Lily Luna

Podivný

   Keď   jej vykrútil ruky a zviazal ich, nekričala.

  Keď jej zaviazal oči , nebránila sa.

 Keď sa premiestnili, prišlo jej zle . 'Únosca' ju posadil na metlu a spolu odleteli. Na krku cítila jeho teplý a ťažký dych. Asi mu prišlo namáhavé riadiť vôbec riadiť metlu, nie to s ďalším človekom.

 Lily v duchu rátala sekundy. Keď pristali , bola na čísle 625 a trochu dezorientovaná. Kráčali niekoľko ďalších minút, kým opäť zastali. 

 Rozviazal jej šatku. 

 Už nebolo svetlo.  Možno im to trvalo viac ako si myslela. Alebo už neboli v Amerike.

  Chvíľu trvalo , kým si privykla na tmu.  Stáli na zarastenom nádvorí. Tráva siahala Lily až po kolená. no nádvorie bolo súčasťou väčšieho celku. Stál tam  veľký viktoriánsky dom , s rozbitými oknami, vyvalenými  dverami a pravdepodobne pár spiacimi bezdomovcami.  Bol tam aj malý záhradný domček, ktorý sotva stál.  Práve z neho vykukol chlapec, ktorého Lily poznala . Ten Bifľomorský chlapec, ktorý sa neustále vláčil za Lily a Scorpiusom.  

 Ramon? Robert? 

 Nie Rick.

 A bol tam aj muž z Lilyních snov. Stál jej obrátený chrbtom, jeho  šedivé vlasy povievali v jemnom vánku. Keby neboli také mastné, možno by to bolo pôsobivé.

 " Vítam ťa ." povedal muž no stále sa neobracal.  Jeho hlas bol starý a unavený, no stále plný nenávisti . Otočil sa na opätku a Lily mohla vidieť jeho tvár.

 Jeho tvár bola....dlhá. Mal vysoké čelo a ostrú bradu, kedysi možno býval aj trošku pekný. Líca mal  prepadnuté. Koža na ňom doslova visela. Takmer nemala visieť na čom. Spopod roztrhnutého oblečenia mu boli vidieť vystupujúce kosti. Ale čo Lily najviac zarazilo na jeho výzore, boli oči. Mal ich šialené. Doslova z nich sršalo šialenstvo, hnev a nenávisť.

  Prahol po pomste. 

  Podišiel k nej a ten  ,ktorý ju sem priviedol, jej kúzlom rozviazal ruky. 

 " Dovoľ , aby som sa ti predstavil." povedal muž . Oči mu behali po Lilynej tvári a skúmali ju. Chladne sa uklonil : " Moje meno je Rodolphus Lestrange. A rád ťa konečne spoznávam , Lily Luna Potterová." 

 Rodolphus Lestrange. Manžel Bellatrix Lestrangeovej. Myslela som, že je zavretý so smrťožrútmi v Azkabane.. a pravdepodobne dávno po smrti. 

 " Zdravím." usmiala sa na neho. 

 Nesmiem dať na sebe poznať strach. 

Ruky mala stále za chrbtom. Snažila sa nahmatať svoj prútik ale nebol tam.

 Samozrejme , že tam nie je, ty hlúpa hus! Teraz musím vymyslieť niečo iné.... Čo ma to len napadlo?

  "  Obdivujem tvoju odvahu. Veľmi sa podobáš na svoju starú matku, i ona bola odvážna. Škoda, že zaplatila životom." v očiach sa mu zalesklo.

 Lily skúmala okolie, hľadala niečo, čím by sa mohla brániť.

 " Ale teraz k veci," zasmial sa Rodolphus. " Ja nie som ako Temný pán, ten sa rád rozprával. Ja mám radšej činy."

 Lily nevedela , čo má očakávať . O čo tomuto šialenému chlapíkovi ide?

 " CRUCIO!" vykríkol  s prútikom namiereným na Lily.

 Akoby ňou prešlo desať tisíc ostrých ihiel. Akoby ju ponorili do vriacej vody. Akoby ju krájali na milióny malých kúskov.

 Lily kričala . Kričala od bolesti. Kričala , keď ju vzniesol do vzduchu.

 Príliš to bolelo.  Plávala . Plávala v  bolesti.

 A  tak prestala kričať. Začala prosiť. Aby prestal, aby ju nechal ísť, dá mu čo chce len , len  keď prestane.

 " Prosím." šepkala , keď prestal. Slzy jej zmáčali tvár a padali na špinavú zem. " Už nie, prosím."

 " Kam sa podela tvoja odvaha a úsmev?

 " Prosím." plakala na ďalej. "Čo odo mňa chcete?"

 " Óch." opäť sa zasmial, tento raz to bolo iné. On si to užíval. Užíval si pohľad na jej utrpenie.  " Ty nie si jediná, kto mi ublížil. Kto ublížil mojej žene. Je tu ešte niekto, a ja viem, že ho poznáš. Ricky , priveď nášho hosťa. "

 Pre neustávajúci plač , nedokázala takmer dýchať.  Celá sa triasla . Sa ťažkosťami sa jej podarilo posadiť. 

 Bol tam on. Scorpius. Teraz to už chápala. Scorpius Malfoy. Malfoy. Malfoyová. Narcissa Malfoyová. Narcissa Blacková. Bellatrix Blacková. Bellatrix Lestrangeová. Rodolphus Lestrange. Ja som Potterová. Moja mama je Ginevra Potterová. Ginevra Weasleyová. Molly Weasleyová. Ona zabila jeho ženu. Tak preto....

 " Obe vaše rodiny, ublížili môjmu srdcu." povedal pokojne Rodolphus.  " Teraz , je čas , aby za to pykali."

 Scorpius vyzeral, akoby aj jeho mučili.  Vo vlasoch mal vetvičky  a lístie. Na tričku mal krv. 

 " Rick, dáj nášmu priateľovi prútik. Zahráme si hru."

 Rick bez slova urobil ako mu Rodolphus kázal. Scorpius zovrel prútik v ruke. Rodolphus na neho namieril a bez slova vyslal zaklínadlo.

 " A teraz, môj drahý priateľu, sa zahráme. Rob s ňou čo chceš. Spomeň si ako ti ublížila. Bolo to strašné však? Oplať jej to."

 " Ja..." začal slabým hlasom Scor ale Rodolphus mávol prútikom a on stíchol. 

 " Ó ,áno, začnime niečím jednoduchým. Pre dnes stačí Cruciatus  aby si sa dostal do role." nadchýnal sa. Hovoril to akoby všetko bola len divadelná hra.

Scorpius ťažko zodvihol ruku s prútikom a zašepkal : " Crucio. "

Nie , prosím, nie. Scor........prosím....

Nedokázala hovoriť. Zvíjal sa na zemi a plakala od bolesti. Zatienilo sa jej pred očami. 

Prosím....

Lilyno telo ochablo. 

 " Vezmite ju niekto. Bez tak sa musíme pohnúť!" prikázal  Rodolphus. 

  Ruky. Niekto ma vzal na ruky. Určite je to otec. A keď sa prebudím , budem doma.  

 Áno som doma, vo svojej posteli a toto sa mi len snívalo. Bol to len sen. Nočná mora, ktorá už prešla....

 

 Na koniec , len poďakovanie za všetky komentáre a votes a reads a  za to , že toto ešte stále čítate :)  V piatok bude ďalšia časť ;)