Upírske denníky:Prebudenie (Taekook)

Kapitola 5✔️

Jungkook

Jungkook bol rád, že vyučovanie je skoro na konci. Túžil vypadnúť z tých preplnených tried a chodieb, aspoň na pár minút. Tak veľa myslí. Tlak toľkých myšlienkových vzorcov, toľkých vnútorných hlasov, ktoré ho všade obklopovali, mu spôsobovali nejeden závrat. Už dávno nebol v takom dave ľudí ako tu. Zvlášť jedna myseľ vystupovala nad ostatné.

Bola medzi tými, ktorí ho pozorovali, keď šiel hlavnou chodbou. Nevedel, ako vyzerá, ale mala silnú osobnosť. Bol si úplne istý, že ju spozná. Zatiaľ aspoň prežil prvý deň tohto cirkusu.

Použil Sily len dvakrát, a to ešte striedmo. Bol však unavený a, ako si smutne priznal, hladný. Ten králik mu nestačil. Ale o to sa plánoval postarať neskôr. Našiel triedu, kde mal mať poslednú hodinu, a posadil sa.

Okamžite opäť pocítil prítomnosť onej silnej mysle. Žiarila na okraji jeho vedomia ako jasné svetlo pulzujúce životom. Prvýkrát tiež dokázal určiť, komu konkrétne myseľ patrí. Majiteľ sedel priamo pred ním. Keď si to uvedomil, chlapec sa otočil a on uvidel jeho tvár. Mal čo robiť, aby v šoku nezalapal po dychu.

Quiere! Nie, samozrejme, že to nemôže byť on. Quiere je mŕtvy. Nikto to nemohol vedieť lepšie, ako on.

Napriek tomu to bola zázračná podoba. Tie blond vlasy, také svetlé, že sa takmer trblietajú. Alabastrová pleť, ktorá mu vždy pripomínala labute, sa na lícach mierne červenala. A tie oči... U nikoho iného takú farbu očí nikdy predtým nevidel - tmavšia ako modrá obloha a výrazná ako lapis lazuli v jeho náramku vykladanom týmito drahokamami.

Tento chlapec mal jeho oči. A dívali sa priamo do tých jeho, keď sa usmial. Rýchlo uhol pohľadom od toho úsmevu.

Zo všetkého najmenej si prial premýšľať o Quiereovi. Nechcel sa pozerať na tohto chlapca, ktorý mu ho pripomínal, a nechcel už cítiť jeho prítomnosť. Nespúšťal oči zo svojej lavice a blokoval svoju myseľ, ako najsilnejšie dokázal. Napokon sa pomaly otočil späť. Bol dotknutý. Aj napriek všetkým blokom to v chlapcovej mysli spoznal.

Bolo mu to jedno. Vlastne bol rád a dúfal, že ho to bude držať ďalej od neho.

Toto si stále opakoval, keď sedel a počúval šumenie učiteľovho hlasu, ktorý mu plynul okolo uší bez toho, aby ho skutočne počul.

Cítil jemnú vôňu akéhosi parfumu. Asi fialky, pomyslel si.

Chlapcov štíhly biely krk sa skláňal nad knihou. S pocitom hnevu a márnosti si Jungkook uvedomil zvodný pocit v zuboch – skôr ako šteklenie alebo svrbenie, než bolesť. Bol to hlad, ten príznačný hlad. On si však zakázal podvoliť sa mu.

Profesor pobehoval po miestnosti ako fretka a kládol otázky.

Jungkook zámerne uprel pozornosť na tohto muža. Najprv bol zmätený, pretože hoci nikto zo študentov nepoznal odpoveď, otázky stále pokračovali. Potom si však uvedomil, že to je profesorov úmysel. Zahanbiť študentov tým, čo všetko nevedia. Teraz si práve vyhliadol ďalšiu obeť, chlapca, blondiaka s jemnou tvárou. Jungkook sa znechutene prizeral, ako ho profesor sužuje otázkami. Keď sa od študenta odvrátil, aby oslovil celú triedu, mladík vyzeral úplne zničene.

