Čierny Vlk sa v ten deň v škole neukázal. Jeho bývalá bola mŕtva a mne po tejto novo získanej informácii zvieralo hrdlo i srdce ďalší týždeň. A čo bolo ešte horšie, nemala som ani najmenšiu možnosť sa ho na to opýtať.
V škole sa neukázal presne dvanásť dní. Nedal o sebe vedieť, ani náznak toho, že by ešte existoval. Dokonca som sa pristihla pri tom, či som si to náhodu nevymyslela a šokujúca informácia ma len dostala späť do reality.
No bolo jasné, že Čierny Vlk, Robin Hood – volajte si ho ako chcete, je skutočný. Avšak teraz po ňom ostalo len nespočetné množstvo otázok, ktoré okupovalo myseľ zmäteného a poblázneného dievčaťa.
A spomienky. Tie mali tú najmocnejšiu silu. Každý večer som zaspávala so spomienkou naňho, pripomínajúc si jeho dotyky a ráno som vstávala s predstavou o jeho medovom hlase. Každým dňom, čo som ho nevidela, som si pripadala ako väčší cvok.
Plakala som. I napriek tomu, že som si to zakázala, v hlave si nadávajúc do úbohých sliepok, zabrániť slzám som nedokázala. Plakala som smútkom, plakala som od hnevu, plakala som beznádejou.
Stále sa našlo niečo, čo mi stislo srdce a vohnalo slzy do očí. A stále s tým mal čosi dočinenia On. V jednom momente som ho milovala a v druhom som ho preklínala nenávisťou.
Tento pocit ma však netrápil viac ako nevedomosť. Tá bola najhoršia. Nevedela som nič - kým vlastne je, kde práve je, prečo odišiel. Chcela som odpovede, i keď som sa ich bála.
Občas som premýšľala, čo vlastne cítim, preberajúc sa v tom zmätku pocitov. Spomenula som si na to ako povedal, že mu síce zatiaľ patrí len moja myseľ, no nadíde deň, kedy mu bude patriť aj moje srdce.
Myslím, že ten deň už nastal. Bola som odsúdená milovať ho, aj keď som sa bránila. Láska bola však silnejšia ako ja.
★☆★
Bol piatok, keď som sa rozhodla všetko skončiť. Nie, nemala som v úmysle ublížiť si. Ešte stále som nechcela skončiť ako druhé dievča na zozname Robina Hooda, ktoré zomrelo od lásky k nemu.
Chcela som vypadnúť. Odísť z domu, ktorý ma zväzoval a pripomínal mi ten večer, keď sme spolu ležali v mojej posteli a on ma objímal.
Nemala som však parťákov, ktorí by ma priviedli na iné myšlienky. A tak som musela ísť do sveta na vlastnú päsť.
Státie pred šatníkom mi nezabralo príliš veľa času. Nešla som na lov a okrem toho, čas strávený s Čiernym Vlkom ma odnaučil zakladať si na bezchybných luxusných outfitoch.
Pred deviatou som si chytila taxík, ktorý ma odviezol do centra. Hovela som si na zadnom sedadle, skleneným pohľadom sledujúc ubehajúci večer za oknami.
Netušila som, čo budem robiť v klube sama. Možno si objednám drink a nájdem si nejakú babskú spoločnosť. Nechcela som nič iné, len vypnúť a priviesť sa na iné myšlienky.
Taxík zastal pred klubom, ktorý bol na adrese, ktorú som zadala vodičovi pred odchodom. Zaplatila som s vďačným úsmevom.
Práve som taxikárovi podávala bankovku, keď som si všimla svoju dlaň. Už znova bola akoby neporušená, žiaden znak po jazve, ktorá tam ešte pred dvanástimi dňami bola.
Ihneď sa mi zas a znova vybavil večer v prítmí mojej izby. Ležala som v Jeho objatí, hlava mi ležala na tej pevnej hrudi, ktorá vyžarovala teplo. Bola som obklopená pocitom bezpečia a v žalúdku mi vybuchovali ohňostroje.
Väčšinou sme mlčali a len si užívali spoločnosť toho druhého. Kreslil mi po náhodných častiach odhaleného tela kadejaké obrazce.
Cítila som ako z jeho bruška na prste vychádza tá elektrizujúca energia, ktorá sa mi príjemne zabodávala do pokožky. Mala som pocit, že mi dodávala silu.
KAMU SEDANG MEMBACA
the waiting heart.
Fiksi Penggemar"Bolo to ako čítať knihu. Bola mi otvorená, nič netušila. Nechala človeka, o ktorého existencii ani netušila, aby si v nej listoval." || epilogue without a prologue. Fantasy. AU fiction. Dokončené. NEPREŠLO JAZYKOVOU ÚPRAVOU.