Upírske denníky:Prebudenie (Taekook)

Kapitola 9✔️

Taehyung

Než Taehyung došiel k svojej skrinke, ochromenie prešlo a guča v krku sa pokúšala rozpustiť v slzách. Nebudem plakať v škole, opakoval si, nebudem. Potom, čo si zamkol skrinku, vydal sa k hlavným dverám. Už druhýkrát išiel zo školy domov hneď po vyučovaní. A sám. Teta Jenna bude v šoku.

Keď však Taehyung dorazil domov, zistil, že auto tety Jenny nestojí na príjazdovej ceste.

Určite vyrazili s Jennie na trh, napadlo mu.

Dom bol tichý a pokojný, keď Tae vstupoval dovnútra. Bol za ten pokoj vďačný, chcel byť teraz sám.

Na druhej strane presne nevedel, čo si má sám so sebou počať. Teraz, keď konečne mohol plakať, zistil, že slzy odmietajú prísť. Nechal batoh skĺznuť na zem v hale a pomaly odišiel do obývačky. Bola to pekná a pôsobivá izba, jediná miestnosť v dome, okrem Taehyungovej izby, ktorá zostala zachovaná z pôvodnej stavby. Dom bol vystavaný niekedy pred rokom 1861 a takmer celý zhorel počas občianskej vojny.

Zachrániť sa dala len táto izba s ozdobným krbom orámovaným tvarovanou rímsou a veľká spálňa nad ním. Pradedo jeho otca postavil nový dom a odvtedy tu rodina Kim žila.

Taehyung sa otočil, aby sa mohol pozrieť von z jedného z veľkých okien siahajúcich od stropu k podlahe. Mohutné sklo bolo také staré, že bolo zvlnené, takže sa všetko vonku javilo skreslene a trochu rozmazane.

Spomenul si, ako mu jeho otec prvýkrát ukazoval tie vlnité staré okná - vtedy bol mladší, než je Jennie teraz.

Guča v krku sa objavila znova, ale žiadne slzy nenasledovali. Všetko sa v jeho vnútri bilo. Netúžil po spoločnosti, a napriek tomu cítil bolestnú osamelosť. Chcel premýšľať, ale keď sa o to teraz pokúšal, myšlienky sa mu vyhýbali ako myšky utekajúce pred snežnou sovou.

Snežná sova... loviaci vták... pojedač mäsa... havran, plynuli mu myšlienky hlavou.

Najväčší havran, akého som kedy videl, hovoril predsa Hoseok.

V očiach ho opäť pálilo. Chudák Hobi. Tae ho ranil, a napriek tomu bol k nemu taký milý. Dokonca bol milý aj ku Jungkookovi.

Jungkook.

Jeho srdce raz hlasno udrelo a dve horúce slzy mu stiekli z očí. Tak predsa len mohol plakať. Plakal zlosťou, pokorením a márnosťou - a čím ešte? Čo dnes naozaj stratil? Čo naozaj cíti k tomuto cudzincovi, k tomuto Jeonovi Jungkookovi? Bol pre neho výzvou, to áno, a tým bol odlišný, zaujímavý. Jungkook bol exotický ... a vzrušujúci. Je to smiešne, toto predsa občas hovorili chlapci o ňom.

A neskôr sa dozvedel od nich, alebo ich kamarátov či sestier, ako strašne boli nervózny, než s ním šli na rande. Ako sa im potili dlane a zvieral žalúdok. Taehyung sa týmito historkami vždy bavil. Zo žiadneho chlapca, ktorého zatiaľ spoznal, nebol nervózny. Ale keď dnes hovoril s Jungkookom, zrýchlil sa mu pulz a roztriasli kolená. Aj dlane mal vlhké a žalúdok sa mu nilen zvieral, ale priamo zvíjal v kŕčoch.

Zaujíma ho ten chlapec, pretože je kvôli nemu nervózny? To nie je práve dobrý dôvod, Taehyung, povedal si. Vlastne je to celkom blbý dôvod.

Ale tie jeho ústa... Jemne tvarované pery, ktoré ho roztriasajú úplne inými pocitmi ako nervozitou.

A vlasy... Temné ako polnoc - prsty ho priam svrbeli chuťou ponoriť sa do tých hebkých vĺn.

To pružné svalnaté telo, dlhé nohy... A jeho hlas. Bol to ten hlas, kvôli ktorému sa včera definitívne rozhodol, že ho musí získať za každú cenu. Keď hovoril s pánom Tannerom, mal znel pokojne a prezieravo, ale práve preto podivne podmanivo.

Taehyunga zaujímalo, či sa tiež vie premeniť na zamat, keď vysloví jeho meno šeptom.

,,Taehyung!''

Taehyung vyskočil, vytrhnutý zo zasnenia. No nevolal ho Jeon Jungkook, len teta Jenna otvárajúca vchodové dvere.

,,Tae? Taehyung!'' kričala Jennie prenikavým piskľavým hláskom. ,,Si doma?''

Trápenie sa mu opäť zdvihlo v hrudi. Rozhliadol sa po kuchyni. Práve teraz nedokázal čeliť tetiným ustaraným otázkam, ani Jenieinmu nevinnému nadšeniu. Nie s vlhkými riasami a novými slzami, ktoré hrozili každým okamihom vytrysknúť spoza viečok.

Bleskovo sa rozhodol a ticho vykĺzol zadnými dverami, zatiaľ čo predné dvere zaklapli. Akonáhle sa ocitol na dvore, zaváhal. Nechcel natrafiť na nikoho známeho, ale kam by mohol ísť, aby bol sám? Odpoveď sa vynorila takmer okamžite. Samozrejme. Pôjde sa pozrieť za mamou a otcom.

Za chyby sa ospravedlňujem. Vote a komentáre potešia.

Vaša M. 💙💚