Upírske denníky:Prebudenie (Taekook)

Kapitola 17✔️

Taehyung

Smial sa najhlasnejšie, aby zakryl svoju neistotu. Vzal si zapaľovač a osvietil si ním hrobku v postrannej časti kostola. Nepodobala sa žiadnej inej hrobke na cintoríne, aj keď mu otec tvrdil, že podobné videl v Anglicku. Vyzerala ako veľká kamenná krabica a bola dosť veľká, aby sa do nej zmestili dvaja ľudia. Na veku spočívali dve ležiace mramorové sochy.

,,Thomas Keeping Seoule a Honoria Seoulová," predstavil ich Ashton so slávnostným gestom. ,,Starý Thomas údajne založil Seoul. Ale v skutočnosti pri tom boli aj Irwinovci. Môj pradedo žil v údolí Drowning Creek..."

,,...pokiaľ ho vlci nezožrali," doplnil Dick a zaklonil hlavu, aby napodobnil vlčie vytie. Potom si grgol.

Vickie sa zahihňala a Ashtonovi po peknej tvári prebehlo podráždenie, ale prinútil sa k úsmevu.

,,Thomas a Honoria vyzerajú trochu bledo," povedala Vickie a stále sa hihňala. ,,Myslím, že by nepohrdli trochou farby."
Vytiahla z kabelky rúž a začala maľovať biele mramorové ústa ženinej sochy jasnou červenou.

Taehyung pocítil ďalšiu vlnu nepríjemných pocitov. Ako dieťa mal vždy posvätnú úctu pred touto bielou ženou a dôstojným mužom, ktorí tu ležali so zavretými očami a rukami zloženými na hrudi.

A potom, čo jeho rodičia zomreli, si predstavoval, že spolu na cintoríne ležia takmer vedľa seba. No teraz držal zapaľovač, zatiaľ čo dievča maľovalo rúžom ešte fúzy a šaškovský nos Thomasovi Seoulovi.

Ashton ich pozoroval. ,,Hej, sú takí vyparádení a pritom nemajú kam ísť." Oprel sa rukami o veko a pokúšal sa ho odsunúť nabok. ,,Dick, čo keby sme im dopriali večer v meste, čo hovoríš? Možno priamo v centre mesta."

Nie, pomyslel si Taehyung zdesene, keď sa Dick rozchechtal a Vickie zašvitorila smiechom. Dick už stál vedľa Ashtona a chystal sa zabrať, dlane položené na kamennom veku.

,,Na tri," určil Ashton a počítal: ,,Raz, dva, tri."

Taehyung upieral oči na príšernú klaunskú tvár Thomasa Seoula, chlapci napínali sily a funeli námahou. Svaly sa im pod látkou napínali, no nedokázali vekom pohnúť ani o milimeter.

,,Tá hlúpa vec tam musí byť nejako pripevnená," vyhlásil nahnevane Ashton a odvrátil sa.

Taehyungovi sa roztriasli kolená úľavou. V snahe vyzerať prirodzene sa oprel o kamenné veko - a v tej chvíli sa to stalo.

Počul zaškrípanie kameňa a ucítil, že sa veko pod jeho ľavou rukou zrazu pohlo. Šmýkalo sa a on strácal rovnováhu. Zapaľovač mu vyletel z ruky a on kričal a kričal a pokúšal sa udržať na nohách. Zrazu padal do otvorenej hrobky a ľadový vietor víril všade okolo neho. Výkriky mu zneli v ušiach. A potom zrazu bol vonku a mesiac svietil tak jasne, že videl na ostatných. Ashton ho držal.

Tae sa začal sa zmätene rozhliadať okolo seba.

,,Zbláznil si sa? Čo sa stalo?" Ashton s ním triasol.

,,Pohlo sa to! To veko sa pohlo! Posunulo sa a hrobka sa otvorila a... ja neviem... skoro som tam spadol. Bola tam zima..."

Chalani sa rozosmiali.

,,Ten úbohý chlapec je fakt nervózny," povedal Ashton. ,,Poď, Dickie, skontrolujeme to."

,,Ashton, nie..." pokúsil sa ich Tae zastaviť, ale oni už boli vo vnútri.

Vickie postávala vo vchode a sledovala ich.

Taehyung sa triasol.

Potom sa Ashton vynoril z dverí. ,,Tak sa pozri sám," povedal, keď váhavo vstúpil späť dovnútra. Našiel zapaľovač a držal ho nad mramorovou truhlou Thomasa Seoula. ,,Stále drží - ako ploštice v kožuchu. Vidíš?"