Upírske denníky:Prebudenie (Taekook)

Kapitola 18✔️

Jungkook

Odolal nutkaniu vydať sa na cintorín. Všetko v ňom kričalo, aby to nerobil. Naposledy tam bol v noc, keď zomrel ten starček, o ktorom si šepká celé mesto. Pri tej spomienke ho opäť zaplavila hrôza. Prisahal by, že ho nevypil úplne, že si nevzal toľko krvi, aby mu to ublížilo. Ale všetko z tej noci po tom, čo došlo k výbuchu Síl, bolo neusporiadané a zmätené. Pokiaľ k výbuchu Síl vôbec došlo.

Možno to bola iba jeho vlastná predstavivosť, alebo dokonca jeho dielo. Keď sa potreba vymkne kontrole, dochádza k podivným veciam. Zavrel oči. Keď počul, že starý muž bol hospitalizovaný a blízko smrti, jeho zdesenie bolo neopísateľné. Ako sa vôbec mohol natoľko odtrhnúť z reťaze? Veď ho takmer zabil, a to nezabíjal od doby... Nedovolil si na to obdobie ani pomyslieť.

Teraz stál pred bránou cintorína v polnočných temnotách a nič si neželal viac, než sa otočiť a utiecť. Vrátiť sa späť na ples, kde nechal Jaeho, to pružné bronzové stvorenie, ktoré pred ním bolo úplne v bezpečí, pretože pre neho nič neznamenalo. No nemohol sa vrátiť, pretože na cintoríne bol Taehyung. Cítil ho a cítil jeho rastúcu tieseň. Bol tam a mal problémy - a Jungkook ho skrátka musel nájsť.

Bol v polovici cesty do kopca, keď sa mu zamotala hlava. Zatackal sa a bojoval o každý krok smerom ku kostolu, pretože to bola jediná vec, na ktorú dokázal zaostriť. Šedá hmla sa mu prelievala v hlave a on len s najvyšším úsilím zostával v pohybe. Slabosť, cítil sa tak slabý. A bezmocný proti tomuto druhu závratu. Musí sa dostať za Taehyungom. Musízabojovaťproti tej náhlej slabosti. Nesmie byť... slabý... pokiaľ má Taehyungovi pomôcť. Musí... Dvere kostola sa pred ním roztvorili.

***

Taehyung sa cez Ashtonovo ľavé rameno pozeral na mesiac. Je smutné, že to bude posledná vec, ktorú na svete uvidím, pomyslel si. Výkrik sa mu zadrhol v krku, zadusený strachom.

Niečo však Ashtona zdvihlo a hodilo ním o náhrobok jeho deda. Aspoň takto to pripadalo Taehyungovi.

Odvalil sa na stranu a lapal po dychu. Jednou rukou si pridržiaval roztrhnutú košeľu a druhou hmatal po zbrani. Žiadnu však nepotreboval.

Niečo sa v tme pohlo a on zazrel osobu, ktorá od neho Ashtona odtrhla. Jeon Jungkook. Ale bol to Jungkook, ktorého nikdy predtým nevidel: tá jemne rezaná tvár bola bledá a v tmavých očiach mu hralo vražedné svetlo. Bez toho, aby sa pohol, vyžaroval Jungkook taký hnev a hrozbu, že Taehyung z neho dostal ešte väčší strach, než mal z Ashtona.

,,Keď som ťa prvýkrát stretol, hneď som spoznal, že sa v živote nenaučíš spôsobom," povedal Jungkook Ashtonovi.

Mal jemný chladivý hlas, z ktorého Taehyung dostával podivný závrat. Nedokázal od neho odtrhnúť oči, keď Jungkook prešiel k Ashtonovi, ktorý omráčene potriasal hlavou a začínal sa zdvíhať.

Jungkook sa pohyboval ako tanečník, každý pohyb vykonával ľahko a elegantne, s dokonalou kontrolou.

,,Ale nemal som ani potuchy, že tvoj charakter je rovnako zanedbaný."

Udrel Ashtona. Ten vztiahol jednu svalnatú ruku a Jungkook ho takmer nedbalo udrel do pravého líca skôr, než sa ho ruka stihla dotknúť. Ashton sa vyškriabal na nohy, tackavo stál a ťažko dýchal, v očiach sa mu blýskalo bielko. Taehyung zazrel, ako mu z nosa vyteká krv. Potom Ashton zaútočil.

,,Gentleman svoju spoločnosť nikomu nevnucuje," povedal Jungkook a zrazil ho k zemi.

Ashton sa opäť zvalil, tentoraz tvárou dole do trávy a šípkového kríka. Tentoraz vstával pomalšie, krv mu tiekla z oboch nosných dierok aj z úst. Keď sa znova vrhol na Jungkooka, funel ako vydesený kôň.