• 04. •

388 22 1
                                    

Londýn, marec 2023

"Ale nechceš to tu mať vystavené stále, všakže?"
"Prečo nie? Je to moja prvá cena víťaza formule jeden. Zaslúži si miesto pri tých ostatných."
"Ale keď niekto príde-"
"Keď niekto príde, môže obdivovať tú krásnu prácu, aká je odvedená na tých oceneniach."
"Francis, nepáči sa mi to! Pre mňa za mňa si ich vystavuj v spálni, ale prečo v obývačke?!"
"O čo ti akože ide?! Ak dobre viem, toto je môj dom a ja si tie ceny vystavím kde ja budem chcieť. Som na nich hrdá. Makám ako sprostá, aby som uspela a keď sa mi to konečne darí, nepočujem od teba žiadne pekné slovo, len sa sťažuješ!!"

Duncan prekvapene hľadel na priateľkin výstup. Francis bola zúrivá. Večné hádky ohľadom jej práce a cien ju už unavovali.

"Prečo so mnou vlastne si, Duncan?!"
"Pretože ťa ľúbim."
"Nevyzerá to tak. Za posledné roky som od teba nepočula jediné slovo povzbudenia. Stále je to o tom, že ja som preč a ty si tu sám. Alebo že ja robím mužský šport a ty si inžinier."
"Celé týždne si mimo domu. Deväťdesiat päť percent tvojich kolegov sú muži. A ja mám byť pokojný a podporovať ťa?!"

Francis vydala zo seba akýsi neidentifikovateľný zvuk číreho zúfalstva. Na toto už nemala nervy.

"ÁNO!! Pretože to milujúci priateľ robí!! No a čo že ten čas trávim s mužmi? Väčšina z nich je ženatá alebo stará. Sú to moji tímoví kolegovia. Sú to ľudia, na ktorých sa musím spoľahnúť a dôverovať im."
"A čo tí ostatní čo jazdia?! Sú mladí, dobre vyzerajú a majú peniaze. V porovnaní s nimi som nula."
"Ani jeden z nich ma nemá rád. Jediný kto sa so mnou rozpráva je môj brat a Charles. Každý ma ignoruje a neakceptuje ako rovnocennú súperku."
"LEBO ŇOU NIE SI, FRANCIS!" skríkol krútiac hlavou. "Hráš sa na niečo čím nie si, vo svete, do ktorého jednoducho nepatríš. Pochop to konečne!!"

Francis ostala stáť s otvorenými ústami. Toto bola ďalšia rana pod pás. Od človeka, ktorého štyri roky nazývala svojim priateľom takúto poznámku nečakala.

"Vypadni odtiaľ." prehovorila desivo potichu. "Vezmi si svoje skurvené veci a vypadni z môjho domu, Duncan!!"
"Robíš si srandu?!"
"VYZERÁM, ŽE SI ROBÍM SRANDU?!" skríkla. "Dlho som tolerovala tvoje žiarlivostné správanie. Ale takto ma uraziť. Tak ma podceniť!" krútila hlavou. "Keď sa vrátim, nechcem ťa v tomto dome viac vidieť, je ti to jasné?!" vzala si kľúče od auta a vystrelila z domu.

Netušila ani kam má namierené. Von zúrila jarná búrka a ona len išla a dúfala, že sa niekde zastaví.

"Franny?" Angela otvorila dvere na Lewisovom dome.
"Ang, ja-"
"Fran. Čo sa stalo?!" Lewis sa zhmotnil v hale.
"Rozišla som sa s Duncanom." priznala slabo, to jej už po tvári stekali slzy.
"Poď dnu. Nebudeš stáť vo dverách- Roscoe poď sem!"

Francis sa nechala viesť halou až do obývačky. Začula ako Angela povedala, že ide pripraviť čaj, Lewis ju posadil do kresla a čakal.

Medzitým si Lewisov Roscoe vyskočil na svoje miesto na gauči a spokojne si ľahol, vedel, že Francis ho bude škrabkať a on to miloval.

"Mala som to urobiť dávno." priznala Francis. "Už roky dozadu, kedy som začala vyhrávať závody."
"Ale veď ste spolu pôsobili šťastne."
"Vyzeralo to tak? Dobre." prikývla. "Snažila som sa. Ale jeho ublížené ego som už viac nezvládla. Od kedy som podpísala zmluvu ako jazdec, vykrikoval mi, že ja nosím v tom vzťahu nohavice a čo na to povedia jeho kamaráti. Dnes mi chcel zrušiť moju policu s trofejami."
"Oh. Netušil som, že je taký. Vyzeral byť ozaj v pohode."

Francis sa len uchechtla. Vyzeral byť v pohode. Áno, pri Lewisovi by si nikdy nedovolil ukázať svoju pravu tvár. Z Lewisa bol celý preč-

"Ani raz som od neho nepočula slová podpory. Ani raz. Stále to boli výčitky. Najradšej by asi bol, ak by som mala takú nehodu, ktorá by mi zabránila jazdiť-"
"Neblázni! Toto by nechcel." Lewis sa mračil. "A si si istá, že ste sa rozišli? Pochopil to aj on?"
"Neviem. Posledná kvapka bola, keď povedal, aby som konečne pochopila, že sa hrám na niečo čím nie som, vo svete, kam jednoducho nepatrím." dvihla ku bratovi uplakané oči. "Naozaj to tak vyzerá? Naozaj k vám nepatrím?"

