Lily Luna

5.ročník

Lily nahnevane otovorila oči.  Teraz už celkom prebudená vstala z postele a podišla k oknu. Otvorila ho  a vystričila strapatú šticu ryšavých vlasov. Pod jej oknom stál vysoký blonďavý chalan a v ruke držal kamienky. " Scoropius, varujem ťa! Ak ma ešte az zobudíš uprostred noci, neručím za seba!" zavrčala.   " Rýchlo sa obleč , musím ti niečo ukázať." zašepkal. Bol rád, že je tma lebo naozaj nechcel vidieť ako sa Lily tvárila. 

Zavrela okno. V duchu začala počítať do desať. Bola uktrutne  unavená lebo včera hrala metlobal a do noci písala listy. Napriek tomu zažala malé svetielko a pustila sa do hľadania oblečenia. Na pyžamové tričko si navliekla rifľovú vestu a dala si džínsy. V rýchlosti našla slnečné okuliare a tenisky.

" Na čo ti sú slnečné okuliare, keď je tma?"  

Lily pokrčila plecami a prehrabla si vlasy" Tak ideme alebo čo?" Scorpius prikývol. Viedol ju naprieč celou dedinou a až nakoniec zastavil pre domom jej starých rodičov. Lily nadvihla obočie . Nevidela nič zvláštene, len ruinu a kopec sviečok. Scoropius ukázal na malý papierik, ktorý bol pod malou , nevýraznou sviečkou.  Lily nechápala. Scoropis jej zobral papierik a dal jej ho.

 Drahá Lily Evansová Potterová,

ďakujem , že si z môjho strýka urobila takého človeka , akým bol. Určite vieš , že zomrel. Ale vieš aj to , že ťa mal moc rád? Mama mi hovorievala , že to bol jeden z najstatočnejších mužov, akých poznala. A to ho videla len raz. Na jeho pohrebe. Ešte raz ti moc ďakujem. 

R.A.P.

Lily si to prečítala niekoľko krát. Kto to e R.A.P. A kto je jeho strýko? " No?" spýtal sa nedočkavo Scoropius. " Neviem , naozaj neviem čo by som ti mala urobiť. Tak ty ma vytiahneš z postele aby si mi ukázal nejaký lístok?!" Scoropius sa usmial od ucha k uchu. " Vedel som , že sa ti bude páčiť."

Vliezla do postele a zavrela oči. Ani nie o päť minút , jej niekto klopal na dvere."Zlatko vstávaj, musíme pripraviť oslavu." ozval sa spoza nich hlas jej matky. Lily zakňučala a strčila hlavu pod vankúš. Jej matka zaklopala silnejšie " Lily Potterová! Ak okamžite nevstaneš, zoberiem ti prútik  a svoju sovu už v živote neuvidíš!"  Vzdychla si a posadila sa . Ťažkopádne sa postavila a šuchtavým krokom zišla dolu . V kuchini si zobrala pár melasových koláčikov a odviekla sa od obývačky. Zobrala ovládač od televízie a zapla ju. " Mladá dáma, žiadne muklovské relácie." Ginny mávla prútikom a telka sa vypla. Lily si odfrkla. Zjedla svoje koláčiky a odviekla sa späť  do izby. Prezliekla sa do starých muklovských šiat, ktoré mala po matke. Zišla dolu, kde boli prípravy v plnom prúde. V kuchini sa varilo a James so Sevom stavali vonku stoli a altánok. Ako zvyčajne na narodeniny jej otaca pozývali vštkých jeho priateľov. " Ešte , že prídu aj decká zo školy." pomyslela si. 

Večer už bolo všetko pripravené. Hostia sa zišli v altánku a čakalo sa len na Harryho príchod. 

Harry stál pre hrobom svojich rodičov. Vždy , v deň jeho narodenín ta zašiel. V rukách držal fotku starého Fénixovho rádu. Lily a James Potterovci sa na nej usmievali. Harry si spomenul na chvíľu , keď ich prvý raz uvidel. Bola to jedna z jeho najšťastnejších spomienok. Mala jedenásť a našiel zrkadlo z Erisedu. Myslel na chvíľu , keď ich videl znovu , v labyrinte. Na chvíľu , keď zomrel. Boli tu pre neho aj po smrti.  Jeho mamička ho zachránila toľko krát. Stále pri ňom boli. Myslel na Siriusa, Lupina a Tonksovú, Lavander, malého Colina Creeveyho, Snapea, Dumbledora .. Na všetkcých tých , ktorý zomreli . Harry často rozmýšľal aké by to bolo , keby si Voldemort vybral Nevilla. Ale v skutočnosti to nechcel vedieť. V srdci bol rád, že sa stalo tak ako sa stalo. Aj keď sa preto obetovalo mnoho duší.  Položil na hrob krásnu kyticu fialiek, ktorú vlastnoručne nazbieral. Pred tým než odišiel zastavil sa pri hrobe , kde bolo napísané Siriusovo  meno. Telo jeho krstného otca tam však nebolo. Aj tam položil kyticu a spolu s ňou psí suchár. Rád by išiel aj na Dobbyho hrob a tiež Lupinovcov ale vedel,  že doma ho už čakajú.

