Upírske denníky:Prebudenie (Taekook)

Kapitola 23✔️

Taehyung

Keď sa prebudil, do okien sa mu opierali slnečné lúče. Zrazu mal pocit, akoby sa práve zotavil z dlhého záchvatu chrípky, akoby bolo ráno Štedrého dňa. Posadil sa a mal hlavu plnú myšlienok. Au. Všetko ho bolelo. Ten ožratý flákač Ashton... ale na ňom už nezáležalo. Nezáležalo na ničom, okrem toho, že Jungkook ho má rád. On a Jungkook spolu - tým sa všetko dalo do poriadku.

Zišiel dole ešte v pyžame a podľa uhla, pod akým sa svetlo opieralo do okien, usúdil, že musel spať veľmi dlho. Teta Jenna a Jennie boli v obývacej izbe.

„Dobré ráno, teta Jenna." Venoval prekvapenej tete dlhé pevné objatie. „A dobré ránko, drobček." Zdvihol Jennie a obtancoval s ňou izbu. „A - ach! Dobré ráno, Robert." Trochu sa zahanbil za svoje bujaré správanie a nedostatok vhodného oblečenia, postavil Jennie a ponáhľal sa do kuchyne.

Teta Jenna vošla za ním. Hoci mala pod očami tmavé kruhy, usmievala sa. „Zdá sa, že dnes ráno máš výbornú náladu."

„To mám." Taehyung jej uštedril ďalšie objatie, na ospravedlnenie za tie kruhy pod očami.

„Vieš, musíme zájsť za šerifom a porozprávať sa s ním o Ashtonovi."

„Áno," odvetil Taehyung, vytiahol z chladničky džús a nalial si do pohára. „Ale mohol by som sa najskôr zastaviť u Vickie? Musí byť hrozne rozrušená, zvlášť keď sa zdá, že jej nikto neverí."

„A ty jej veríš, Tae?"

„Áno," odpovedal pomaly. „Ja jej verím. A teta Jenna." Taehyung sa jej uprene zadíval do očí. „Mne sa totiž tiež v tom kostole niečo prihodilo. Myslel som..."

„Taehyung! Prišli za tebou Jimin a Jin," ozval sa z haly Robertov hlas.

Okamih dôvernosti odznel.

„Aha... tak ich za mnou pošli," zavolal Taehyung a zhlboka sa napil džúsu. „Poviem ti o tom neskôr," sľúbil tete Jenne,
zatiaľ čo sa ku kuchyni blížili kroky chlapcov.

Jimin a Jin sa nezvyčajne formálne zastavili vo dverách.

Aj sám Taehyung mal rozpačitý pocit a než prehovoril, počkal, až teta odíde. Odkašľal si a hľadel na ošúchaný vzor linolea. Keď strelil letmým pohľadom po chlapcoch, zistil, že skúmajú to isté miesto na podlahe. Nahlas sa rozosmial a obaja vzhliadli.

„Som taký šťastný, že ani nedokážem byť v
rozpakoch," povedal Taehyung a roztiahol ruky, aby ich objal. „Viem, že by som sa mal ospravedlniť za to, čo som povedal, a ospravedlňujem sa, ale nedokážem sa nad tým dojímať. Správal som sa strašne a zaslúžim si popravu, ale nemohli by sme robiť, ako že sa to nestalo?"

„Malo by ťa mrzieť, že si takto utiekol," zafrflal Jimin, keď sa všetci traja objali.

„A ešte k tomu práve s Ashtonom Irwinom," pridal sa Jin.

„No, čo sa jeho týka, už som sa poučil," priznal Taehyung a na okamih sa zachmúril.

Potom sa Jimin rozosmial. „A tiež si dostal veľkú korisť úplne sám -
Jeona Jungkooka! A ten dramatický vstup na scénu. Keď ste spolu vošli do dverí, myslel som, že mám halucinácie. Ako si to dokázal?"

„To nie je moja zásluha. Jednoducho sa tam objavil ako rytier v jednom z tých starých filmov."

„A bránil tvoju česť," vyhlásil Jimin. „Nepoznám nič vzrušujúcejšie."

„No, mne napadá jedna vec," ozval sa
Jin, ,,možno aj dve."

„Ale možno sa Taehyung postaral aj o ne."