Upírske denníky:Prebudenie (Taekook)

Kapitola 25✔️

Taehyung

„Ponáhľaj sa!" zavolal Jimin od dverí telocvične. Vedľa neho čakal školník, pán Shelby.

Taehyung vrhol posledný pohľad na vzdialené postavy hráčov, a potom neochotne prešiel po asfalte, aby sa pripojil k Jiminovi. „Len som chcel povedať Jungkookovi, kam idem," vysvetlil.

Aj po týždni s Jungkookom ešte stále cítil nával vzrušenia pri obyčajnom vyslovení jeho mena. Každý večer za ním prichádzal domov, okolo západu slnka sa objavil pri dverách s rukami vo vreckách s vyhrnutým golierom bundy.

Zvyčajne sa prechádzali súmrakom, alebo sedeli na verande a rozprávali sa. Hoci to nevyslovili, Taehyung vedel, že to je Jungkookov spôsob, ako sa vyhnúť tomu, aby spolu boli osamote v súkromí. Od tej plesovej noci si na to dával pozor.

Chráni moju česť, pomyslel si Taehyung s úškrnom a s bodnutím pri srdci, pretože hlboko vo vnútri vedel, že v tom je niečo viac.

„Nedokáže bez teba byť ani jediný večer,"
vyhlásil Jimin zhurta. „Ak sa s ním pôjdeš rozprávať, tak tam zostaneš veky a ja by som sa rád dostal domov včas na večeru."

„Dobrý deň, pán Shelby," pozdravil Taehyung školníka, ktorý stále trpezlivo čakal. K jeho prekvapeniu privrel jedno oko a okázalo na neho žmurkol.

„Kde je Jin?" spýtal sa Tae.

„Tu," ozvalo sa zozadu a objavil sa Jin s kartónovou krabicou plnou šanónov a zápisníkov v náručí. „Mám tie veci z tvojej skrinky."

„To je všetko vaše?" čudoval sa školník. „Tak dobre, chlapci, potom za sebou zabuchnite a zamknite, rozumiete? Ručíte mi za to, že sa nikto nedostane dovnútra."

Jimin, ktorý sa chystal vojsť, sa krátko zarazil a povedal opatrne: „A ste si istý, že nie je nikto už vo vnútri?"

Taehyung ho šťuchol medzi lopatky: „Ponáhľaj sa," napodobňoval ho nevľúdne. „Chcem sa dostať včas domov na večeru."

„Vnútri nikto nie je," uistil ich pán Shelby a pod fúzmi mu cukali ústa do úsmevu. „Ak budete niečo potrebovať, tak volajte - budem blízko."

Dvere sa za nimi zavreli s podivne definitívnym zvukom.

„Práca," vyhlásil Jin odovzdane a položil
škatuľu na podlahu.

Taehyung prikývol a rozhliadol sa po prázdnej miestnosti.

Každý rok Študentská rada na ich škole organizovala v období Halloweenu charitatívnu zbierku formou strašidelného domu, kde návštevníci platia vstupné.

Taehyung bol v prípravnom výbore posledné dva roky spolu s Jiminom a Jinom, ale byť jeho predsedníkom bolo niečo iné. Musel robiť rozhodnutia, ktoré sa dotknú ostatných, nemohol sa jednoducho len spoliehať na prácu z minulých rokov.

Na strašidelný dom obvykle prerábali sklad dreva, ale vzhľadom na rastúce znepokojenie v meste bolo rozhodnuté, že telocvičňa bude bezpečnejšia. Pre Taehyunga to znamenalo prekombinovať celý vzhľad interiéru, lenže do Halloweenu už zostávali iba tri týždne.

„Je to tu vážne dosť strašidelné," povedal ticho Jin.

Naozaj je čosi znepokojujúce na tom, že sme vo veľkej zatvorenej miestnosti, pomyslel si Taehyung. Zistil, že hovorí tlmeným hlasom: „Poďme to najskôr zmerať," vyzval ich.

Prešli miestnosť a ich kroky zneli dutou ozvenou.

„Tak dobre," vyhlásil Taehyung, keď skončili.
„Dáme sa do práce."