the waiting heart.

settle down with me.

Bolo choré tak veľmi riskovať, no Thomas ostal na noc. Bez slova ma po našom rozhovore osušil a preniesol do postele. Najprv som mala pocit, akoby mu každý dotyk, ktorý mi venoval, prinášal bolesť. Bolo pre mňa však priťažké pochopiť prečo.

A okrem toho, všetku svoju pozornosť som venovala iným a príjemnejším veciam, ktoré sa ho týkali. Potichu som obdivovala jeho polonahé telo, snažiac sa vtisnúť si do mysle každučký detail, ktorý ho robí tak nádherným.

Ťažké, unavené viečka mi každú sekundu padali nadol. Vyčerpaniu som sa nedokázala brániť, no pohľad na Thomasa ma držal pri vedomí. Ležali sme tvárou k sebe a jeho ruka ma objímala okolo pása. Cítila som na svojej tvári  vzduch, ktorý vydychoval.

A znova sa to dialo. Ponúkal sa mi. Ledva do pol pása zakrytý, dráždiac ma nahou hruďou. Často som pohľadom tekala od jeho očí k tmavej pokožke, bez pocitu hanby. Asi by som si nikdy neodpustila, keby som jeho horúce telo odignorovala a zaspala.

Bola som tak blízko, len centimeter nás delil od toho, aby sa naše nosy dotkli. Tak málo stačilo a mohol ma pobozkať. Držal ma pri sebe, tisnúc ma do jeho energického poľa. Náhle ma oblialo teplo.

Bola som na pokraji spánku, namáhavo klipkajúc viečkami. Inhalovala som posledné dúšky jeho vône, ktorá ma ešte väčšmi uspávala. Pripomenulo mi to detstvo, keď starký kosil trávu a stará mama presádzala kvety. Jeho vôňa mala niečo do seba, bola výnimočná i napriek jej jednoduchosti.

Všimla som si, že Thomas takisto nespí. Vytrvalo držal oči otvorené, bez náznaku únavy. Slabo som sa pousmiala, keď mi pohľad padol k prívesku visiacemu na jeho krku. Ležal mu na opačnej strane od srdca. Zvláštne, no už by som si ho bez neho asi nedokázala predstaviť.

Pozdvihol ruku a odhrnul mi prameň vlasov, ktorý mi spadol do tváre. Bola som však tak unavená, že som to ani nevnímala. Oplatil mi skromný úsmev.

Možno to vyznie divne, no jeden takýto úsmev pre mňa znamenal viac ako desiatky zbytočných slov. Keď sa na mňa díval tým krehkým pohľadom s pozdvihnutými kútikmi. Dýchal pravidelne a ja som cítila ako mi odovzdáva svoj pokoj, pohládzajúc ma na duši.

Za Thomasovým chrbtom začalo svitať. Slnečné svetlo sa dralo spoza horizontu, aby ho zozadu ožiarilo. A mne sa hneď naskytol ten najkrajší pohľad. Akoby jeho telo vzbĺklo a nie, nebolo to len vďaka svetelnému efektu, ktoré spôsobilo slnko.

Cítila som niečo vo vzduchu, niečo, čo ho obklopilo. Len čo jeho brušká prstov prešli v tom momente po mojom líci, pocítila som jemné vibrovanie. Viac som sa nedokázala ovládať a privrela som oči.

Bolo nevysvetliteľne príjemné ležať tam a zaspávať v jeho objatí. Vstrebávať pri tom energiu, ktorou oplýval ešte väčšmi ako pred svitaním. Doslova ma pohlcoval, každý kúsoček mňa mu patril. A on to vedel.

Možno práve preto som čoskoro prijímala jeho nežné bozky, ktoré mi vtískal do pier. Nechala som ho, aby ma obdarúval svojou štedrosťou a láskou. Celé telo sa mi chvelo, bol to blažený pocit. Tak neopísateľný.

Nenamáhala som sa robiť bozky dravšími alebo vášnivejšími. Stačili mi jeho motýlie dotyky a spôsob, akým ich podával. Jeho blízkosť, ktorá ma napĺňala od končekov prstov na nohách až po ten najposlednejší vlas na hlave. Na moment bol môj život znova kompletný.

