Taehyung
7. októbra, okolo 8.00
Milý denníček, toto píšem počas hodiny matematiky a len dúfam, že ma pri tom pani Halpernová neuvidí. Včera večer som nemal čas písať, aj keď som chcel. Včerajšok bol bláznivý, zmätený deň, rovnako ako ten deň, kedy sa konal maturitný ples. Keď dnes ráno sedím tu, v škole, mám skoro pocit, že všetko, čo sa stalo cez víkend, bol len sen. To zlé bolo veľmi zlé, ale to dobré bolo tak veľmi dobré! Nevznesiem proti Ashtonovi obvinenia na polícii. Nie je to potrebné. Svoj trest už dostal - bol podmienečne vylúčený zo školy aj z futbalového tímu.
Rovnako aj Dick, za to, že sa opil na plese. Nikto to nepovedal, ale myslím, že veľa ľudí je presvedčených, že je zodpovedný za to, čo sa stalo Vickie. Jiminov brat Kai videl včera Ashtona na klinike a hovoril, že má pod
každým okom monokel a tvár plnú modrín. Nedokážem si pomôcť, mám strach, čo sa stane, keď sa s Dickom vrátia do školy. Majú teraz ešte oveľa viac dôvodov nenávidieť Jungkooka.
Jungkook. Ach, jaj.
Keď som sa dnes ráno prebudil, v panike som si pomyslel: „Čo ak to nie je pravda? Čo ak sa to nestalo, alebo si to rozmyslel?"
Teta Jenna si zase robila starosti, pretože som pri raňajkách nedokázal nič zjesť. No keď som prišiel do školy, uvidel som ho v chodbe pri kancelárie a len sme sa na seba pozerali. A to stačilo. Tesne predtým, než sa odvrátil, sa usmial, tak trošku s úškrnom - a tomu som tiež porozumel.
Mal pravdu, nemali by sme sa k sebe priblížiť v hale školy, teda ak sa nechceme stať najnovšou klebetou sekretárok.
Rozhodne spolu chodíme. Teraz len musím nájsť spôsob, ako to povedať Jean-Claudeovi, hi-hi. Len nerozumiem tomu, prečo z toho Jungkook nemá takú radosť ako ja. Keď sme spolu, dokážem spoznať, ako sa cíti, a vnímam, ako veľmi ma chce, ako mu na mne záleží. Je v ňom takmer zúfalý hlad, keď ma bozkáva, akoby mi chcel vytiahnuť dušu z tela. Ako čierna diera, ktorá stále
7. októbra, okolo 14.00
Musel som si dopriať malú prestávku, pretože pani Halpernová ma pristihla. Dokonca začala čítať nahlas, čo som napísal, ale potom jej zrejme téma prišla príliš horúca a nechala to. Rozhodne z toho NEMALA RADOSŤ. No ja som príliš šťastný, než aby mi záležalo na takých blbostiach, ako je prepadnutie z matiky.
Obedovali sme s Jungkookom spolu - teda vlastne sme si spolu sadli v rohu ihriska a podelili sa o môj obed. Neobťažoval sa niečo si priniesť a ukázalo sa, že ani ja nedokážem nič zjesť.
Veľmi sme sa nedotýkali - naozaj nie - ale rozprávali sme sa a veľa sme sa na seba pozerali. Chcel som sa ho dotknúť. Viac, než ktoréhokoľvek iného chlapca, s ktorým som chodil. A viem, že on to tiež chce, ale snaží sa byť zdržanlivý. A tomu práve nerozumiem. Prečo s tým bojuje? Prečo sa drží späť? Včera v jeho izbe som našiel dôkaz, že si ma všímal od začiatku. Spomínaš si, ako som ti rozprával, že druhý deň školy sme boli s Jiminom a s Jinom na cintoríne?
No, a včera v Jungkookovej izbe som našiel tú tmavomodrú šatku, ktorú som v ten deň mal. Spomínam si, že som ju stratil, keď sme utekali a on ju musel nájsť a schovať si ju. Nepovedal som mu, že to viem, pretože to evidentne chce udržať v tajnosti, ale ukazuje to, že mu na mne záleží, že?
A ešte niekto z toho NEMÁ RADOSŤ. Jae. Zrejme Jungkooka ťahal každý deň do fotokomory na obed, a keď sa dnes neukázal, vydal sa ho hľadať a narazil na nás. Chudák Jungkook, úplne na neho zabudol a bol z toho sám zdesený.
Akonáhle Jae odišiel - a musím povedať, že mal nezdravo zelený výraz - tak mi Jungkook porozprával, ako sa mu vnútil hneď prvý týždeň školy. Povedal, že si Jae všimol, že v obedňajšej pauze neje, a on vraj tiež nie, pretože drží diétu, tak prečo by si nenašli nejaký pokojný kútik, kde by mohli relaxovať? Nič zlé o ňom Jungkook nepovedal (čo myslím bola tiež otázka slušnosti, gentleman také veci nerobí), ale tvrdil, že medzi nimi k ničomu nedošlo. A myslím, že pre Jaeho bolo horšie to, že na neho zabudol, ako keby po ňom hádzal kamene.
Čudujem sa ale, prečo Jungkook neobeduje. U hráča futbalu je to neobvyklé. A je-je. Práve šiel okolo pán Tanner a ja som ťa sotva stihol zakryť zošitom.
Jimin sa chechtá za svojou učebnicou histórie, vidím, ako sa mu trasú ramená.
Jungkook, ktorý sedí predo mnou, vyzerá tak napäto, akoby chcel každým okamihom vyskočiť zo stoličky.
Hobi na mňa vrhá tie svoje urazené pohľady a Jae ma prebodáva pohľadom.
Ja sa tvárim hrozne nevinne, píšem a očami hltám pána Tannera vpredu. Takže ak píšem trochu roztrasene a nezreteľne, vieš prečo.
Počas celého minulého mesiaca som nebol úplne sám sebou. Nebol som schopný jasne uvažovať alebo sa sústrediť na nič iné ako na Jungkooka. Toľko som toho zatiaľ zanedbal, až ma to skoro desí. Mám mať na starosť výzdobu na charitatívnu zbierku a ešte som okolo toho neurobil ani ťuk. A teraz mi zostáva presne tri a pol týždňa, aby som to všetko zorganizoval - a tiež chcem byť s Jungkookom. Nemôžem sa vzdať miesta vo výbore, všetko by zostalo na Jiminovi a Jinovi.
A dobre si pamätám, čo povedal Hobi, keď som ho žiadal, aby priviedol Jungkooka na ples: „Chceš, aby sa všetci a všetko točilo okolo Kima Taehyunga."
To nie je pravda. Alebo aspoň ak to tak bolo
skôr, postarám sa, aby to už nebola pravda. Chcem, bude to znieť síce úplne hlúpo, ale chcem byť pre Jungkooka dobrý. Viem, že by nezradil chlapcov z tímu len kvôli vlastnému pohodliu. Chcem, aby na mňa mohol byť hrdý. Chcem, aby kumne cítil to, čo k nemu začínam cítiť ja.
Za chyby sa ospravedlňujem. Vote a komentáre potešia.
Vaša M. 💜💜
YOU ARE READING
Upírske denníky:Prebudenie (Taekook)
FanfictionAko sa to všetko začalo... Ešte v časoch talianskej renesancie na území Južnej Kórei sa dvaja bratia Jungkook a Yoongi zaľúbili do krásneho mladého upíra, ktorý sa volal Quiere. Hoci Quierovo srdce bolo dosť veľké pre oboch chlapcov, navzájom oň súp...
