the waiting heart.

bonus :: časť šiesta.

Mala by som sa zobudiť. Pretože toto bol iste zlý sen. Ten najhorší. Čosi, čo mohlo byť idylkou skončilo ako katastrofa. A to ešte nebol koniec. Cítila som to v kostiach.

Musela som sa dostať z Calumovho náručia. Ihneď. Aj keď som sa tam cítila v bezpečí a jeho dotyk mi bol tak známy, bolo to neprípustné. Billy sa rozvzlykal a tak som to vzala ako najlepší dôvod vzdať sa pevného hrejivého stisku.

Zaznamenala som ako neochotne Calum uvoľnil stisk. A potom sa to stalo. Ten drobný dotyk, pri ktorom sa mi chcelo plakať zúfalstvom. Dlaň položil na môj pás, bola príjemne teplá, poznala svoje miesto. No bolo to len na okamih.

„Mal by som ísť," zamrmlal  zdržanlivo a keď som naňho pozrela, uhol pohľadom. Následne som si zakázala dívať sa naňho, pretože to všetko len viac zhoršovalo. Čím dlhšie na ňom môj pohľad spočíval, tým nepredstaviteľnejšia sa mi zdala rozlúčka.

Vzala som Billyho na ruky, on tie svoje automaticky obtočil okolo môjho krku a ticho mi plakal do ramena. Chcela som ho utíšiť, zariadiť veci tak, aby sa netrápil a aby sa to už nemuselo opakovať. Lenže to však nebolo v mojej moci.

„Nie," vyhŕkla som až príliš rýchlo, len čo mi došiel význam jeho slov.

Moja odpoveď spôsobila, že sa jeho výraz uvoľnil, aj keď stále bol rozpačitý, videla som ako uvažuje o správnosti môjho rozhodnutia. Predsa len...Lucas je Lucas.

„Nie som si istý, či je vhodné zostať, keď..." ozval sa nesmelo a zablúdil pohľadom k schodisku.

„Ním sa netráp," odvetila som ihneď. Prepádala ma nevyvrátiteľná skutočnosť, že som s chlapcom predo mnou zažila už kadejaké momenty. A dôkaz jedného z nich mi hovie v náručí.

Lenže to, že som mu potykala len kvôli tomu, že som sa dala uniesť minulosťou, mi ukázali až jeho slová: „Dúfal som, že si potykáme," vyslovil s výdychom.

Zarazila som sa. Došľaka. Nemohla som na sebe však nechať poznať, že som prepískla vlastné hranice. A tak som zvolila úsmev, ktorý mi opätoval.

„Diana," až teraz som k nemu natiahla ruku, ktorá už žiadostivo čakala na jeho dotyk.

„A ďalej?" ozvalo sa neprítomné mrmlanie.

Zasmiali sme sa obaja. Za uvoľnenie atmosféry som mohla ďakovať svojmu synčekovi, ktorého už plač opustil, len smutne poťahoval nosom. A poznámku si nemohol odpustiť.

Doteraz neviem prečo, no Bilius Thomas si rovnako váži i svoje druhé meno a potrpí si pri predstavovaní alebo oslovovaní na to, aby boli vyslovené obe.

„Diana Maria," opravila som sa s pobaveným úsmevom. Moja dlaň ešte stále čakala vystretá predo mnou.

„Calum Thomas," daroval mi špeciálny úsmev. Konečne uchopil moju ruku do svojej dlane a slabo ju stisol. Chcela som viac, no musela som sa krotiť, pri najhoršom si aj vylepiť facku. Nepoznáme sa.

„Takže," nadýchla som sa, olizujúc si pery. Chcela som naťahovať chvíľu, aby sme spolu strávili čo najviac času. Možno ako rodina. Ja, Billy a Calum, aj keď oni dvaja o ničom netušili.

„Som hladný," zahlásil Billy, neberúc ohľad na to, že mi skočil do reči a zrušil tak možnosť môjho rozhovoru s Calumom.

Už-už som ho chcela vziať do kuchyne, pretože obed bol už iste dávno hotový. Spoliehala som sa na to, že v poslednom momente mi napadnú slová, akými by som Caluma presvedčila, aby ostal.

No moje nádeje boli v momente zrušené, pretože sa ozval náš hosť. Na krk mi dýchalo sklamanie. Chce odísť, určite.

„Počuj, kamoš," prihovoril sa k Billymu, ktorý naňho uprel svoje verné očiská „čo keby si maminu počkal v kuchyni?"