Lily Luna

VČÚ a začínajú sa prázdniny

Lily s buchotom zavrela knihu transfugurácie. Už boli tri hodiny ráno a ona si ešte nedorobila všetky úlohy. „ Ak to takto pôjde ďalej, niečo sa ti stane.“ napomínala ju Melanie ešte v teň deň. No pri metlobalových tréningoch ( Horac, druhý triafač , sa rozhodol opustiť tím aby mohla Lily hrať) , Scorovi a učení na blížiace sa skúšky, nemala moc času na spánok. Plus, pred nedávnom zmizol jeden siedmak a ešte ho nenašli. Lily ho nepoznala moc dobre, veľa a spolu nerozprávali ale i tak bola podľa každého jeho najbližšia priateľka. Učitelia prehľadali celý areál. Nenašli ho.

Jediné po čom v tej chvíli snívala , bola pohodlná posteľ a kľud. Žiadne knihy, lebo z tej jej už šibalo, iba kľud a pohodu.

„ Och!“ zvolala na prázdnu klubovňu. „ Kedy už budú tie prázdniny?“ Ako sa dalo očakávať , nikto jej neodpoved. Zvalila sa na pohovku a na chvíľu zatvorila oči.

„ Myslíš , že sa nezobudí , keď jej nakreslím knírek?“

„Nebudeš jej kresliť knírek, a mimochodom  sú to fúzy.“

„ Veď je to jedno.“

„ Nie , nie je to jedno. Ako chceš zvládnuť VČÚ, keď nevieš hovoriť spisovne?“

„ Nemyslím si, že nám tam dajú takúto otázku.“

„ Nikdy nevieš. Mama vravela, že skúšajúci sú strašne prísny. Čo keď budú hodnotiť aj naše vyjadrovanie?!“

„ Toto už naozaj prehánaš Mel.“

„ Nemyslím. Všetko je možné.“

„ Neprebúdza sa ?“

Lily pomaly otvorila oči. Už nebola v klubovni. Chvíľu trvalo kým si zvykla na svetlo v miestnosti. Keď konečne dokázala rozoznávať tvary, uvidela pre sebou Tracy a Melanie. Obe boli oblečené v zelenej a striebornej.

„ Nie. Nie . Nie. Povedzte , že som nezmeškala zápas.“ šepkala Lily. Nervózne sa na seba pozreli. „ Vyhrali sme aspoň?“  spýtala sa.

Melanie si sadla na posteľ. „ Lily, je mi to ľúto. Vyhrali s obrovksým náskokom. Ale dobré je, že Scor chytil strelu.“  Usmiala sa ale vyzeralo to akoby chcela plakať. Všetci slizolinčania prežívali metlobal možno až moc emotívne...

„ Oni ma zabijú. Zabijú ma. Som mŕtva.“ povedala  sama pre seba. Pokúsila sa vstať z postele ale madam Pomferyová ju zastavila. „ Len lež. Potrebuješ oddych.“ prikázala jej. Lily si z nevôľov ľahla späť. „ Čo sa mi vlastne stalo?“ spýtala sa otrávene.

„ Odpadla si.“ pohotovo odpovedala Tracy. „ Keď si sa učila. Ráno ťa našli prváci. Dosť sa zľakli. Snažili sa ťa prebudiť a keď to nešlo išli po Missy.  Odniesli sme ťa do nemocničeného krídla. Spala si celé dva dni.“

„ Ja som ti to hovorila.“povedala Melanie akoby dopredu vedela všetko čo sa stane.

„ Typický slizolinčania. Niekto by na nich mával dávať pozor. Každý rok aspoň desiati len od nich...“ mrmlala si madam Pomfreyová popod nos. Tracy prevrátila oči na čo sa všetky veselo zasmiali. Zostali pri nej až kým ich madam Pomfreyová nevyhodila zo slovami,že Lily potrebuje ešte viac oddychu.

Na druhý deň ju pustili z nemocničného krídla a Lily sa vrátila späť k učeniu. Síce ju nikto nezabil ale  učitelia im dávali rovnako veľa úloh. Občas na  ňu niektorý z nich ustarostene pozrel. Postupne nebola sama koho učenie dohnalo až do starostlivých rúk madam Pomfreyovej. Onedlho u nej ležalo toľko študentov, že si vypítala pomoc z Nemocnice sv.Munga. No skúšky sa neodvolateľne blížili a nie len piataci boli nesvoji. Hovorilo sa, že ich príde skúšať sám Harry Potter, chlapec ktorý prežil , auror a nanešťastie aj otec troch detí ,z čoho jedno malo skladať skúšky pred ním.