Malé kvapôčky vody dopadali na na Lilynu tvár. Sedela tam už hodiny a počúvala zvuky vodopádu , ktorý v pravidelných rytmoch dopadal do vody pod ním a spolu s okolím tak vytváral neuveriteľnú symfóniu zvukov. Lily sem za posledé dni chodila často. Toto miesto ju istým spôsobom upokojovalo a pripravovalo na nasledujúce prebdené noci a svetlo dňa , ktorého sa bála. Čakala ju ťažká voľba. No Lily vnútri už dávno vedela ako sa rozhodne. Chcela sa zbaviť bolesti , ktorá ju prenasledovala od jesene , pre ktorú nemôže spávať , bolesti , ktorá ju zožiera z vnútra a pomal zabíja.
„ Prepáčte, že otravujem. Len sa chcem spýtať , či vás niečo netrápi.
Lily sa otočila aby videla na toho , kto prehovoril. Za ňou stál čiernovlasý , povyšší chalan s ázijskými črtami tváre. Pokrčila plecami. Neznými si prisadol.
„ Volám sa Daniel." natiahol k nej ruku.
„ Lily."
„ Viete, šiel som okolo a keď som vás videl, napadlo ma , či náhodou nechcete skočiť, no viete ako to myslím, tak som sa pristavil."
„ Nie nechem." zasmiala sa. „ Len sa snažím prečistiť si myseľ."
„ Takže meditácia, heh?"
„ Meditáciou by som to nenazvala. Len som si potrebovala pretriediť myšlienky a upokojiť sa."
„ V tom prípade pôjdem. Rád som vás spoznal Lily."
Už , už vstával ale Lily ho zastavila: „ Nie nechoďte. Naozaj ma niečo trápi." Daniel sa pousmial a sadol si späť.
„ Som samé ucho."
„ Neviem presne ako to povedať. Ešte nikomu som to nerozprávala." Povedala trochu nervózne.
„ Skúste sa zhlboka nadýchnuť a rozmyslite si , čo chcete povedať."
Lily sa nadýchla .
Keď mu to poviem, možno to prestane . Všetky tie nočné mory...
„ Začalo sa to na začiatku Júla." začala. „Rodičia sa stále hádali ale pred všetkými sa tvárili akoby sa nič nedialo. Prišla k nám na návštevu celá rodina a doma bol strašný zmätok. Nikto si ma nevšímal. Vždy som bola strčená niekde na okraji. Nikto ma nepočúval, moje sesternice ma úplne ignorovali, priateľ bol vo Švédsku. Cítila som sa neskutočne sama , k tomu mama odišla na pár dní lebo sa s otcom hrozne pohádali. Všetkým povedala , že je to kvôli práci. Ale ja som ich počula , jediná som vedela čo sa stalo.
A vtedy prišiel Adam. Ako jediný si ma všímal a venoval sa mi. Čo viac si malé dievča ako ja moho v tedy priať, nie? Brával ma na rôzne výlety s jeho kamarátmi a všetko sa zdalo byť perfektné. Na pár týždňov mi môj priateľ a všetko ostatné vyfučalo z hlavy.
Raz sme boli na pláži a...."
„ Čo sa tam stalo? Len to povedzte." Nabádal ju Daniel.
„ Spali sme spolu. Vtedy ma prepadli prvé výčitky. Nemala som to robiť, teraz to viem. Ale bolo už neskoro." V očiach sa jej myhol tieň pochybností. Daniel si ho všimol.
„ A to je všetko?" spýtal sa jemným hlasom. Lily sa roztriasla. Slzy jej stekali po tváry , snažila sa nabrať dych ale nešlo to. Dusila sa vlastnou vinou. Daniel ju objal.
„ Zabila som ho...." vzlykala „...vlastné dieťa. Nechela som.. naozaj nie... Je mi to ľúto..."
„ To bude v poriadku." Utešoval ju šeptom Daniel.
„ Je mi to ľúto... tak strašne ľúto." šepkala naďalej.
***
Keď Daniel odišiel , Lily sa zahľadela do vodopádu. Bola rada, že zo seba všetko dostala. Možno mal Daniel pravdu a všetko bude v poriadku. Možno.
No teraz sa musela Lily sústrediť na svoju úlohu. Opäť mala „ víziu". Starý muž v nej priznal,že sa chystá zopakovať plán Temného pána. Chce uniesť Rose a zabiť ju. Pomstiť sa. A to Lily nemohla nechať len tak.
Toto ste nečakali , čo?
V prvom rade vám chcem opäť poďakovať, za to , že to stále čítate :)
Po druhé , sa ospravedlňujem. Rozbil sa mi noutbuk, takže teraz zdieľam jeden s rodičmi a bratom. t.z. nemôžem písať tak často akoby som chcela. pokúsim sa ďalšiu časť pridať čo najskôr. XD
P.s. už sa blížime do finále, nejaké typy kto môže byť starý muž?
YOU ARE READING
Lily Luna
FanfictionNa Rokforte prežila krásne 4 roky, ale čo ju čaká nasledujúce tri? Lebo staré spomienky môžu ožívať.