Lily Luna

Staré dobré časy

    Nebol to obyčajný les.  A Lily to zistila veľmi rýchlo.  Na každej zákrute chodníka , ktorý sa zjavoval a mizol ako sa mu zachcelo, na ňu čakali rôzne prekážky.  Najprv narazila na  ilúziu. Chodila stále dookola a nenachádzala cestu von. Trvalo jej asi hodinu, kým  sa jej podarilo ilúziu rozbiť  a pokračovať v ceste.  O niekoľko minút stúpila do mláčky a prepadla sa do jazera.

 " Do pekla!" zanadávala Lily. Priplávala ku brehu  a doslova sa vyplazila z vody von. Ľahla si na čerstvo opadané lístie. Už tu bola tri hodiny. Tri hodiny a nič sa nedialo.  Očakávala,  že prídu , omráčia ju a odnesú  niekam preč.  Nebola si istá, či je možné odmiesniť sa  alebo priletia na metlách.

 Premýšľala či  si už všimli , že Lily sa vymenila s Rose. Pochybovala , že Rose by sa sama vyslobodila, pretože Lily jej podala veľmi silný odvar spánku , hodila na ňu neviditeľný plášť  a s veľkými ťažkosťami ju skryla pod posteľ. Pri najlepšom by mala Rose spať aspoň deň . Za tento čas  musí Lily nájsť muža zo sivými vlasmi. 

 A k tomu si bola sitá, že ju práve teraz sleduje asi 700 ľudí. Plus jej rodina. 

 " RODINA!" Lily sa prudko posadila.  Mala pocit akoby ju udrel blesk z čistého neba. Na nich takmer úplne zabudla . "Oni si to určite všimli! Musím sa čo najrýchlejšie dostať k tomu mužovi, pred tým než prídu po mňa! "

Lily schmatla ruksak a  otvorila ho. Ti predmety jej mali pomôcť.  Rozhodla sa, že je čas to vyskúšať. Rýchlo vybrala cukrík. Práve v tedy jej zaškŕkalo v bruchu. Do teraz si neuvedomila aká je hladná. Rozbalila cukrík a vložila si ho do úst. Chutil ako čerstvé mandarínky. Lily milovala mandarínky.

 Najprv necítila nič. Ale postupom času sa pocit hladu vytrácal až sa nakoniec stratil. Cítila ako sa jej zrýchlil tep , vracala sa jej energia. Pred tým ako opäť vykročila do lesa , zakričala.

 

(Stan pre riaditeľov a ľudí z ministerstva)

" Musím cikať! Tak zavrite oči alebo ma jednoducho na chvíľku prestaňte sledovať!" kričala Lilyna tvár z veľkej obrazovky , ktorý vzápätí sčernela. 

 " To nie je moja dcéra!" rozhorčovala sa Hermiona Weasleyová. Jej manžel sa ju márne snažil upokojiť  a dohovoriť jej  nech si nevšíma Dudkeyho, ktorý sa snažil všetkým presvedčiť ,že Hermiona hovorí hlúposti.

 " Hermi..." 

 " Ronald Bilius Weasley, neskáš mi do reči! Myslím, že poznám svoje vlastné dieťa, ktoré som rodila takmer osemnásť hodín !" Hermiona už teraz kričala. 

 "  Ukľudnite sa ,prosím! "  zasiahla Rokfortská riaditeľka. " Už som poslala správu aurorom ,ktorý ju strážia. Avšak ak sa nemýlite, drahá Hermiona , a naozaj je to Lily , bojím sa , že bez trestu sa to neobíde."

 " Aké trestu?" spýtala sa Ginny. 

 " Nemôžeme si byť ani istý, či tá šialená ženská hovorí pravdu." krútil hlavou Dudkey , za čo si vyslúžil nahnevaný pohľad do  tej " šialenej ženskej".

 " Samozrejme, že sme si istý." oboril sa na neho aj Ron.

 " Videli ste snáď , žeby to nebola vaša dcéra? Máte o tom priamy dôkaz?" uštipačne sa spýtal. 

 " Áno máme." ozval sa James , ktorý práve vošiel.  S ním prišla aj Rose, ktorej oči sa stále zatvárali od únavy spôsobenej elixírom.

 " Rose!" vykríkli  oba jej rodičia na raz a utekali objať svoju dcéru. Ginny sa rýchlo nadýchla. Keďže Rose je tu, znamená to, že Lily,  jej jediný dcéra je tam v  lese.

 Dudkey sa zamračil. Otočil sa na opätku a bez slova odišiel zo stanu. Zatiaľ Rose posadili na stoličku  a riaditeľka jej podala šálku čaju.

 " Rose?" spýtala sa jej. " Povieš nám prosím čo sa stalo?"

Rose sa napila čaju. Únava odplávala preč aj s jeho posledným dúškom.  

 " Je to jednoduché. Prišla do mojej izby, myslím Lily . Myslela som si, že    mi chce len popriať veľa šťastia pred začiatkom úlohy. Priniesla mi čokoládu , povedala som si , že je to od nej milé a dala som si. Potom  so zaspala a zobudila som sa až , keď ma James zobudil. "

" Nevieš prečo by to Lily robila?" opýtala sa Ginny.  Rose pokrútila hlavou.

 " Obávam sa, že  teraz , keď Rose potvrdila naše obavy ,Lily hrozí vylúčenie zo školy. " Minerva si povzdychla, niekedy jej tieto hlúpe teenegerské  nápady liezli na nervy. 

 " Nie , to nesmiete!" vyhŕkla Rose.

 " Rose," pohladila ju Hermiona " , Je pekné  , že chceš pre Lily to najlepšie ale to zašlo až pri ďaleko. Som si istá, že sa nájde aj iné riešenie."

 Rose sa nechápavo pozrela na svoju matku. " Mama ti to nechápeš. Nemôžete ju vyhodiť. Po tom všetko čím si prešla. Bojím sa , že by to nemohla zvládnuť..."

 " Čo tým myslíš zlatko?" opýtal sa jej Ron, ktorý očakával, že jeho dcéra hovorí o Lilynom probléme s chlapcami. 

 On i ostatný zostali v šoku , keď im Rose porozprávala o Lily, ktorú ťažko spoznávali. Porozprávala im o jazvách , o veľkom čiernom monštre o ktorom jej Lily raz povedala , porozprávala im o dieťati , o tej bolesti, ktorá sa usadila v jej očiach. 

 " Moja malá Lily." zašepkala Ginny, keď Rose skončila. " Ako sme si to nemohli všimnúť?" 

Skôr než jej niekto stihol odpovedať , do stanudoslova vletel jeden z aurorov a Albus ho po vlastných nasledoval. Auror sa zadychčaný postavil pred riaditeľku.

 " Lily Luna tam nie je." dychčal. " Nenachádza sa v celom areáli. Jednoducho zmizla."

  " A nie len ona." postavil sa Albus do predu. " Zmizol aj Scorpius Malfoy." 

 Táák . Toto bola  ďalšia kapitola.  Viem , že mi trvalo dosť dlho ( pffffa, mala by som som byť dochvíľnejšia) , kým so to pridala no napriek tomu dúfam, že sa vám táto časť páči. Opäť musím poďakovať , za všetky votes  , príde mi neuveriteľné , že ich je už toľko :)  Ďalšia časť bude skoršie , sľubujem :P                              

              Aj luv ju gajs :*