Lily Luna

Lilyne tajomstvá

 

Milý deňníček ,

všetko je tu pripadá iné. Na rozdiel od Rokfortu tu fungujú muklovské prístroje. Som rada, že som si vzala svoj mobil. Áno mám mobil. Teta Hermiona ma na ňom naučila robiť. Aj tak si tam len púšťam hudbu. A ver mi, bez hudby by som neprežila. Nestále sa niečo deje. Decká z odtiaľto si z nás stále robia srandu. A ešte viac z tej ďalšej školy. Tá tretia škola, má veľmi ťažký názov na vyslovenie. Ale pokúsim sa ho napísať.

Volá sa: Štúrove lýceum . Pochádzajú zo Slovenska, to je v strede Európy.

 ( Moji drahý Potterheads, ak vám neprišiel/nepríde  v 11 list z Rokfortu, možno v 14 vám pošlú zo Štúrovho lýcea.)

Jedno dievča odtiaľ Miriam, mi vravela že je od 14 rokov. Nesmela mi prezradiť kde presne sa nachádza ale vravela, že je to najlepšia čarodejnícka škola v strednej Európe.

 

Cítim sa tak......skľúčene keď som so Scorom. Snažím sa mu vyhýbať ako najviac to len ide. Nechcem aby vedel, aby videl, aká som bola hlúpa.

Ale nemôžem si pomôcť. Stále ma to láka. No niečom som Teddymu sľúbila. A ja svoj sľub dodržím. Dúfam.

Lily zatvorila svoj denník a zamkla ho kľúčom  a potom kúzlom.  Pečlivo ho zahrabal pod veci v kufri a odišla z izby.

Vonku nebola zima. Práveže príjemne teplo. Niekto vravel, že sa celá škola nachádza v akej si čarovnej bubline a vďaka tomu si môžu vyberať počasie aké chcú. Lily tomu moc neverila. Skôr sa jej zdalo, že počasie sa mení podľa nálady obyvateľov tejto čarovnej bubliny. Teraz boli všetci plný očakávania.  O pár hodín mal byť Halloween. A tiež sa mali vyhlasovať reprezentanti škôl.

 Vošla do obrovskej spoločenskej miestnosti. Bola takmer prázdna. Sadla si pred velikánsky kozub. Celá miestnosť pripomínala fakultné klubovne. Na stenách viseli oznamy, obrazy, dokonca aj študentské ocenenia.  Uprostred stála Ohnivá čaša. Okolo nej sa vznášala veková hranica, ktorú vytvorili všetci traja riaditelia spoločne.  Polovica študentov už do nej hodila svoje meno.

 Lily sa pozerala do ohňa. Pre niekoho to mohol byť len oheň. Ale jej pripomínal teplo domova a nádej. Vyhrnula si rukávy. Jazvy na jej zápästiach  bolo stále vidno.  Mohla si tie jazvy odstrániť mávnutím prútika. Neurobila to. Chcela ich tam mať, ako pripomienku svojej naivnosti a hlúposti.

 „ Pri Merlinovej brade! Lily!“ vykríkol dievčenský hlas vedľa nej. Otočila sa. Za ňou stála jej sesternica Rose.  Lily onemela úžasom.

 Rýchlo stiahla rukávy späť: „ Čo tu robíš?“

 „ Ja...išla som svoje meno hodiť do čaše . Uvidela som ťa ako tu sedíš. Vieš už dlho som sa ti chcela ospravedlniť....“

 Postavila sa a objala Rose. Tá jej objatie obetovala.

 „ Si v poriadku?“ spýtala sa jej ustarosteným hlasom Rose.

 „ Hej , hej.“

 „ Lily.“ povedala trochu vyčítavo. „ Neklam. Videla som to. Ukáž.“ Odhrnula jej jeden rukáv.

 „ Rose... necháp to zle...“ hovorila ale prerušila ju.

 „ To je v pohode. Nemusíš hovoriť nič. Nie všetko sa dá vyjadriť slovami , niekedy stačí mlčať a všetko sa povie samo. Poď,“ chytila Lily za ruku tak ako to robili keď boli malé, „ Dáme si horúcu čokoládu.“

 Dnes už viac nedám. Ste skvelý , milujem vás , najradšej by som bozkávala zem po ktorej kráčate.<3 ^_^ <3 <3 <3 <3 <3  tým chcem povedať, že veľmi vám ďakujem za to , že toto vôbec čítate a prekonali sme magickú hranicu 394 reads ;)