Lily Luna

Ľalie na hrobe

   Lily takmer už zaspala, keď vlak zastal. Ulrich po ňu prišiel a vyviedol ju von . Ukázal jej smer , ktorým mala kráčať a ona šla. No dnes s ňou išiel i Ulrich. Niečo bolo zle a Lily sa v tom utvrdila ešte viac, keď videla, že  Rick, Lestrange a Scorpius  ich nasledujú. Rodolphus držal Scorpiusovi ruku na chrbte akoby mu pomáhal ísť v pred. Scorpius hľadel do zeme a ruky mal zastrčené vo vreckách nohavíc.  Pri pohľade na neho Lily v sebe objavila celkom nový pocit. Opovrhnutie. Opovrhovala Rodolphusom  . Kedysi si snáď myslela, že Scorpius jej ten pravý. Avšak , teraz, keď ho videla ako pokorne skláňa hlavu a poslúcha toho tyrana, bolo jej ho ľúto.

   Kráčala a v hlave spriadala plán ako oslobodiť seba i Scorpiusa .  "Dnes sa to musí stať! Podarí sa mi to!" dodávala si odvahu. " Oni nie sú neporaziteľný. Stačí mu zohnať prútik pre mňa a neho."                     V hlave sa jej rodili plán a tak si nevšimla, že všetci zastali. Ulrich ju chytil za zápästie aby zastala aj ona. Boli pri malej farme ,ktorú obkolesovali hory. V domčeku, ktorý stál v na jej okraji , sa ešte svietilo. Rodolphus poslal Scorpiusa aby naň zaklopal. Dvere otvoril tučný  malý muž s milou okrúhlou tvárou. Rodlphu sa k nemu priblížil. Záblesk zeleného svetla a muž ležal na zemi. Tak isto spravili s i s jeho ženou. Rodolphus si odpľul a nadšene sa zasmial:  " Muklovia, sú vždy taký hlúpy."

 Z horného poschodia sa ozval plač malého dieťaťa. Skôr ako niekto iný  sa Lily bez rozmýšľania rozbehla za ním. V jednej z izieb stála kolíska a v nej malé , asi dvojročné plačúce dievča.

 " Uhni hlupaňa!" vykríkol Rodolphu no Lily sa postavila pred kolísku.

 " Čokoľvek odo mňa chceš," vravela mu trasúcim sa hlasom. " Urobím to. Ale to dieťa ti nič nespravilo."                                                                                                                                                                                            Zalesklo sa mu v očiach . Mávol prútikom a Lily odletela ku stene. Opäť zelené svetlo a plač dieťaťa ustal. Lily sa ťažko pozviechala zo zeme. Jej rebrá boli ako v ohni. Ulrich jej pribehol na pomoc. Z vďačnosťou ju priala a postavila sa. Rodolphus vykúzlil svoj šialený úsmev a spokojne sa pozeral ako Lily kráča opretá o Ulrichovo rameno. Keď kráčali okolo neho , zastala vo dverách a opľula ho: " Zhor v pekle." Lestragne sa natiahol a strelil jej facku. Lilyna tvár vyzerala hrozne. Špina na jej tvári sa miesila o slzami a na líci jej zostal červený fľak od jeho ruky. Rukávom si utrela slzy." Cítiš sa špinavá? Neboj o chvíľu budeš znovu čistá ako ľalia." zašepkal jej do ucha.   Zodvihol prútik nad hlavu a z neho vyšľahla zelená para ktorá sa sformovala do lebky. Lily poznala ten obraz. Temné znamenie, znak smrti. 

  Ukázalo sa, že na farmu neprišli len tak náhodou. Svietnik, ktorý mali manželia na stole , bol prenášadlo.  Lily sa rozhodla, že neznáša prenášadlá. No keď pristali, nemala čas myslieť na nevoľnosť.  Stáli v miestnosti s dlhým starožitným stolom. Za stolom sedelo asi zo dvadsať ľudí, oblečených v čiernom a s maskami na tvárach.  Hneď ako si všimli, že dorazili vstali . Rodolphus im posunkom ukázal aby si sadli.  " Nifer! Johan!" zrúkol. " Postarajte sa prosím našich  vzácnych hostí."

 Dvaja z nich vstali a odviedli Lily so Scorpiusom na hore schodmi . Dom bol viditeľne starý o čom svedčila aj vrstva prachu, ktorý sa usadilo po celej dlážke, obrazoch a policiach. Lily si všimla, že všetky obrazy sú prázdne . Zaviedli ju do izby v ktorá bola napodiv celkom čistá. Jej sprievodkyňa si dala dole masku a odhalila tak dlhé, karmínovo  červené vlasy. 

  Lily zostala stáť ako obarená. To dievča mohlo byť tak v jej veku ale čo ju naozaj zarazilo , bola podobnosť s Rodolphusom. Chudá , dlhá tvár a hnedé oči. Avšak predsa len bola iná. Lily si všimla jemdné vrásky smiechu okolo jej očí a úst, to jednoznačne Rodolphus nemal. Dievča sa na Lily povzbudzujúco usmialo.