,,Vidíte, čo mám na mysli? Ste presvedčení, že ste úplne skvelí, keď ste sa dostali až do maturitného ročníka. Lenže niektorí z vás nie sú pripravení ani na maturitu v materskej škole. Ako tento!" Ukázal na blonďatého chlapca. ,,Nemá ani potuchy o francúzskej revolúcii. Myslí si, že Mária Antoinetta bola hviezdou nemého filmu."

Študenti okolo Jungkooka sa začali znepokojene vrtieť. Čítal v ich mysliach zlosť a poníženie. A strach. Všetci sa báli toho malého chudého muža s očami ako lasička, dokonca aj svalovci väčší ako on.

,,No dobre, skúsime iné obdobie." Profesor sa obrátil späť k rovnakému chlapcovi, ktorého trápil predtým. „V období renesancie…“ Odmlčal sa. ,,Viete dúfam, čo je renesancia?" Na hlboké ticho profesor reagoval ťažkým povzdychnutím. ,,Je to obdobie medzi trinástym a sedemnástym storočím, kedy Európa znovu objavila skvelé myšlienky starého Grécka a Ríma. Obdobie, ktoré zrodilo toľko veľkých európskych umelcov a mysliteľov." Keď chlapec zmätene prikývol, pokračoval: ,,Čo asi počas renesancie robili študenti vášho veku v školách? No? Nejaké návrhy? Čo by ste hádali?"

Chlapec sťažka prehltol. S chabým úsmevom vyhlásil: ,,Hrali futbal?"

Trieda sa rozosmiala a profesorova tvár potemnela.

,,To sotva!" vyštekol a trieda stíchla. ,,Vy si myslíte, že žartujem? Vo vašom veku už študenti boli zbehnutí v niekoľkých cudzích jazykoch. Tiež ovládali logiku, matematiku, astronómiu, filozofiu a gramatiku. Boli pripravení pokračovať na univerzite, kde sa vyučovalo v latinčine. Futbal by bol absolútne tá posledná vec na…"

,,Prepáčte," tichý hlas zarazil učiteľa uprostred kázania.

Všetci pozerali na Jungkooka.

,,Čože? Čo ste to povedali?"

,,Povedal som prepáčte," zopakoval Jungkook, zložil si okuliare a postavil sa. ,,Ale mýlite sa. Študenti v období renesancie boli vedení, aby sa zapájali do herných aktivít. Učili sa, že v zdravom tele sídli zdravý duch. A naozaj hrávali tímové športy ako kriket a dokonca aj futbal."

Otočil sa k blondiakovi a usmial sa, on tiež nepatrne podvihol kútiky.

,,Ale najdôležitejšia vec, ktorú ich vyučovali, boli dobré mravy a zdvorilosť. Som si istý, že to stojí aj vo vašej knihe," dodal Jungkook.

Študenti sa škerili. Profesor zčervenal v tvári ako rak a prskal. Jungkook sa mu naďalej pozeral do očí a po ďalšej minúte to bol profesor, kto prvý uhol pohľadom. Zazvonilo.

Jungkook si rýchlo nasadil okuliare a pozbieral si knižky. Už na seba upozornil viac, než mal, a nechcel sa znovu pozerať na toho hnedovlasého chlapca. A okrem toho sa odtiaľto potreboval dostať rýchlo preč. Známy pálivý pocit v žalúdku silnel.

Keď prišiel k dverám, ktosi zavolal: ,,Hej! Oni naozaj vtedy hrali futbal?"

Nedokázal si pomôcť a zazubil sa cez rameno. ,,Ale áno. Občas aj s hlavami, ktoré odsekli vojnovým zajatcom."

***

Taehyung sa pozeral, ako odchádza. Zámerne sa od neho odvrátil. Úmyselne ho ignoroval, a to pred Jaem, ktorý ich sledoval ako ostriež.

V očiach ho pálili slzy, ale v tej chvíli mu v mysli horela jediná myšlienka. Musí ho mať, aj keby ho to malo stáť život. Aj keby ich to malo oboch zabiť, bude ho mať.

Za chyby sa ospravedlňujem. Vote a komentáre (veľmi)potešia.

                                            Vaša M. 💙💚