Upírske denníky:Prebudenie (Taekook)

Kapitola 8✔️

Taehyung

Škola bola toho dňa sotva príhodné miesto, kde by Taehyung mohol preskúmať svoj plán. Keď sa to ráno zobudil, už vedel, čo urobí. Počas dňa zhromaždil o Jeonovi Jungkookovi čo najviac informácií. To nebolo práve ťažké, pretože v škole o ňom všetci hovorili. Bolo všeobecne známe, že mal včera akési nedorozumenie so sekretárkou študijného oddelenia. Dnes bol predvolaný do kancelárie riaditeľa kvôli nejakým jeho papierom.

Poslal ho však späť do triedy (vraj potom, čo volal do Ríma- alebo snáď do Washingtonu?) a teraz to vyzeralo, že sa všetko urovnalo.
Aspoň oficiálne.

Keď Taehyung popoludní prišiel na hodinu európskych dejín, pozdravil ho dlhý hvizd z haly. Šaškovali tam Dick Carter a Ashton Irwin.

Pár prvotriednych tupcov, pomyslel si a ignoroval pískanie aj ich uprené pohľady.

Mysleli si o sebe, že keď hrá jeden v útoku a druhý v obrane v študentskom futbalovom tíme, robí to z nich športové hviezdy.

Pre istotu ich sledoval, keď čakal v chodbe. Dal Jiminovi špeciálne pokyny a plán sa mal začať realizovať v okamihu, keď sa objaví Jungkook. Sklo vo vitríne na chodbe mu poskytlo výborný prehľad o dianí v hale za ním. A napriek tomu nejako prehliadol jeho príchod.

Náhle sa objekt jeho záujmu zjavil vedľa neho, a keď ho míňal, Tae mal v úmysle ho zastaviť.

Jungkook však strnul alebo aspoň zrazu zostražitel.

V tej chvíli sa Dick a Ashton postavili pred dvere učebne dejepisu a zablokovali mu vstup.

Prvotriedni hlupáci, pomyslel si opäť Taehyung. Nahnevane na nich pozeral cez Jungkookovo rameno.

Bránili Jungkookovi vojsť a predstierali, že ho vôbec nevidia.

,,Pardon,'' použil Jungkook rovnaký tón ako včera na profesora histórie. Tichý a nezaujatý.

Dick a Ashton pozreli jeden na druhého a potom sa rozhliadli, akoby počuli hlasy zo záhrobia.

,,Pardoon?'' parodoval ho Ashton.

,,Pardon- kartón?'' pridal sa Dick a obaja sa rozosmiali.

Taehyung si všimol, ako sa pod tričkom pred jeho očami napli svaly. Bolo to nefér, obaja boli vyšší ako Jungkook a Ashton bol takmer dvakrát tak široký.

,,Je tu nejaký problém?''

Taehyung bol rovnako prekvapený ako obaja chlapci, keď za sebou počul ďalší hlas. Obzrel sa a uvidel Hobiho. V očiach mal tvrdý výraz. Taehyung si zahryzol do pier, aby sa neusmial, keď Ashton a Dick pomaly a neochotne uhýbali z cesty.

Hobi je kamoš, pomyslel si. Lenže teraz vchádzal kamoš Hobi do triedy spolu s  Jungkookom a jemu nezostalo nič iné, než ich nasledovať s výhľadom na ich chrbty.

Keď sa usadili, Tae vkĺzol do lavice za Jungkookom, odkiaľ ho mohol pozorovať bez toho, aby si to všimol. Jeho plán bude musieť počkať, kým bude po hodine.

Hobi zacinkal drobnými vo vrecku, čo znamenalo, že chce niečo povedať. ,,Hm, pozri,'' začal nakoniec neohrabane. ,,Vieš, tí chlapci ...''

Jungkook sa horko zasmial. ,,Kto som ja, aby som ich súdil?''

V jeho hlase bolo viac citu, než Taehyung začul predtým, dokonca aj v tej chvíli, keď hovoril k pánovi Tannerovi. A ten cit bol surový smútok.

,,Veď prečo by som tu mal byť vítaný?'' zakončil, takmer sám pre seba.

Hoseok pozrel na Jungkooka a odhodlane zaťal čeľusť. ,,A prečo by si nemal? Počuj,'' začal. ,,Včera si hovoril o futbale. Náš útočník si včera popoludní natrhol sval, takže potrebujeme náhradu. Konkurz je dnes popoludní. Nechceš prísť?''