" Všetko najlepšie." skrýkli jeho priatelia , keď sa premiestnil na záhradu. Prišiel dokonca aj Draco zo ženou a synom. 

Lily sa sedela sama v kúte záhrady. " Ahoj Luna." pozdravil ju Scoropius. " Nehovor mi tak." odfrkla mu.  " Okey Luna." Vrhla na neho pohľad , ktorý hovoril " Ako náhle budem môcť, zabijem ťa." Lily sa takto tvárila skoro stále preto sa len zasmial. 

Oslava bola v plnom prúde. Všetci sa dobre zabávali. James sa kamsi vytratil s Emily MacMillanovou. Albus viedol vážnu rozhovor nejakým kolegom jeho otca. A Lily nikde nebola. Odišla zo Scoropiusom preč. Išli sa prejsť do lesa.  Scoropius bol od Lily starší ale nepriek tomu sa z nich stali dobrý kamaráti. 

Lily si vyzula topánky a nohy ponorila do ľadovej vody. Scoropius si sadol vedľa nej. Ticho tam sedeli až kým Lily neprehovorila. " Neznášam naše šaty. Muklovské sú omnoho pohodlnejšie." Scoropius pokrčil plecami. Hrozne moc chcel niečo povedať, ale nenabral odvahu. 

"Ahojte." pozdravil ich Rick Prince, Scoropiusov spolužiak z Bifľomoru. Obaja ho pozdravili kývnutím hlavy. Sadol si k nim. Dlhé , mastné čierne vlasy si zaviazal do copu.

Rick Prince nebol pekný chlapec. Bol príliš kostnatý, bledý  , prosto nepekný. Nemal veľa priateľov okrem Lily a Scoropiusa. S ktorými sa vídal len pri onom potoku. Cez školu trávil veľa času  v knižnici. Medzi žiakmi bol ako neviditeľný. Nemal nijaké špeciaálne schopnosti,nijak nevynikal. Bol obyčajný žiak na obyčajnej čarodejnícek škole. Ale tak ako každý z nás aj on mal svoje tajomstvá.

Nástupištím ďeväť a tri štvrte sa ozývala veselá vrava. Žiaci, či už nový alebo starý nastupovali do Rokfortského Expresu. Veselo si sadali do kupé a zhovárali sa o prázdinách. Piataci sa z obavami rozprávali o nasledujúcom roku. Čakali ich VČÚ( vynikajúca čarodejnícka úroveň). Medzi nimi boli aj Lilyne kamrátky Tracy a Melanie. 

" Celé leto som sa pripravovala. Ale aj tak neviem či to zvládnem." hovorila Tracy. Melanie zdvihla oči od knihy , ktorú čítala " VČÚ budú ľahké. Samozrejem len pre tých , ktorý sa budú učiť." Lily sa tvárila , že túto poznámku , mierenú na jej prospech , si nevšimla.  Spokojne ležala na sedadlách a snívala z otorenými očami. Netrápili ju VČÚ . Netrápilo ju nič. 

Zo snívania ju prerušilo zaklopkanie na dvere kupé. " Sladké?" spýtala sa žena z vozíkom. Lily si kúpila niekoľko čokoládových žabiek a Fazuľky každej chuti. " Ako to môžeš jesť?" spýtala sa znechutene Melanie.    " Baví ma , že neviem čo ma tam čaká." odpovedala jej z úsmevom, kladúc si do úst novú fazuľku.  " Fuj, karfiol." vypľula ju vzápätí.  "Hmm, fazuľky." vstúpil do kupé Scoropius. Zobral si za plnú hrsť fazuliek. Sadol si vedľa Lily. Tá sa pozerala na fazuľku a  potom sa pozrela na kamaráta. Scoropius pokrútil hlavou. Tracy sa začervenala a Melanie si ich nevšímala. "Prosíííím." prosíkala Lily. Znovu pokrútil hlavou. Lily sa usmiala . Do koca cesty hrali hru, ktorú nazvali " Pozvracaj sa!"