Do obývačky vošla Angela s podnosom v rukách, na ktorom mala čaj a sušienky, ktoré začuchal aj Roscoe a dožadoval sa jednej.

"Teraz počúvaj mňa!" Angela si sadla k Francis. "Nikdy nedovoľ nejakému chlapovi, aby docielil, že budeš o sebe pochybovať. Za posledných niekoľko rokov si sa vypracovala na úspešnú jazdkyňu s obrovským talentom. Veď si vyhrala svoje prvé závody v najvyššej možnej súťaži! A ty o sebe pochybuješ?!"
"Keď ja-" pozrela na brata. "Vrátim miesto Georgeovi. Poviem Totovi, že ostanem ako tretí jazdec-"
"Čo vymýšľaš?! Fakt necháš tých bláznov aby docielili tvoj odstup?" krútil hlavou Lewis. "To ti zas nedovolím ja. Dlho si zápasila sama so sebou aby si sa vypracovala tam kde si. Nedovolím aby si to zahodila len kvôli pár idiotom."
"Ale-"
"Žiadne ale!! Dnes ostaneš ešte tu. Zajtra pôjdeme k tebe a ak tam bude Duncan, tak ho vyrazím z tvojho domu ja osobne." oznámil jej Lewis nekompromisne. "A na trati dáš zo seba maximum aby si každému dokázala, že ty si hviezda."

Francis napokon pristúpila na bratov návrh. Spoločne s Angelou sa zavreli v Lewisovej súkromnej posilňovni a všetku zlosť si vybila na boxovacom vreci a na bežeckom páse.

Saudská Arábia, marec 2023

V piatok, sedemnásteho marca, stála Francis na trati v Jeddah.
Slnko práve vyšlo na oblohu a ona si odbehla piate kolečko na trati, na ktorej bude o niekoľko hodín skúšať svoj monopost.

"Franny." známy hlas ju vyrušil z nedbalej meditácie a ona sa otočila za hlasom.
"Charlie, ahoj." pousmiala sa.
"Dnes si tu veľmi skoro. Ako sa máš?" krúžil okolo nej na bicykli.
"Rozišla som sa s Duncanom." priznala. "Minulý týždeň v stredu, keď som sa vrátila z Bahrajnu."
"Ou." zosadol z bicykla a podišiel bližšie k nej. "Mrzí ma to, Fran." Francis len mykla ramenami.
"Čo už. Zvykla som si, že od niektorých ľudí sa podpory nikdy nedočkám, pretože majú príliš veľké ego." otočila sa na odchod. "Naobeduješ sa so mnou?"
"Máme tímový obed. Ale môžem ti prisľúbiť večeru." žmurkol na ňu.
"Aj to znie fajn. Vidíme sa neskôr."

~ ~ ~

francishamilton pridala príspevok do svojho príbehu

francishamilton pridala príspevok do svojho príbehu

Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.

📝 Jeddah, teším sa na teba!!💪🏽🏎️

💬 lewishamilton
Prečo si na mňa nepočkala??
💬 charles_eleclerc
Zmena plánu, obed sa ruší. Stále si voľná??
💬💬 francishamilton
Stále. Budem obedovať za garážou. Môžeš sa pridať.

~ ~ ~

"Dohodli sme sa my dvaja, Charlie." Francis dvihla hlavu k prichádzajúcim návštevníkom. "On tu vítaný nie je."
"On má aj meno." modré oči ju prebodávali. "Prišiel som sa ospravedlniť."
"Na príkaz koho? Charlesa alebo Lewisa?"

Francis zavrela knihu a vložila ju do batoha.

"Vravel som ti, že ma nevypočuje." Lando sa pozrel na spoločníka.
"Stačilo mi počuť ťa raz. Druhýkrát to nepotrebujem."
"Franny, prosím ťa-" Charles si sadol k nej. "Len ho vypočuj."
"Máš minútu, Norris." s povzdychom pozrela na hodinky.
"Chcem sa ti ospravedlniť. Nemal som ti povedať to čo som povedal. V prvom rade sme to nemali ani začať hovoriť. Je to hnusná klebeta založená na závisti. Prepáč mi to. S chalanmi sme sa už o tom rozprávali. Nebudeme sa k tebe správať ako ku vzduchu. Si jedna z nás a musíme ťa prijať. Si skvelá. Si lepšia než väčšina z nás a asi to je to, čo nás serie. Že nás dokáže poraziť aj žena." rozprával rýchlo. "A pritom si tak brutálna žena, že sa hanbím za svoje predošlé správanie. Naozaj ma to mrzí."

Francis na neho neveriacky hľadela, pravdivosť slov si overovala pri Charlesovi, ktorý len jemne prikyvoval.

"Daj si s nami obed, Norris." ukázala napokon na voľnú stoličku vedľa seba.

Šesťdesiat šestka || Lando Norris || ✓Où les histoires vivent. Découvrez maintenant