Lily Luna

Ohnivá čaša

 Všetky školi sa zišli v Sále. Na začiatku , každá škola zaspievala svoju hymnu.

Slová Rokfortskej hymny  sa vznášalali vo vzduchu a žiaci oduševnene spievali. Ako to bývalo zvykom, každý si išiel na vlastnej hudbe. 

 Riaditeľ Dudkey , tváriac sa veľmi dôležito , utíšil posledné škrekoti rokforstských študentov.

 „ Ešte raz by som chcel privítať Rokfort.“ povedal.  " A Štúrovo lýceum.“  Ozval sa potlesk. „ Sme veľmi vďační, že prijali našu ponuku zúčastniť sa Trojčarodejnícekho turnaja. Dnes sa rozhodne, ktorý traja študenti týchto skvelých škôl, budú reprezentovať tú svoju. Bez  ďalších rečí ,  poďme na to. Professor Ďurčák.“ usmial sa na staršieho  pána , riaditeľa Štúrovho lýcea.

 Kroky professora Ďurčáka sa ozývali tichou Sálou. Nikto sa neodvážil prerušiť toto napäté ticho. Kráčal smerom k čaši , ktorá sa týčila v strede Sály.  Keď k nej pristúpil, oheň sa sfarbil na modro. Vyletel z neho papierik. Obratne ho chytil a na celú Sálu zakričal: „  Štúrovo lýceum,“ dramatická prestávka, „ Bude reprezentovať  PETER JURA!“

Ohlušujúci potlesk. Od stola kde sedeli žiaci ŠL, vyšiel vysoký, blond chalan. Už jeho chôdza naznačovala vysoké sebavedomie. Všetci začali skandovať „ Pe-ter, Pe-ter!“ Lily prevrátila oči. S týmto chalanom sa už stretla. Jeho kamarát sa jej snažil predať trávu.

 „ Och, keby tak vybrali mňa.“ vzdychla si Tracy.

 „ To nemyslíš vážne!“ vykríkla Lily. Našťastie v Sále bola taký hluk, že ju nikto nepočul.

 „ Mohla by si umrieť.“ dokončila už tichšie.

 „ Nemusela by som. Predstav si aké by to bolo! Bola by som slávna. A ponúkajú aj peňažnú odmenu!“

 „ Pšššt.“ povedal niekto.

 Sála stícchla. Dudkey si horko ťažko zapol žiarivo modrý frak a blážil sa k čaši. Tak ako pred tým , sa oheň sfarbil na modro. Papierik vymrštil z čaše ako ohnivá strela.  Malinký Dudkey sa ho snažil chytiť, no potkol sa na vlastnom dlhom fraku. Všetci sa začali smiať. Umlčal ich až prísny pohľad  riaditeľky McGonagallovej. Lily si všimla, že aj jej mikalo kútikmi úst.

Dudkey sa postavil. V ruke mal papierik a slávnostním hlasom zakričal: „ Reprezentantom Amerického inštitútu mágie.“ spokojne sa pozrel na svojich študentov. „ Sa stáva Oprah Newton.“

 všektých prekvapilo keď sa postavil zachmúrene vyzerajúci mladík, kávovej pleti. Niektorý sa začali smiať, no jeho spolužiaci mali kamenné tváre. Jemu nikto nevyvolával na slávu.

 Zamračene sa vybral za Petrom.

 „ A nakoniec Rokfort.“ vyhlásil Dudkey.

 Riaditeľka McGonagallová sa usmiala. Prišla k čaši. Oheň sa sfarbil na modro. Chvíľu trvalo, kým  odtiaľ vyletel malinký papierik. Riaditeľka zatajila dych.

 „ Reprezentantom Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, sa stáva...ROSE WEASLEYOVá.“  

 Hluk. Jedine to dokázala Lily vnímať. Všetko naokolo sa zlievalo do kopy. Rozmazané tváre jasajúcich spolužiakov sa rozkrútili. V ústach cítila moč.  

 „ Lily? Lily?“ pýtal sa jej niekto.  V tej chvíli všetko sčernelo.

   Vysoký muž s dlhými šedými vlasmi, sedel v polorozpadnutom domci. No nevyzeral nespokojne. Práve naopak. Odpíjal z vína a poslúchal klavír, ktorý hral sám. Pôsobil veľmi chladne. Pozrel sa na kukučkové hodiny, ktoré práve odbili jedenásť hodín. Asi niekoho čakal.

Ten niekto neprichádzal ešte niekoľko minút a muž začal byť netrpezlivý. Odhodil pohár a vstal. Bol naštvaný.

Niekto vpadol do vnútra.

Druhý muž alebo skôr chlapec, v otrhanom kabáte si kľakol na kolená. „ Pane. Prepáčte mi, že idem neskoro.“

 „ Máš aspoň dobré správy?“ spýtal sa muž chladným hlasom.

 „ Nevybrali ju.“

 Muž za zhlboka nadýchol.

 „ Ale...ale čaša vybrala tú druhú. Tú Weasleyovú.“

Muž sa usmial: „ Veľmi dobre. To mi stačí.“

„ Staré spomienky môžu ožívať.“ povedal známy hlas, ktorý nepatril ani jednému z mužov. Bol dievčenský a Lily ho dobre poznala. „ Nesmieš o tom nikomu povedať. Nikto, sa nesmie dozvedieť, že ovládam oklumenciu. Ja si na toto nebudem pamätať ale ty áno. Rozumieš?“ ...