,,Ja?'' Jungkook bol zaskočený. ,,Ale ... ja neviem, či to dokážem.''

,,Vieš behať?''

,,Čože?'' Jungkook sa napoly pootočil k Hobimu a Tae si všimol slabý náznak úsmevu na jeho perách. ,,Jasné.''

,,A vieš kopnúť do lopty?''

,,Jasné.''

,,To je všetko, čo musíš vedieť. Ja som v útoku a ak dokážeš chytiť moju prihrávku, dokážeš hrať.''

,,Aha.'' Jungkook sa takmer usmieval a hoci Hobi sa tváril vážne, aj jeho oči sa smiali.

Tae zrazu spozoroval nový, prekvapivý a nevítaný pocit - žiarlivosť. Medzi tými chlapcami zavládla taká spriaznenosť, že ho úplne vyraďovala z ich spoločnosti.

No v nasledujúcom okamihu Jungkookov úsmev zmizol. Odťažito vyhlásil: ,,Ďakujem ti... ale nejde to. Mám iné povinnosti.''

V tej chvíli dorazili Jimin a Jae a začala sa hodina. Počas Tannerovho výkladu o Európe si Taehyung v mysli opakoval: Ahoj som Kim Taehyung. Som v uvítacej komisii najvyššieho ročníka a vybrali ma, aby som ťa previedol po škole. Určite nechceš, aby som mal problémy, že som nesplnil úlohu, však? Poslednú vetu plánoval povedať s rozšírenými očami, aby jeho pohľad pôsobil roztomilo. No len v tom prípade, že by sa snáď Jungkook chcel vyhovoriť.

Bolo to dokonale jednoduché. Nováčik nedokáže odolať ľuďom v ťažkostiach.

V polovici hodiny Taehyungovi podalo lístok  dievča sediace vedľa neho. Otvoril ho a spoznal Jiminovo okrúhle detské písmo:

Zdržoval som J., ako najdlhšie to šlo. Čo sa stalo? Pomohlo to???

Taehyung vzhliadol a uvidel Jimina, ako sa otáča zo svojho miesta v prvom rade.
Taehyung ukázal na lístok, zavrtel hlavou a nemo naznačil po škole.

Zdalo sa to ako celé storočie, než im Tanner udelil záverečné pokyny k referátom a prepustil ich. Všetci vyrazili naraz.

Tak do toho, pomyslel si Taehyung a s búšiacim srdcom vstúpil Jungkookovi priamo do cesty a zablokoval tým uličku, takže nemohol prejsť okolo neho. Presne ako Dick a Ashton, pomyslel si a potlačil chuť sa hystericky rozosmiať. Vzhliadol a zistil, že má oči presne v úrovni jeho úst.

V hlave sa mu zatmelo. Čože to mal povedať? Otvoril ústa a nejakým zázrakom sa pripravené slová vyrinuli von: ,,Čau, ja som Kim Taehyung, som v uvítacej komisii najvyššieho ročníka a vybrali ma...''

,,Prepáč, nemám čas.''

Celú minútu Tae nedokázal uveriť tomu, čo Jungkook povedal. Ani mu nedal možnosť dokončiť vetu. Taeho pery však automaticky hovorili ďalej: ,,... vybrali ma, aby som ťa previedol po škole...''

,,Je mi ľúto, ale nemôžem. Musím sa ponáhľať na... Na futbalový konkurz.'' Jungkook sa otočil k Hoseokovi, ktorý postával obďaleč a tváril sa prekvapene. ,,Hovoril si hneď po škole, že áno?''

,,Áno'' potvrdil Hobi pomaly.

,,Ale...'' pokúsil sa Tae pripomenúť mu svoju prítomnosť.

,,Takže by som si mal asi pohnúť. Možno by si mi mohol ukázať, kadiaľ sa tam ide,'' požiadal Hobiho.

Hobi bezmocne pozrel na Taehyunga a potom pokrčil ramenami.

,,No... jasné. Tak poď.'' Keď odchádzali, tak sa obzrel. Jungkook nie.

Taehyung zistil, že sa nachádza v krúžku zaujatých prizerajúcich, vrátane Jaeho, ktorý sa otvorene škeril. Taehyung sa cítil úplne ochromene a v krku mu narástla veľká guča. Nedokázal tu vydržať ani o sekundu dlhšie.

Vote a komentáre potešia.

                                            Vaša M. 💙💚