Keď nakoniec Slizolin vyhral vďaka Regulusovi, ktorý chytil zlatú strelu, Sirius zyšiel z tribúny a namieril si to rovno za svojím bratom. James mu bol tesne v pätách a Remusovi a Peterovi nezostalo nič iné, než ísť za nimi.

917 slov

Meme na dnes bohužiaľ nemám :) Prajem ešte pekný deň a ďakujem za prečítanie :)