Premohla som sa a ešte raz som pootvorila oči. V tej chvíli sa Thomas jemne odtiahol a daroval mi ďalšie pohladenie. Chcela som sa pousmiať, no nevládala som. Noc bola vyčerpávajúca a to nie len fyzicky, ale aj psychicky. Už toto bolo nad moje sily.

Jediné, čo som si za ten krátky moment stihla všimnúť, bol jeho prívesok. Mimovoľne sa hompáľal, aj keď Thomas bol neporušene pokojný. Pomaly som zaklipkala.

Bála som sa znova zavrieť oči. Čo ak sa znova zobudím sama a po Thomasovi nebude ani stopy? Čo ak sa už nevráti?

„Spi sladko,“ zašepkal skoro nečujne a pritisol svoje horúce mäkké pery na moje čelo. Prikývla by som alebo mu na to niečo odvetila, no únava mi to nedovolila.

Mojou odpoveďou bolo len víťazoslávne zatvorenie viečok. S nezameniteľne nádherným pocitom na srdci som sa oddala bezsennému spánku. Svoj sen totiž žijem, keď sú moje oči otvorené.

Možno, že sa mi to len zdalo. Možno som si to len vo chvíli zaspávania predstavila. Možno sa to vôbec nestalo. A možno je opak pravdou.

Bola som si však istá, že sa pravdu tak skoro nedozviem. Mohla som sa len domnievať, či tie dve slová skutočne vyšli z Thomasových úst.

Ľúbim Ťa.

☆★☆

Nedokázala som odhadnúť momentálny čas, keď som sa zobudila. Za oknom, bol pravdaže jasný deň, na moment sa mi dokonca zazdalo, že počujem čvirikanie vtákov. Keď som sa však poriadne prebudila, neušlo mi to, na čom záležalo najviac.

Moje oči padli na prázdne miesto vedľa mňa. Srdce mi stislo, ťažko som sa nadýchla a vydýchla. Ako som aj mohla čakať, že ostane? Mala som predvídať, že znova zdúchne. Stisla som pery a tvár zaborila do vankúša. Prečo ja? Prečo on?

Chcelo sa mi plakať beznádejou. Kde ho mám isť teraz hľadať? Chce vlastne, aby som za ním šla? Prečo zrazu, keď bolo všetko tak jasné, sa veci znova rozmazali? Prečo, došľaka, odišiel, keď mi sľúbil, že už neodíde?!

Cítila som ako hnev prevláda nad sklamaním a naplňuje moje telo. Stisla som v dlaniach prikrývku, kompenzujúc si tak všetky pocity, ktoré sa mi vynorili. Kde stále utekáš, Thomas?

Odpoveď sa mi dostala, len čo som začula hlasy z prízemia. Nastražila som uši, sústrediac sa na každý zvuk. Boli však nejasné, obrovské priestory vily ich pohlcovali.

A tak som vstala, zamotávajúc sa do župana. Ešte raz som sa nadýchla a vykročila z izby, opúšťajúc príjemné, domácke teplo. To totiž v ostatných miestnostiach domu chýbalo.

Pomalými krokmi som schádzala dolu točitým schodiskom, ktoré sa zrazu zdalo nekonečne dlhé.

„Varovali ťa a robím to aj ja. Znova. Daj Diane Marii pokoj. Inak-“

„Inak čo?“ oponovali späť dva hlasy. Jeden bol môj a ten druhý...

„Diana,“ zalapal po dychu Thomas a viditeľne zbledol v tvári.  

■●■●■●■

Veľmi pekne ďakujem za komentáre k predošlej časti, som veľmi rada, že ste povedali svoj názor, väčšina z toho mi pomohla, aj keď niektoré dotazy nebudem môcť uskutočniť vzhľadom na to, čo s touto vecičkou chystám. Veď samy uvidíte, snáď vám vyhoviem :-) (BTW 4K READS, OMG THANKS)

Nakoniec mi dovoľte osobitne poďakovať @Melounfan, ktorej komentár mi vnukol nápad, ktorý hodlám po skončení poviedky realizovať. Ide o akýsi bonus, ktorý bude mať cca. 3 časti a bude z Calumovho pohľadu. Vrátime sa v ňom späť na začiatok poviedky, ako videl Dianu on a budem sa snažiť v nej vysvetliť všetko, čo bolo nejasné a čo si Diana nedokázala vysvetliť. Čo na to hovoríte?

Dobre. Koniec. Dúfam, že sa vidíme v piatok. ilysm, guys :-)